Keď sa ku mne pred časom náhodou dostala kniha Cesta smrti a života s podtitulom Alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini, pustil som ju z rúk až po jej prečítaní. Už dlho ma žiadna kniha tak nezaujala ako fascinujúci príbeh Karola Nemčoka, ktorý prežil vlastnú popravu v rukách partizánov a zranený sa vyhrabal z masového hrobu. Nejde o fikciu, ale skutočný príbeh, ktorý nám po 71 rokoch prerozprával jeho syn Jozef Nemčok.

Celým povojnovým generáciám bol v ľudovodemokratických a socialistických školách vštepovaný historický mýtus o vždy kladnom a hrdinskom partizánovi. O partizánskych neprávostiach nemohla byť žiadna reč. Až po roku 1989 mohla na Slovensku zaznieť aj dovtedy zaznávaná pravda.

Ľavicový historik a disident Jozef Jablonický už v roku 1990 napísal: „Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať.“ (Povstanie bez legiend, s. 173) Je to aj motto tejto knihy. Kto chce dejiny poznať, tobôž sa z nich poučiť, musí poznať historickú pravdu celú. Aj keď to pre niekoho môže byť nepríjemné.

Karol Nemčok (1909 – 1974) bol jednoduchým daňovým úradníkom z dedinky Šváb (dnes Dolná Ves, ZH) a v roku 1944 otcom piatich malých detí. V piatok 25. augusta 1944 bol vo vlastnom dome zaistený neznámymi mužmi a cez Kremnicu odvlečený pred partizánsky tribunál v Sklabini, malej turčianskej obci, ktorú už niekoľko dní ovládali partizáni.

Päťčlenný tribunál za prítomnosti údajného hrdinu Viliama Žingora odsúdil Nemčoka za členstvo v HSĽS k smrti. Po prebdenej noci ho spolu s ďalšími odsúdencami odviezli na popravisko nad dedinou. Ako jediného z deviatich popravovaných ho katova guľka netrafila smrteľne. Po odchode partizánov sa vyhrabal z masového hrobu, ktorý mal byť aj jeho hrobom. Tým však jeho osobná kalvária nekončila.

Čakala ho strastiplná cesta domov, ktorú prežil iba vďaka pomoci mnohých šľachetných slovenských ľudí, ktorí napriek osobnému ohrozeniu pomohli zranenému blížnemu, obeti zákerného partizánskeho teroru. Aj vďaka nim sa jeho cesta smrti zmenila na cestu života. Prežil. To šťastie však nemalo ďalších 140 ľudí, ktorých mŕtve telá našli v masových hroboch pri Sklabini. A ďalšie stovky v iných častiach Slovenska.

Jeho trpký osud však neskončil spolu s vojnou, ale pokračoval ďalej. Najmä po roku 1948, keď sa k moci dostali súdruhovia partizánov. A nepriamo pokračuje dodnes s neochotou slovenskej verejnosti vystaviť pravdivý účet tunajšej činnosti tzv. partizánskeho hnutia. Vyplýva to aj so skúseností autora Jozefa Nemčoka s obyvateľmi Sklabine, keď túto obec navštívil v 90. rokoch.

Cesta smrti a života isto nadchne každého záujemcu o zložitú slovenskú históriu a strastiplné osudy mnohých našich rodákov. Jej pútavý štýl čitateľa doslova vtiahne do deja. Vrele odporúčam.

Knihu si možno zakúpiť v kníhkupectve Svojeť na Grösslingovej ulici v Bratislave (Liga pasáž) alebo objednať mailom na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Zábava