Tento rok sa na slovenskom knižnom trhu objavila zaujímavá kniha o rómskej problematike. Ide o knihu etnogeografa Martina Šuvadu o Rómoch v slovenských mestách, ktorú vydal Politologický odbor Matice slovenskej v Bratislave. Je to ambiciózne dielo, ktoré si vytýčilo cieľ preskúmať mimoriadne citlivú a stále aktuálnu tému, a to nielen v jej súčasnej podobe, ale aj v jej historickom a širšom geografickom kontexte.

Táto kniha, presnejšie vedecká monografia, je rozdelená do siedmich kapitol, ktoré dopĺňa príloha s odhadovaným počtom a podielom Rómom v jednotlivých mestách Slovenskej republiky, ako aj mnoho fotiek z terénneho výskumu autora. Jej veľkou výhodou je prehľadné členenie a pútavý, ľahko čitateľný štýl, ktorým je kniha napísaná.

Úvodné kapitoly ponúkajú cenný historický prehľad pôsobenia rómskej menšiny v slovenských mestách a tiež analýzu rôznych prístupov k riešeniu rómskej problematiky – od asimilačnej stratégie cez koncepciu rozptylu a segregáciu a separáciu až po vysťahovanie Rómov na perifériu mesta alebo mimo mesto. Autor tieto prístupy ilustruje na príkladoch konkrétnych miest aj s vlastným dokumentačným materiálom.

Neskoršie časti sú venované súčasnému stavu situácie. Môžem povedať, že hoci sa o túto tému čiastočne zaujímam, mnohé informácie boli pre mňa nové, dokonca až šokujúce. Autor sa v siedmej kapitole celkom otvorene pustil do rozboru spoločenských a sociálnych problémov rómskych komunít v mestách na Slovensku, čo je odvážne a zároveň mimoriadne žiadané (aj pre dlhodobo zaujaté spravodajstvo médií v tejto oblasti).

Podľa údajov z roku 2005 dosahovala miera nezamestnanosti slovenských Rómov až 79,8 % a miera ich dlhodobej nezamestnanosti bola 62,8 %. Mnohí z nich dokonca postrádajú takmer akékoľvek predpoklady pre ich spoločenskú integráciu na Slovensku. Obyvatelia rómskeho sídliska Dúžavská cesta v Rimavskej sobote sa vedia dorozumieť iba maďarským a rómskym jazykom, slovenčinu takmer nikto z nich neovláda.

Stav rómskej menšiny je alarmujúci aj v iných smeroch. Podľa sčítania z roku 2001 až 76,75 % Rómov dosiahlo iba základné vzdelanie, hoci medzi občanmi slovenskej národnosti je to iba 24.69 %. Vysokoškolské vzdelanie vtedy dosiahlo iba 0,33 % Rómov (10,35 % Slovákov). Z údajov z roku 1993 vyplýva, že rómske deti oproti ostatným prepadávajú 16-krát častejšie, 36-krát častejšie nedokončia školskú dochádzku ako iné deti a 5-krát častejšie dostávajú dvojku alebo trojku zo správania.

Kriminalita je rovnako závažným problémom pri spolunažívaní s rómskou menšinou. Dnes už nemožno z absurdných politicko-korektných dôvodov oficiálne zbierať štatistiky tohto typu, ale podľa údajov z rokov 1989 – 1995 bol podiel Rómov na kriminalite približne na úrovni 25 % a mali na svedomí až 42,3 % objasnených lúpeží a 44,6 % mravnostných deliktov. Túto veľmi vysokú disproporciu však naznačujú aj súčasné pramene.

Nie menej šokujúce sú dáta o počte a podiele rómskej menšiny na Slovensku a v slovenských mestách. V rokoch 1970 a 1980 boli vykonané sčítania obyvateľstva s hodnovernými údajmi o rómskej menšine a za desať rokov zaznamenali prírastok až na úrovni 22,5 %. A sú aj extrémne príklady tohto markantného rastu. V takmer čisto rómskej obci Lomnička došlo od roku 1980 dodnes k takmer štvornásobnému nárastu populácie. Autor sa nebojí ani kontroverzného odhadu, že dnes sú zrejme Rómovia (pred Maďarmi) reálne najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku.

Na základe štatistík z roku 2013 v štyroch slovenských okresoch (Gelnica, Kežmarok, Rimavská Sobota, Revúca) predstavujú Rómovia viac ako štvrtinu obyvateľstva. A mesto revúckeho okresu Jeľšava je podľa autorových odhadov už dnes prvým slovenským mestom s rómskou majoritou. A ďalšie mestá (Dobšiná, Fiľakovo, Medzev, …) čaká čoskoro zrejme podobný osud.

Ak sa súčasný vývoj nezmení, niektoré okresy na Slovensku budú mať rómsku majoritu. Napríklad, podľa pôrodníka Dr. Vološina bola v 90. rokoch polovica narodených detí v okrese Rimavská Sobota rómskeho pôvodu a súčasné odhady hovoria, že tri štvrtiny detí narodených v tomto okrese sú rómskeho pôvodu. Romizácia či ciganizácia Slovenska teda pokračuje rapídnym tempom. Tento proces navyše akceleruje, keď príslušníci majority opúšťajú oblasti s vysokým podielom rómskej populácie (fenomén bieleho úteku).

Tieto a mnohé iné informácie nájdete v recenzovanej knihe aj s detailným uvedením prameňov, ktoré sú vhodné aj pre ďalšie štúdium. Odvažujem sa povedať, že táto kniha nesmie chýbať v knižnici žiadneho záujemcu o rómsky problém na Slovensku.

Zábava