Keď som pred pár mesiacmi zahliadol v jednom nemenovanom kníhkupectve český preklad knihy amerického katolíckeho filozofa Petra Kreefta o kresťanskej filozofii v diele J. R. R. Tolkiena, tak som vedel, že po tejto knihe čoskoro siahnem. K fanúškom tohto nekorunovaného kráľa literatúry fantasy patrím od útleho detstva. Román Hobbit v slovenskom preklade Viktora Krupu bol jednou z prvých kníh, ktoré som prečítal. Vzhľadom na Tolkienov katolicizmus, o ktorom som sa dozvedel iba pred pár rokmi, som Kreeftovej knihe nemohol odolať.

J. R. R. Tolkien (1892 – 1973) sa totiž nepreslávil iba ako výborný spisovateľ a filológ, ale v kruhoch konzervatívnych a tradičných katolíkov je uznávaný aj jeho príkladný náboženský život. V stále ešte silne protestantskom a protikatolíckom Anglicku dokázal primäť ku konverzii svoju nastávajúcu manželku Edith Brattovú (v roku 1914). Jeho najstarší syn John (1917 – 2003) sa stal kňazom. Tolkien na záver svojho života vyjadroval nesúhlas s liturgickými reformami po Druhom vatikánskom koncile. Preto niet divu, že jeho viera hrala dôležitú rolu v jeho tvorbe.

Peter Kreeft sa rozhodol preskúmať, ako sa Tolkienovo kresťanské videnie sveta odráža v jeho literárnych dielach. Jeho kniha ponúka zaujímavý pohľad na filozofiu, ktorá stojí akoby v pozadí príbehov zo Stredozeme. Kreeft člení svoju knihu podľa jednotlivých odvetví klasickej filozofie ako metafyzika, kozmológia, antropológia, epistemológia, filozofia dejín, estetika, etika, politická filozofia atď., vďaka čomu ju možno použiť aj ako sprievodcu svetom filozofie a ako prehľad dôležitých filozofických problémov.

Tento knižný projekt nie je sileným pokusom nájsť katolícke motívy v obyčajnej fantasy, akoby sa niekomu mohlo zdať. Sám Tolkien v roku 1953 jednému priateľovi napísal, že „Pán prsteňov je svojou podstatou náboženské a katolícke dielo.“ Tento rozmer jeho diela sa však neprejavuje v banálnych analógiách alebo explicitných náboženských obrazoch, ale dielo samé je stelesnením kresťanskej filozofie jej autora.

Túto skutočnosť Kreeft zaujímavým a primeraným spôsobom dokladuje v celej knihe. Okrem literárnych Tolkienových diel odkazuje aj na jeho esej O rozprávkach a na jeho zbierku dopisov The Letters of J. R. R. Tolkien, ktorá zatiaľ nevyšla v slovenskom ani českom preklade. Nápomocným prameňom sú aj rôzne texty Tolkienovho priateľa a ďalšieho známeho spisovateľa C. S. Lewisa.

Kreeftova kniha, samozrejme, nie je dokonalou. Niektoré pasáže sú nedostatočne objasnené a sem-tam som mal pocit, že či neotvára príliš veľa filozofických problémov, pretože 300 strán neposkytuje dostatočný priestor na ich vyriešenie. Autor však k dielu pridal aj podrobnú konkordanciu, ktorá milovníkom Tolkienových kníh dáva možnosť pre ďalšie a ďalšie skúmanie jeho filozofie, prípadne polemizovanie s Kreeftovou interpretáciou. Osobne ma táto časť knihy veľmi potešila.

Ťažko vybrať časť knihy, ktorá by ma zaujala najviac, avšak v pamäti mi utkvelo pojednanie o tom, či je romantická láska príťažlivejšia než sex. Kreeft svoj rozbor dopĺňa citáciou samotného Tolkiena v jednom z jeho listov svojmu druhému synovi Michaelovi:

„Romantická rytierska tradícia […] má v sebe čosi veľmi dobré, pretože berie do úvahy […] vernosť, a teda i sebazapieranie, „službu“, dvornosť, česť a odvahu. Jej slabosťou je však, samozrejme, to, že […] v jej strede nestojí Boh, ale imaginárne božstvá: Láska a Pani. […] To je, samozrejme, nesprávne a je to prinajmenšom klam. […]

Pred oči mladíka sa postaví žena, nie taká, aká je, nie ako spolustroskotankyňa, ale ako hviezda, ktorá vedie loď. (Jedným z dôsledkov je potom, že sa z dotyčného mladého muža pri spozorovaní skutočnosti stáva cynik). […] [Táto tradícia] vštepuje mužovi prehnané predstavy o „pravej láske“, ktorá má byť vnútorným ohňom, trvalým uchvátením – bez vzťahu k veku, plodeniu detí, bežnému životu, bez vzťahu k vôli a účelnosti.

(Jedným z dôsledkov potom je, že mladých láka hľadať „lásku“, ktorá ich v strede chladného sveta zahrnie nehou a hrejivosťou bez toho, že by sami priložili ruku k dielu, a nevyliečiteľní romantici pokračujú v tomto hľadaní dokonca aj v strede všetkej špiny rozvodových súdov.) […]

Iba v celkom vzácnych prípadoch zvedie šťastena dohromady muža a ženu, ktorí sú akoby „osudom určení“ jeden pre druhého a schopní onej úžasnej, veľkej lásky. Tá predstava nás ďalej oslňuje, všade sa na nás lepí: na túto tému bolo napísaných množstvo príbehov a básní, pravdepodobne viac, ako bolo skutočne takých lások […]. V tejto veľkej osudovej láske – často na prvý pohľad – môžeme, myslím, zhliadnuť obraz manželstva, aké malo byť vo svete, ktorý by bol ušetrený pádu.“

Kreeftova kniha, ktorá vyšla v češtine minulý rok vo vydavateľstve Paulínky, je správnou voľbou pre všetkých, ktorých oslovili Tolkienove diela a chceli by vedieť prečo. Ich autor je síce už viac ako 40 rokov mŕtvy, ale jeho knihy a inšpirácie sú tu stále.

Zábava