Presstitúti verzus konšpirátoriZnámemu slovenskému novinárovi Ľubovi Huďovi vyšla aj v tomto roku kniha, ktorá si získala pozornosť čitateľov. Po minuloročnom diele Zamatovo nežná tyrania sa na knižnom trhu objavila knižka s názvom Presstitúti verzus konšpirátori, v ktorej sa Huďo zaoberá slovenskou masmediálnou sférou z pohľadu nonkonformného novinára, ktorý pracoval v médiách hlavného prúdu od roku 1988 až do roku 2013, kedy dobrovoľne opustil RTVS. Je to teda pohľad „insidera“, čo bol prvý dôvod, pre ktorý som po knihe siahol.

Ako naznačuje už samotný názov, kniha začína predstavením oboch kategórií novinárov (presstitútov i konšpirátorov). V ďalších častiach knihy sa autor vyjadruje k fungovaniu slovenských masmédií, rôznym zahraničnopolitickým udalostiam, ako aj sondáži charakterov rôznych žurnalistických pracovníkov.

Autor bohato využíva vlastné skúsenosti s konkrétnymi osobami v masmédiách, ktoré síce väčšinou priamo nemenuje, ale podľa uvedených informácií je relatívne jednoduché zistiť, o koho ide. Okrem toho uvádza osobné zážitky s prácou tzv. cenzorov vo verejnoprávnej televízii, ktorí neustále zasahovali do jeho práce a snažili sa pozmeňovať obsah jeho spravodajských výstupov.

Tieto skúsenosti, zážitky a postrehy sú predostierané na pozadí významných zahraničných udalostí, s ktorých masmediálnym spracovaním úzko súviseli. Čitateľ sa dozvie, aké pomery existovali v „Slovenskej televízii“ pri informovaní o 11. septembri, vojne v Juhoslávii, Iraku, vojenských akciách v Izraeli, Lýbii a pod.

Celá kniha je napísaná pútavým a ľahko čitateľným spôsobom, autor pomerne otvorene opisuje pomery a odhaľuje zažité. Ide o útlu knižku, ktorú prečítate doslova jedným dychom, ale je to zároveň dôležitý kamienok do mozaiky poznania toho, ako fungujú masmédiá na Slovensku. Mali by si ju však prečítať najmä tí, ktorí ešte stále veria „presstitútom“ a nepoznajú či neopodstatnene odmietajú „konšpirátorov“.

Zábava