Levy prichádzajúMinulý rok vyšla vo vydavateľstve Michala Vaška kniha bývalého ministra vnútra a niekdajšieho podpredsedu KDH Vladimíra Palka s názvom Levy prichádzajú. Ten sa na takmer 500 stranách, na rozdiel od jeho predošlého diela Boj o moc a tajná služba, venuje prevažne morálne-etickým otázkam a niektorým politicko-civilizačným problémom. O tom, že sa kniha nesie skôr v kritickom duchu, napovedá aj podnázov – Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii.

Palko opisuje postupné prenikanie marxistických myšlienok z ekonomickej do kultúrnej sféry, pričom hrali kľúčovú úlohu študentské hnutia západnej Európy z konca 60. rokov. Tým vysvetľuje zdanlivý dejinný paradox, keď obyvateľstvo krajín bývalého východného bloku, kde 40 a viac rokov vládli ateistickí a materialistickí komunisti, je výrazne konzervatívnejšie ako v krajinách od vojny demokratického Západu. Tézou autora je, že kultúrny marxizmus (na Západe) zvíťazil a ten ekonomický (na Východe) prehral.

V ďalších častiach sa Palko dosť podrobne venuje mapovaniu vývoja výstrelkov liberalizmu. Dôsledky sexuálnej revolúcie a rozvratu mravných hodnôt zo 60. a 70. rokov sa čoskoro prejavili pri legalizácii a náraste počtu potratov, eutanázii, postupnej legitimácii sodomie či dokonca pedofílie (snahy v Holandsku či americká NAMBLA). Kapitola s názvom „Levy prichádzajú“ pojednáva o stále častejších prípadoch prenasledovania kresťanov za svoje presvedčenie v štátoch Západu. Napríklad príbeh britskej sobášnej úradníčky Lilian Ladeleovej, ktorá kvôli tomu, že nechcel „registrovať“ páry rovnakého pohlavia, bola vyhodená z práce aj s následným súdnym odobrením. Podobne dopadol sexuológ Gary McFarlane. Zamestnankyňa britských aerolínii Nadia Eweidová dostala zákaz od svojho zamestnávateľa nosiť krížik na krku. Zdravotník Bill Whatcott „dostal od svojho profesijného združenia pokutu 15 000 dolárov, lebo protestoval proti potratom.“ Perzekúcie rodičov za to, že nechcú, aby ich deti navštevovali tzv. sexuálnu výchovu na školách. Linda Gibbonsová z Kanady strávila vo väzení sedem rokov za to, že sa modlila na chodníku pred potratovou klinikou. A mohli by sme ešte dlho pokračovať.

Pre mňa osobne najzaujímavejším čítaním boli zmienky o politikoch a politických otázkach. Okrem procesu ideového vyprázdnenia a vzdania sa kresťanských hodnôt tzv. kresťansko-demokratickými alebo konzervatívnymi stranami západnej Európy, ktorý kniha výborne vykresľuje, sa spomínajú aj niektoré jednotlivosti. Nádhernou ukážkou politickej korektnosti je zmienka o slovách britského premiéra a predsedu Konzervatívnej strany, ktorý vyhlásil, že jeho strana si dáva záväzok mať prvého černošského a aj prvého homosexuálneho premiéra. Už nejde o schopnosti, ale o farbu kože či sexuálnu orientáciu. Zbohom, zdravý rozum.

Na stranách 84 a 85 spomína Palko na svoj rozhovor so španielskym ministrom spravodlivosti Aquilarom, ktorý stojí za to odcitovať v jeho úplnosti: „Zákon o manželstve osôb rovnakého pohlavia [v Španielsku – pozn. P. O.] pripravil minister spravodlivosti José Fernando Lopez Aguilar. Koncom roku 2005 som mal príležitosť stretnúť sa s ním osobne. Po skončení zasadnutia Rady ministrov EÚ nás náhoda dala dohromady na večeri pri tom istom stole. Pri pohári vína som sa spýtal Aguilara, či by súhlasil aj s legalizáciou mnohoženstva. Aguilar povedal, že nie. Povedal som, že ako odporca homosexuálneho manželstva dostávam niekedy od zástancov otázku: ‚Kto ste vy, pán Palko, že bránite dvom mužom, ktorí sa majú radi, aby žili spolu v manželstve?‘ Spýtal som sa Aguilara, ako by odpovedal na analogickú otázku typu: ‚Kto ste vy, pán Aguilar, že chcete brániť mladíkovi a trom dievčatám, ktorí sa všetci majú radi, žiť v šťastnom manželstve?‘ Aguilar sa usmial a povedal, že nesúhlasí s mnohoženstvom preto, lebo verejná mienka v Španielsku nie je naklonená tejto myšlienke. Ak by bola, tak by s mnohoženstvom súhlasil.“ Táto príhoda dokumentuje, že v liberálnej demokracii sa politika stáva bojiskom bezcharakterných pragmatikov, ktorí podporia hocijaký nezmysel len preto, aby sa udržali pri koryte.

Na viacerých miestach si Palko všíma, že za kresťanské hodnoty sa namiesto tzv. kresťansko-demokratických strán postavili nacionalistické strany. To je prípad Vlaams Belang v Belgicku, ktorého predstavitelia protestovali proti propagácii pedofílie na tamojších školách. Rakúska nacionalistická Strana slobodných jednoznačne odmietla zákon o registrovaných partnerstvách na rozdiel od pseudokresťanských ľudovcov, ktorí hlasovali za. Predsedkyňa francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová poukázala na pedofilný škandál Sarkozyho ministra kultúry Frederica Mitteranda, ktorý cestoval do Thajska za sexom s neplnoletými chlapčenskými prostitútmi. „Konzervatívec“ Sarkozy sa svojho ministra zastal a karavána ide ďalej. Napriek tomu Palko v závere knihy, kde dáva svojim čitateľom Desatoro rád, ako vzdorovať civilizačnej samodeštrukcii, nevyzýva k spájaniu zvyškov autentickej kresťanskej pravice s nacionalistickými hnutiami, ktoré uznávajú kresťanské hodnoty, hoci to by mal byť logický dôsledok jeho postrehov.

Sám pôsobí trochu naivne, keď píše, ako je šokovaný z toho, že väčšina niekdajších kolegov z obdobia nežnej revolúcie a VPN vyznáva v súčasnosti protikresťanské a liberálne názory (napr. Fedor Gál alebo Martin Porubjak). Dnes by sme mohli spomenúť tiež to, že niekdajší Palkov spolukandidát do Európskeho parlamentu Peter Osuský nedávno podporil registrované partnerstvá homosexuálov. Zdá sa, že našim kresťanským demokratom sa ako bumerang vracia ich rozhodnutie z prelomu 80. a 90. rokov, že sa nebudú snažiť o obnovenie ľudáckeho hnutia, ale vybudujú radšej „modernú“ „kresťansko“-demokratickú stranu, ktorá sa bude kamarátiť s liberálmi, svetoobčanmi, ľavičiarmi či postkomunistami. Ich kamaráti im však o dvadsať rokov bodnú dýku do chrbta. Veru, kto s mečom bojuje, ten mečom zahynie.

Kniha Levy prichádzajú je nepochybne podnetnou knihou, ktorú by si mal prečítať každý, kto sa zaujíma o kresťanskú politiku, eticko-mravné otázky či civilizačný vývoj západnej civilizácie.

Zábava