Ondrej ĎuricaOndrej Ďurica nie je nováčik na hudobnej scéne. Ako „malý chlapec“ spieval v istej skinhedskej kapele, ktorá bola uznávaná nielen na Slovensku, ale aj v Česku.

Vďaka jeho charizmatickému spevu, farbe hlasu a chŕliacej vášni túto hudbu nepočúvali iba skinhedi, nacionalisti či neonacisti, ale aj politicky nevyhranení ľudia.

Bolo mi vždy ľúto tejto cesty, toho nevyužitého potenciálu. Texty Ondreja Ďuricu sú totiž plné inotajov umeleckej hodnoty. V prípade dávno zaniknutej kapely stačilo sa zriecť doslova zopár štipľavých slov a kapele by nič nebránilo pôsobiť priamo komerčne.

Veru, taká krehká je hranica medzi zatracovaným a démonizovaným tzv. pravicovým extrémizmom a medzi vlasteneckým cítením, ku ktorému sa toľkí ľudia nielen počas športových podujatí hlásia.

Preto ma potešila informácia, že tento mimoriadny slovenský talent chystá po vyše 10-ročnom mlčaní projekt komerčného charakteru.

Príliš veľa analógií s Danielom Landom

Už po vypustení prvých skladieb na internet a do obehu sociálnych sietí začal byť Ondrej Ďurica označovaný ako slovenský Landa. Sú preto mnohé dôvody. Podobná hudobná minulosť, vlastná hlava, vlastné názory a postoje, ale čo je zaujímavé, v niektorých piesňach Ondreja Ďuricu sa objavujú také hudobné prvky, ktoré sú typické práve pre začiatky Daniela Landu, ide najmä o akordeón.

Rocková hudba vysokej kvality

Inak na tomto albume z hudobného hľadiska sa niektoré piesne veľmi nápadne podobajú na štýl Rammsteinu (najmä Zdvihnutý prst), ale niektoré skladby môžu trochu pripomínať aj neskorý Kabát, už spomenutého Daniela Landu (napr. pieseň Odkaz), ba dokonca aj Desmod (refrén piesne Ako dážď).

Hudobne, ale tiež kvalitou zvuku, je album vynikajúco zvládnutý. Obsahuje mnohé netradičné efekty a zdá sa, že tvorcovia v mnohom experimentovali. Ondrejom zaspievané refrény s výraznou artikuláciou, nasýtené gitarovými stopami, činelovým svišťaním, a sólovou gitarou či klávesmi sú skutočným skvostom pre počúvanie.

Doznievajúci ódinizmus

Hlásenie sa k ódinizmu – k severo-germánskym bohom – bolo aj je istou deviáciou skinhedstva v bývalom východnom bloku. Pokiaľ ide o nenásilný imidž, je to v zásade v poriadku. Aj keď v slovanskom svete by malo byť preferované slovanské mytologické dedičstvo pred vikingským. Ak touto starou vierou, a navyše vikingskou, však človek chce vážne nahradiť súčasné náboženstvá alebo nevieru vo svojom živote, môže byť nielen degradovaný na vážnosti, ale sám sa skôr či neskôr môže dostať do krízy identity.

V albume Zdvihnutý prst je severská mytológia využitá v prvom rade ako zdroj básnickej inšpirácie: „Naše lode čakajú pripravené plávať tam.“ ... „Norny môj osud ako vrkoč prepletajú runami.“

No napr. v piesni Viem, že sú tu textár ide aj nad tento symbolický rámec: „Modlím sa k vodám, k stromom a k horám. Dávnych bohov k sebe volám.“ ... „Keď nad mojou hlavou preletí čierny havran, viem, že sú tu, že pri mne stoja.“

Sám som zvedavý a budem pozorovať, ako na to budú reagovať praktizujúci veriaci hlásiaci sa k niektorej z konfesií.

Rozšírené „kľúčové slová“

Kto pozná Ondrejovu predošlú tvorbu, vie, že jeho texty sú charakteristické pomerne častým výskytom niektorých slov využívaných ako básnické prostriedky, napr.: noc, krv, meč, blato, otrok, cesta, zlato, okovy, hlas, čas, zem, smrť, kráľ, prach, plač, nepriateľ, sloboda, tvár, sen, vojna, pravda, bolesť, svet, hrom, ráno, krása, srdce, nôž, strach, nebo, búrka, obraz, moc, tma, chlad, slzy, dážď, sláva, oheň, zlo, nádej...

V albume Zdvihnutý prst sa môžeme stretnúť s rozšírením týchto slov o ďalších adebtov na skvelé texty: studňa, kvet, kosť, šípy, anjel, poklad, kopec, krídla, domov, voda, ovce, vlk, púšť...

Ukážky z textov

„Sloboda je pocit a slobodní sme vtedy,
keď nám na ústach ruku nedrží strach.“

„Možno sú to sny, ale ja im verím.
Človek lieta, aj keď nie je obdarený perím.
Sme géniovia s ukradnutým snom!“

„Pravda šepká sa od konca
Píše sa lož hladená do stĺpca.“

Zábava