American History X, Kult hákového kríža, Edward NortonFilm American History X (réžia: Tony Kaye, scenár: David McKenna) už krátko po svojom uvedení do kín v roku 1998 status kultového filmu. Po vyše desiatich rokoch od natočenia sa definitívne etabloval v prvej päťdesiatke rebríčka IMDB s veľmi vysokým hodnotením 8,6. Na slovenský trh sa dostal pod názvom „Kult hákového kríža“ a aj na slovenských a českých kritických stránkach je silne chválený. Film, ktorý možno charakterizovať ako psychologickú drámu, hovorí o príbehu americkej rodiny, ktorú zasiahla čierna kriminalita a rasizmus.

Film sa začína priamo vstupom do deja a jeho značná časť sa ukazuje v retrospektíve. Príbeh sa točí okolo dvoch bratov: Dereka a Daniela (Dannyho) Vinyardovcov.

Počiatočná zápletka: šťastie mladej rodiny zničené multikulturalizmom

Vinyardovci sú mladá americká rodina so štyrmi deťmi (dvaja synovia a dve dcéry). Bývajú v lukratívnej oblasti Venice Beach v Los Angeles. Kedysi harmonická štvrť je ale v posledných rokoch poznačená narastajúcim prisťahovalectvom Hispáncov a čiernou kriminalitou. Jedného dňa je Dennis Vinyard, ktorý pracuje ako hasič, zavolaný na zdolávanie požiaru v čiernej štvrti. Pri tomto zásahu ale príde o život: zastrelí ho čierny drogový díler. Dennis sa už predtým sťažoval, že od príchodu „affirmative action“ – pozitívnej diskriminácie menšín – bol nútený do svojej hasičskej jednotky prijať dvoch čiernych, ktorí na prijímacích testoch dopadli horšie ako bieli uchádzači.

Táto udalosť spôsobí u najstaršieho syna Dereka (Edward Norton) veľký myšlienkový obrat. Derekovi, ktorý predtým obdivoval svojho čierneho učiteľa histórie, sa otvoria oči a začne si všímať rasový kontext vecí okolo seba. Naštuduje si problematiku, s čím ako schopný študent nemá žiadny problém a spojí sa s miestnym bielym nacionalistom Comeronom Alexandrom. Spolu dajú dokopy skupinu mladých ľudí, nespokojných a frustrovaných spoločenskou situáciou. Derek má v tomto skinheadskom gangu najväčšiu autoritu a organizuje mnohé akcie. Sám však nie je primitívom, ale charizmatickým vodcom. Je zásadový a dbá na ideály: jednému skinheadovi vyrazí z úst marihuanový joint s tým, že „tráva je pre negrov“.

Jednu noc sa traja čierni gangisti pokúsia ukradnúť Derekove auto, čo však jeho mladší brat Danny (Edward Furlong) spozoruje a upozorní ho na to. Derek vybehne z domu a bez výstrahy začne strieľať na černochov. Dvoch zasiahne: jeden je namieste mŕtvy, druhého dorazí brutálnym spôsobom: ťažkou topánkou mu kopne hlavu oproti obrubníku. To už ale prichádzajú policajti a spútavajú Dereka. Tretí gangista unikne.

Derek je s ohľadom na okolnosti odsúdený na tri roky väzenia. Zrazu sa ocitne v prostredí plnom černochov a Hispáncov, pričom sám má telo potetované nacistickými symbolmi. Vo väzení je ale aj zopár bielych skinheadov, s ktorými sa začne baviť. Prevyšuje ich však intelektom aj idealizmom. Je znechutený z toho, že niektorí členovia skupiny sa bavia aj s Hispáncami. Po tom, čo jeden z nich začne predávať vo väznici drogy, ktoré získava od Hispáncov, Derek skinheadom vynadá a znechutene odíde. Za trest ho zbijú a znásilnia. Počas zvyšného pobytu vo väznici je už úplne sám; paradoxne, jeho jediným kamarátom sa stáva černoch.

Druhý obrat hlavnej postavy

Keď sa Derek vráti z väzenia, zistí, že jeho mladší brat Danny sa stal skinheadom. Derek má už všetkého dosť a snaží sa po všetkých svojich skúsenostiach presvedčiť Dannyho, aby s tým aj on skoncoval. V tomto procese sa obráti proti svojej bývalej priateľke, kamarátom, i vodcovi Alexandrovi, od ktorých sa dištancuje. Po vyhranenej konfrontácii (takmer dôjde k prestrelke) im dá jasne najavo, že chce, aby jemu a jeho bratovi dali pokoj. Nakoniec Dannyho presvedčí, aby sa i on s hnutím už neasocioval.

Film však končí vcelku nečakane a tragicky: na druhý deň ráno Derek odprevádza Dannyho do školy a zdá sa, že všetko dopadlo šťastne. Pred vyučovaním však Danny ide ešte na WC, kde ho konfrontuje čierny študent, s ktorým mal predošlý deň potýčku (černoch šikanoval bieleho žiaka, a Danny ho posmelil, aby si to nenechal – na čo čierny študent odišiel). Černoch vytiahne pištoľ a Dannymu opakovane smrteľne strelí do hrude.

Záver: film má výhody, ale i politickú korektnosť

K výhodám filmu treba zaradiť kvalitné spracovanie, herecké výkony a obstojný soundtrack. Postava Dereka je vykreslená psychologicky uveriteľne a argumenty, ktoré ako skinhead používa, sú rozumné (vo filme nikde ďalej nie sú vyvrátené). V mnohých scénach je vykreslený doslova ako hrdina. Ďalšiu vec, ktorú by som ocenil, je, že „zlí“ černosi nie sú vykreslení o nič lepšie ako bieli rasisti (to asi preto, že film kritizuje rasizmus ako taký, nielen biely – výhodou oproti iným filmom je však, že vôbec problém čierneho rasizmu ukazuje a nezamlčuje ho).

Viacero vecí možno ale filmu aj vytknúť. Niektoré stereotypy skinheadov sú prehnané: izby bratov Vinyardovcov v čase, keď sú bielymi nacionalistami, ako i Derekovo telo sú extrémne prehnane zaplnené rôznymi nacistickými symbolmi (vlajky, plagáty, tetovania a pod.). Podobné platí o iných príslušníkoch hnutia.

Taktiež klasické stereotypy politickej korektnosti sú dodržané: kultivovaný, liberálny a tolerantný Žid, ktorému v jednej scéne Derek hrubo a iracionálne vynadá. Riaditeľ školy, ktorú navštevovali Derek i Danny, Dr. Bob Sweeney (Avery Brooks) je vykreslený silne pozitívne ako charizmatická osobnosť a brilantný intelektuál s dvomi doktorátmi PhD. Samozrejme, je černoch. Podobne, vodca nacistického hnutia Comeron Alexander je vykreslený ako slizký darebák, ani nie tak idealista, ako zaslepený fanatik a egoista bez nadhľadu.

Za najväčšiu nelogickosť, resp. najmenej objasnenú vec vo filme však považujem Derekov druhý myšlienkový obrat. Nikdy vlastne nebol kompletne vysvetlený. Pre diváka, ktorý sa nad tým hlbšie nezamýšľa, je to zjavné: znechutil sa mu celý nacizmus a chce z toho čo najskôr von, rovnako vytiahnuť z toho svojho brata Dannyho. Avšak jeho činy po prepustení z väzenia možno chápať i tak, že sa mu len znechutila primitívna forma presadzovania nacistických myšlienok a nízka úroveň príslušníkov hnutia, ktorí nie sú idealistami, ale biely nacionalizmus je pre nich len nejakou „sociálnou udalosťou“ a príležitosťou vybiť si agresivitu. Avšak dôvody, ktoré Dereka priviedli k bielemu nacionalizmu, nepominuli.

Bolo by možno rozumné predpokladať, že Derek, ako inteligentný človek, si po všetkých silne emotívnych udalostiach, ktoré zažil a ktoré vyvrcholili až zavraždením jeho brata, a po tom, čo odznejú, v pokoji zváži argumenty pre a proti v celej otázke. Po počiatočnom radikálnejšom nacistickom období a následnej dezilúzii, prejavenej aj v brataní sa s černochom, by uňho mohla nastať akási syntéza a jeho svetonázor nadobudnúť vyššiu kvalitu: tak by sa Derek stal umierneným bielym nacionalistom, bez primitívnej nenávisti, ale vedomý si rasovej otázky a problémov multikulturalizmu. To už je ale, samozrejme, špekulácia.

Celkovo možno zhodnotiť, že American History X je výborný film, ktorý stojí za pozretie. Vzhľadom na súčasné mediálne ovzdušie je spracovaný veľmi schopne a relatívne objektívne. Ak si divák odmyslí zopár politicko-korektných detailov, American History X je kvalitná psychologická dráma.

Zábava