Kľúčovou témou v dejinách bielej rasy je od poslednej štvrtiny 20. storočia rozsiahla imigrácia nebielych národov a rás do súčasných domovských krajín bielych: Európy, Austrálie, Nového Zélandu a Severnej Ameriky.

Tento proces prebieha dvojakým spôsobom: legálnou imigráciou a ilegálnou imigráciou. Je ťažké odhadnúť ich pomer ako aj to, ktorá z nich je častejšia. Nech však ide o ktorýkoľvek aspekt spoločnosti, možno celkom oprávnene povedať, že masy nebielych usadzujúce sa v týchto územiach doslova menia ich tvár.

Upozornenie pre čitateľov: kniha Pochod titanov – história bielej rasy, z ktorej pochádza táto kapitola, predstavuje nevšedný pohľad na históriu, s ktorým sa v hlavnom vedeckom prúde prakticky nestretneme. Z faktografického hľadiska však obsahuje niektoré chyby a nepresnosti. Text považujeme i napriek tomu za hodný zverejnenia, nakoľko predstavuje paradigmu, informácie o ktorej sú v hlavnom prúde veľmi ťažko dostupné. Čitateľov nabádame ku kritickému mysleniu a dôslednému preverovaniu kontroverzných skutočností.

Európa

Eurostat (Štatistický úrad Európskych spoločenstvev, B-19049 Bruxelles, rue de la Loi 200, Luxemburg) vo svojej publikácii z roku 1996 Migračné štatistiky, uvádza, že spomedzi 15 západoeurópskych krajín (oblasť, ktorá bola skúmaná) nie je ani jedna, ktorá by na začiatku roku 1994 mala menej než 3 – 10 %, podľa eufemistického jazyku Eurostatu „inonárodných obyvateľov“.

Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a krajiny Beneluxu, Dánsko, Škandinávia a Anglicko majú podľa týchto štatistík 10 % alebo viac „inonárodných obyvateľov“, pričom dve oblasti v Nemecku majú „viac ako 15 %“.

Priemer okolo 10 až 15 % „inonárodných obyvateľov“ v západnej Európe pre stred 90-tych rokov je preto triezvym odhadom, keď sa vezme do úvahy, že oficiálne odhady sú spravidla menšie než skutočné čísla, nakoľko množstvo ilegálnych imigrantov je často takmer rovnako veľké ako tých legálnych.

Hore: V roku 1994 mali členské štáty Európskej únie v priemere 10 – 15 % nebieleho obyvateľstva, pričom toto množstvo sa každých 15 rokov zdvojnásobuje. Toto znamená, že ak sa súčasná miera imigrácie nezmení, západná Európa bude väčšinovo nebiela najneskôr do roku 2090 a zrejme skôr. Tieto štatistiky pochádzajú zo zdrojov samotnej Európskej únie: Eurostatu, Belgicko.

„Inonárodný obyvateľ“ a „menej rozvinuté krajiny“ sú kódovacie slová EÚ

Hore: Imigranti severoafrického a stredovýchodného pôvodu, zadržaní na lodi v Stredozemnom mori cestou k španielskym hraniciam.

Títo „inonárodní obyvatelia“ podľa materiálov Eurostatu pochádzajú z najväčšej časti z „menej rozvinutých krajín“, ktoré sú vymedzené nasledovne: „Turecko, Afrika, Latinská Amerika (okrem USA a Kanady), Ázia (okrem Japonska), Oceánia (okrem Austrálie a Nového Zélandu).“ (Migračné štatistiky, 1996, Eurostat, strana xvii). Je teda jasné, že pojmy „inonárodný obyvateľ“ a „menej rozvinuté krajiny“ v praxi znamenajú nebiely.

Nebiela väčšina v Európe do roku 2090

Ak sa vezme do úvahy, že nebiela imigrácia do Európy prvýkrát vo väčších číslach začala na konci 50. rokov a značne sa rozšírila v priebehu 70. rokov, na základe exponenciálnej miery jej rastu možno usúdiť, že nebiele obyvateľstvo v Európe sa úspešne zdvojnásobuje približne každých 15 rokov. Ak tento trend nebude kontrolovaný, tak Európa bude mať úplnú väčšinu obyvateľstva nebielu v druhej polovici 21. storočia: do roku 2090.

Francúzsko – obľúbená krajina pre severoafrických imigrantov

Najväčším zdrojom nebielych vo Francúzsku je severná Afrika: odhaduje sa, že 6,95 milióna legálne prítomných nebielych prisťahovalcov žijúcich vo Francúzsku (z celkového odhadovaného počtu asi 12 miliónov nebielych) pochádza len z troch krajín: Alžírska, Maroka a Tuniska.

1946 100 000
1954 250 000
1962 400 000
1968 800 000
1975 2,4 milióna
1982 1,5 milióna
1990 1,4 milióna
Spolu (v roku 1990) 6,95 milióna

Vpravo: Tabuľka ukazujúca počet severoafrických prisťahovalcov, ktorí prišli do Francúzska v tom-ktorom roku a ich prírastok od konca druhej svetovej vojny. (Zdroj: BBC News – www.bbc.co.uk, 13. marec 1998, "France Tops Europe Racist Poll")

Tieto čísla nezohľadňujú ilegálnu imigráciu. Nie je prekvapujúce, že prisťahovalectvo a rasové vzťahy sa stali vo Francúzsku v 90. rokoch dôležitými otázkami. Vysoká nezamestnanosť a kriminalita charakterizujú čierne a severoafrické komunity vo Francúzsku a vo viacerých mestách rozpútali vážne nepokoje.

Rasové miešanie vo Francúzsku vysoké

Ako v iných európskych krajinách, aj vo Francúzsku sú počty nebielych zvyšované nielen prirodzenou reprodukciou, ale aj miešaním s bielymi. Sčítanie vo Francúzsku v roku 1990 ukázalo, že ak mladé alžírske ženy mali stálych partnerov, takmer vo štvrtine prípadov bol partner biely; a o čím mladšie Alžírčanky išlo, tým väčšia bola miera bielych partnerov.

Hore: Ilegálni africkí imigranti zadržaní francúzskou políciou.

Porovnanie sčítaní obyvateľstva z roku 1975 a 1990 ukazuje pre alžírske matky sa percento, ktoré malo deti s bielymi otcami zvýšilo zo 6,2 % v roku 1975 na 27,5 % v roku 1990. Toto v dôsledku znamená silný početný nárast ľudí novej rasovo zmiešanej generácie, ktorí Eurostatom nie sú považovaní za „inonárodných obyvateľov“, ale taktiež nie sú bieli.

Nemecko – turecké obyvateľstvo dopĺňané politikou zamestnanosti

Najväčším zdrojom nebielych prisťahovalcov v Nemecku je Turecko, hoci liberálne azylové zákony platiace do prvej polovice 90. rokov podnietili migračné vlny niekoľkých ďalších miliónov nebielych aj z Afriky a Ázie.

Nemecká ústava prijatá ihneď po druhej svetovej vojne prikazovala krajine prijať prakticky akéhokoľvek utečenca, ktorý unikal pred politickými alebo spoločenskými nepokojmi vo svojej domovskej krajine. Keďže väčšina tretieho sveta je neustále otriasaná rozbrojmi a občianskymi vojnami, táto skutočnosť sa dala jednoducho dokázať a minimálne milión, no pravdepodobne ešte viac nebielych vstúpilo do Nemecka týmto spôsobom.

Toto ústavné ustanovenie sa zmenilo až po tlaku verejnosti, ktorý hrozil až celoštátnou krízou. Výsledkom je, že na konci 20. storočia bolo v Nemecku asi 7 miliónov „cudzincov“ (ako bývajú korektne nazývaní nebieli), z ktorých väčšinu tvorili Turci. Toto vytvorilo v krajine radu sociálnych problémov. Na konferencii o ilegálnom prisťahovalectve, ktorá sa konala v Budapešti v júni 1998, nemecký minister vnútra uviedol že cudzinci boli zodpovední za dve tretiny zločinov páchaných organizovanými kriminálnymi skupinami v Nemecku. Problém cudzineckej zločinnosti sa stal jednou z hlavných tém domácej politiky v Nemecku a všetky významnejšie strany ho zapracovali do svojich politických programov.

V roku 2001 Nemecko oznámilo, že ustanovilo špeciálny druh vstupných víz pre „kvalifikovaných pracovníkov“, ktorý poskytuje obyvateľom z iných krajín právo usadiť sa v Nemecku, ak disponujú kvalifikáciou, ktorá tam chýba. Toto opatrenie bolo zamerané predovšetkým na prilákanie Indov pracujúcich v oblasti informačných systémov (ako lacnú pracovnú silu) – hoci milióny Nemcov boli nezamestnané a mohli na takéto miesta byť jednoducho rekvalifikovaní, ak by to vláda mala v úmysle. Vláda aj nemeckí kapitalisti však argumentovali, že by to bolo „príliš drahé“ a dovoz Nenemcov bude „lacnejšou“ možnosťou.

Rasové miešanie v Nemecku stále relatívne nízke

Množstvo rasovo zmiešaných detí v Nemecku, ktoré bolo dôsledkom veľkého prílevu nebielych, je podstatne menšie než v iných európskych krajinách: podľa nemeckého cenzu z roku 1975 podiel tureckých matiek, ktoré porodili dieťa bielemu otcovi bol 0,5 %; do roku 1990 sa tento pomer zvýšil na 1,2 %.

Británia – invázia nebielych imigrantov v plnom prúde od 50. rokov

Británia aktívne podporovala nebielu imigráciu z krajín Commonwealthu, ktorá začala koncom 50. rokov. Prílev nebielych imigrantov z týchto oblastí odvtedy neustal a značne zmenil povahu niekoľkých veľkých britských miest – kde sa prisťahovalci zvyknú najčastejšie sústreďovať.

Hore: ilegálni imigranti vo francúzskom zadržiavacom tábore čakajú na svoj pokus dostať sa do Británie. Táto taktika sa rozšírila od otvorenia Eurotunelu, ktorý umožnil aj priame železničné spojenie medzi Francúzskom a Britániou. V pozadí trajekt premávajúci cez Lamanšský prieliv.

Drvivá väčšina prisťahovalcov pochádza z troch zdrojov: India/Pakistan, Karibik a západná Afrika. Miera nebielej imigrácie môže byť odvodená zo štatistického prehľadu z roku 1996 vyhotoveného Národným štatistickým úradom danej krajiny, kde sa ukázalo, že, celoštátne, 36. najobľúbenejším menom pre novorodencov bolo „Mohammed“ – moslimské meno.

Oficiálne odhady udávajú množstvo nebielych v Británii na konci 20. storočia na približne 3,5 milióna; ale tieto čísla nezapočítavajú ilegálnu imigráciu, ktorá je masívna: metropolitná polícia v Londýne odhaduje, že minimálne pol milióna ilegálnych imigrantov žije len v aglomerácii Londýna, nehľadiac na ďalšie nebiele koncentrácie v Birminghame a inde.

Presnejší odhad celkového čísla nebielych v Británii na konci 20. storočia by bol bližší k 5 miliónom, či ešte viac, ak sa započíta veľmi vysoké množstvo detí zmiešanej rasy.

Rasové miešanie v Británii extrémne časté

Rasové miešanie v Británii sa veľmi rozšírilo. Podľa cenzu z roku 1990, vyhotovenom Národným štatistickým úradom 40 % mladých čiernych mužov v Británii bolo ženatých alebo žilo s bielymi ženami. Tento trend je menej obvyklý u opačného pohlavia, kde len jedna z piatich mladých čiernych žien má bieleho partnera (Etnicita podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991, Office for National Statistics, Londýn, 1991).

V roku 1990 bola jedna pätina všetkých predškolských detí v Londýne, Británii, nebiela.

Sčítanie obyvateľstva taktiež ukázalo, že okolo 20 % (teda jedno z piatich) predškolských detí v Londýne, Británii bolo nebielych a tento pomer stúpa každý rok (tamtiež).

Iné skutočnosti, ktoré zistil cenzus z roku 1991, boli:

  • polovica všetkých mužov a žien z čiernych etnických skupín je slobodných;
  • 40 % čiernych detí žije v rodinách s jedným rodičom; toto je obrovský rozdiel oproti bielym (15 %) a ázijským (10 %) deťom;
  • je veľké množstvo zmiešaných čiernych/Indov a bielych párov, tvoriacich do tretiny „čiernych“ domácností;
  • etnické menšiny sú koncentrované v mestách a veľkomestách a toto sústredenie narastá.

Následkom tohto rozsiahleho nebieleho prílivu Británia utrpela značné množstvo nepokojov vyprovokovaných čiernymi, z ktorých doposiaľ najvážnejšie sa odohrali v roku 1981, kedy boli veľké časti centier mnohých miest po celej krajine zrovnané so zemou.

Spojené štáty americké – imigrácia z tretieho sveta začína po roku 1960

Do 60. rokov 20. storočia väčšina prisťahovalcov do USA pochádzala z Európy. Už dlho predtým sa však mnohí Mexičania snažili prekročiť južnú hranicu v pokuse získať blahobyt a zamestnanie v prosperite, ktorou bola bielymi vybudovaná Severná Amerika. Odhaduje sa, že približne 500 000 Mexičanov vstúpilo do Ameriky, legálne či ilegálne, v 30. rokoch; milión v 40. rokoch a 2,5 milióna v 50. rokoch.

Približne od roku 1975 drvivá väčšina imigrantov do Ameriky pochádzala z nebielych krajín, najmä Ázie a Latinskej Ameriky. Počas 70. rokov do USA vstúpili viac ako 4 milióny prišelcov, v 80. rokoch viac ako 6 miliónov, pričom aspoň 80 % z nich pochádzalo z Latinskej Ameriky a Ázie.

V priebehu 90. rokov do krajiny vstúpilo ďalších 10 miliónov prisťahovalcov: najviac počas ktoréhokoľvek desaťročia v americkej histórii. V 80. rokoch sa v reakcii na prílev ilegálnych prisťahovalcov v Kongrese prijali zákony s cieľom obmedziť ilegálnu imigráciu.

Zákon o kontrole a reforme imigrácie (The Immigration Reform and Control Act) z roku 1986 obsahoval ustanovenie (prijaté predovšetkým z ekonomických dôvodov) stanovujúce trest pre tých, ktorí by zamestnávali ilegálnych cudzincov.

Imigrácia Hispáncov zaplavila mnohé južanské štáty

Správa o populačných trendoch v Amerike z roku 1996, vydaná oficiálnym úradom pre sčítanie obyvateľstva, odhalila celý rozsah mexickej a inej hispánskej imigrácie zo Strednej a Južnej Ameriky. Správa predpokladala, že prirodzená miera reprodukcie medzi Hispáncami bude znamenať, že okolo roku 2005 predčia černochov, dovtedy najpočetnejšiu menšinu. V tomto ohľade však správa zabudla započítať vplyv masovej ilegálnej imigrácie a Hispánci predčili černochov v strede roku 2003, keď ich podľa oficiálnych čísel bolo 38,8 milióna. Symbolicky, tristomilióntym obyvateľom USA v októbri roku 2006 sa stal zrejme mexický imigrant.

Hore: Mexičania pridŕžajúci sa gumenej duše v pokuse preplávať do Kalifornie. Vlny nebielych imigrantov podstatne zmenili demografické zloženie Kalifornie až do bodu, kedy sa v roku 2001 stala štátom s nebielou väčšinou. Nasledovali výpadky energie v štáte, nakoľko infraštruktúra nebola vyvinutá tak, aby uspokojila neočakávaný dopyt vytvorený masívnym prírastkom obyvateľstva.

Od roku 2020, ako hovorí americký úrad pre sčítanie obyvateľstva, k obyvateľstvu bude pravidelne pribúdať viac Mexičanov než černochov, ázijcov a bielych dokopy. Od roku 2019 bude mať vcelku mladé mexické obyvateľstvo najnižšiu mieru úmrtnosti v krajine.

Podľa úradu pre sčítanie obyvateľstva v roku 1998 bolo v Amerike viac ako 10 miliónov mexických detí mladších ako 18 rokov. Toto viedlo k tomu, že celé výseky mnohých južných štátov Ameriky: Nové Mexiko, Texas a južná Kalifornia sa stali prakticky drobnými replikami Mexika, pričom mexická španielčina nahradila angličtinu ako najviac rozšírený jazyk.

Pokles bielych Američanov

Dlhodobý nárast v počte Hispáncov, ktorí majú najväčšiu pôrodnosť a tvoria najviac prisťahovalcov, bude koincidovať s početným úpadkom bielych, tvrdí správa, pričom predpovedá, že v roku 2028 počet zomrelých bielych Američanov predčí množstvo narodených.

Obyvateľstvo ako celok sa do roku 2050 má zvýšiť o 50 %: z 263 miliónov (1995) na 394 miliónov (2050). Hoci biele obyvateľstvo má v absolútnych číslach pomaly vzrastať, ako percento celkovej populácie Ameriky bude radikálne klesať: v roku 1996 bieli tvorili 73,1 % obyvateľstva. Toto číslo má do roku 2050 poklesnúť na 52,8 %.

Prognóza vývoja obyvateľstva v USA, milióny (zaokrúhlené)
19972000201020202030204020502100
Celkovo267275298323347370394571
Bielych195197202207210210208219
Percento bielych72,871,86864,360,55752,838,3

(Zdroj: U.S. Bureau of the Census, Current Population Reports, Series P25-1130, "Population Projections of the United States by Age, Sex, Race, and Hispanic Origin: 1995 to 2050". )

(Poznámka prekladateľa: Odhad bol projektovaný v roku 1996 (vo februári) a sčítanie obyvateľstva v roku 2000 ukázalo, že predpokladaný počet bielych ľudí bol nadhodnotený (predpokladadných 71,8 % oproti skutočným 69,1 %).)

Američania nemeckého pôvodu sú najväčšou bielou skupinou

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1990 najväčšou bielou skupinou Američanov (okolo 58 miliónov ľudí) bolo čiastočne alebo úplne nemeckého pôvodu. Írsky pôvod bol hlásený 38,7 miliónmi Američanov a anglický ďalšími 32,7 miliónmi.

Deti – nebiele vedú v podstatných demografických ukazovateľoch

Podiel Ázijcov na americkom obyvateľstve sa do roku 2050 viac ako zdvojnásobí na 8,2 % a podiel čiernych stúpne na 13,6 %. Úrad pre sčítanie obyvateľstva tiež informoval, že v roku 1995 žilo 21 % bielych detí, 33 % hispánskych detí a 56 % čiernych detí v rodinách s jedným rodičom. Čísla publikované úradom pre sčítanie obyvateľstva v júli 1998 ukázali, že už vtedy bolo v USA viac mexických detí než čiernych.

Nárast nebielych čísel v USA

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1990 v Spojených štátoch žije viac než 7,2 milióna Ázijcov a Oceánčanov. Tvoria 2,9 % obyvateľstva USA, čo je zvýšenie o 107,8 % oproti roku 1980, kedy tvorili len niečo menej než 1,5 % obyvateľstva. Po tom, čo v roku 1975 skončila vietnamská vojna, sa veľa imigrantov z Vietnamu, Laosu, Kambodže a iných krajín juhovýchodnej Ázie usadilo v USA.

Vysoké miery vyhadzovania zo škôl a nárast kriminálnych gangov trvalo postihujú komunitu Vietnamcov žijúcich v Amerike. V roku 1990 viac ako štvrtina vietnamských rodín v USA mala príjem pod mierou chudoby, čo je dvojnásobok oproti celoštátnemu priemeru.

Zatiaľ čo obyvateľstvo USA celkovo vzrástlo medzi rokmi 1980 a 1990 o 9,8 % a o odhadovaných ďalších 7,4 % medzi rokmi 1990 a 1997, čierne obyvateľstvo vzrástlo o 14,2 %, z 26,7 miliónov v roku 1980 na 30,5 milióna v roku 1990 a v roku 1997 dosiahlo početný stav odhadovaných 33,8 miliónov.

Indiánske obyvateľstvo taktiež značne vzrástlo čo do počtu a od najnižšieho stavu na konci 19. storočia sa mu úspešne podarilo zotaviť sa. V roku 1980 bolo v USA 1,4 milióna Indiánov, do roku 1990 toto číslo narástlo na 2,1 milióna; medzi rokmi 1990 a 1997 opäť vzrástlo o 12,1 % na 2,3 milióna.

„Vyše dva milióny“ rasovo zmiešaných detí v roku 1998

Podľa článku v novinách USA Today zo 17. júna 1998 množstvo rasovo zmiešaných manželstiev v USA v roku 1960 bolo 150 000. Do roku 1998 vzrástlo na 1,5 milióna a odhaduje sa, že množstvo rasovo zmiešaných detí v Amerike je „vyše dva milióny“.

Množstvo osôb zmiešanej rasy na základe dobrovoľného priradenia sa

Podľa Washington Post z utorka, 13. marca 2001, strany A01 sa takmer 7 miliónov Američanov opísalo ako „multirasových“ v sčítaní obyvateľstva v roku 2000 (prvýkrát bola použitá kategória dobrovoľného zaradenia sa do tejto skupiny). Toto číslo je omnoho vyššie pre deti pod 18 rokov, kde bolo ako multirasových uvedených 4,2 %, oproti 1,9 % dospelých. Hlavným dôvodom, ako sa vyjadrili predstavitelia úradu pre sčítanie obyvateľstva, bolo, že množstvo medzirasových vzťahov sa viac ako zoštvornásobilo.

Toto číslo je však silne podhodnotené, nakoľko mnohí jedinci, ktorí sa považujú za čiernych, sú v skutočnosti zmiešaného rasového pôvodu. V skutočnosti je ťažké nájsť v USA čistých černochov vo väčších počtoch, čo sa odráža aj v širokej diverzite telesných typov obsiahnutých v tejto populačnej skupine.

Kanada – masívna ázijská imigrácia

Podľa štatistík kanadskej vlády v rokoch 1981 až 1991 74 % všetkých legálnych prisťahovalcov pochádzalo z nebielych krajín. V tomto období do krajiny prišlo 1,3 milióna legálnych imigrantov: 26 % z nich pochádzalo z Európy; 47 % z Ázie (čínština je najrýchlejšie pribúdajúci materský jazyk v Kanade); 12 % z Južnej Ameriky alebo Karibiku; 9 % zo Severnej a Strednej Ameriky a 6 % z Afriky.

Vzhľadom na klesajúcu pôrodnosť bielych – v roku 1997 bola pôrodnosť 1,67 dieťaťa na ženu (čo je menej ako miera potrebná na udržanie početného stavu: 2,4) sa kanadská vláda v 80. rokoch formálne rozhodla aktívne vyhľadávať imigrantov. Desať prvých zdrojových krajín do roku 1995 boli (v tomto poradí): Hong Kong, India, Filipíny, Čína, Srí Lanka, Tajwan, Bosna a Hercegovina, Anglicko, Spojené štáty a Pakistan.

V roku 1997 Indiáni podľa oficiálnych čísel tvorili 3 % obyvateľstva (865 400), zatiaľ čo čierni 2 % (576 920). Udomácnené ázijské obyvateľstvo v 80. rokoch zmohutnelo o ďalších 962 000 prisťahovalcov – čím sa celkové množsto Ázijcov posunulo na hranicu 3 miliónov.

Toto všetko sú oficiálne čísla zahŕňajúce len legálnych imigrantov: nakoľko ilegálne prisťahovalectvo vždy tesne sleduje legálne, je celkom možné, že v skutočnosti sú tieto čísla takmer dvojnásobné.

Celkový počet obyvateľov Kanady v roku 1996 bol 28 846 761. K tomu tri milióny alebo viac legálnych imigrantov vstúpili do krajiny pred rokom 2000. Ak sa do tohto počtu zarátajú aj nelegálni imigranti, číslo je samozrejme omnoho vyššie. Toto všetko znamená, že v Kanade je okolo 5 miliónov nebielych – teda 17 % celkového obyvateľstva, pričom toto číslo sa bude exponenciálne zvyšovať.

Austrália a Nový Zéland – prílev z Ázie a Stredného východu

Pred 70. rokmi 20. storočia bola takmer všetka imigrácia do Austrálie biela; avšak, podobne ako v Európe a Severnej Amerike, počas posledných 25 rokov 20. storočia nastal masívny nárast nebielej imigrácie do Austrálie, najmä z ázijských krajín.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 bol celkový počet obyvateľov Austrálie 16 849 496. Odhad z roku 1995, so zarátaním Vianočného ostrova, Kokosových ostrovov a ostrovu Norfolk stanovil celkový počet obyvateľov na 18 338 000.

Na začiatku 90. rokov celkové obyvateľstvo Austrálie vzrastalo asi o 1,4 % medziročne. Hlavným dôvodom bol pokračujúci vysoký prílev prisťahovalcov a spolu s tým spojený zvýšený počet ľudí v plodnom veku.

Austrália – z 27 % ázijská do roku 2025

Hore vľavo: august 2000 – tábor pre ilegálnych prisťahovalcov vo Woomere v Austrálii horí po tom, čo ilegálni imigranti rozpútali vzburu, protestujúc proti ich pokračujúcej držbe. Hore vpravo: niekoľko obyvateľov tábora sa zhromaždilo pri plote.

Okolo 70 % prisťahovalectva do Austrálie počas 90. rokov pochádzalo z ázijských krajín. Miestny výskum ukázal, že za udržania súčasných trendov do roku 2025 bude Austrália z 27 % ázijská, pričom Ázijci sa už sústreďujú vo veľkomestách, čo spôsobuje známy fenomén „white flight“ na predmestia a vidiek.

Hore: Protest proti prisťahovalectvu v Austrálii.

Skutočnosť rapídneho nárastu ázijského obyvateľstva sa dá jednoducho demonštrovať na porovnaní za posledné štvrťstoročie. V roku 1980 bol počet neaborigénskych nebielych v Austrálii 250 000. Počas posledných 20 rokov 20. storočia toto číslo vyletelo na takmer dva milióny. Toto sa týka len čísel legálnych nebielych prisťahovalcov; austrálska polícia odhaduje, že v roku 1998 sa aspoň 500 ilegálnych imigrantov každý týždeň pokúsilo vstúpiť do krajiny, najčastejšie prostredníctvom návštevníckych víz.

Nový Zéland – rovnaký vzor ako Austrália

Obyvateľstvo Nového Zélandu podľa cenzu z roku 1991 bolo 3 434 950. Odhad z roku 1996 bol 3 547 983. Podľa cenzu z roku 1991 asi 73 % obyvateľov tvoria bieli. 12 % (okolo 430 000) Sú Maori, zatiaľ čo ostatní sú „ďalšie ázijské“ skupiny. Tieto vykazujú mieru rastu, ktorá, keď sa dá do súvislosti s ostatnými demografickými ukazovateľmi, utvorí do roku 2030 podobnú rasovú rovnováhu ako v Austrálii.

Celkový úbytok bielych

Vzhľadom na súčasné trendy prisťahovalectva a prirodzeného prírastku nebielych na všetkých troch svetadieloch – v západnej Európe, Severnej Amerike a Austrálii – sa zdá nepravdepodobné, že ktorýkoľvek z nich si udrží svoju bielu väčšinu po roku 2100.

Okrem stále narastajúcich vĺn nebielej imigrácie sa na stálom úbytku bielych podieľa ďalší faktor, ktorý tento proces akceleruje: nízka pôrodnosť bielych.

Správa zverejnená v Británii v júli 1998 Centrom rodinných štúdií (Family Policy Studies Center) ukázal, že v Británii každá piata žena v plodnom veku (teda, narodená po roku 1975) nemá žiadne deti, hlavne kvôli finančným pomerom. Tento ukazovateľ je dvojnásobný oproti generácii z roku 1945; zvyšuje sa od 50. rokov.

Pokles bielych – z 30 % svetového obyvateľstva na 15 % (rok 2000)

Rozsiahly prírastok celkového počtu nebieleho obyvateľstva je taktiež vážnou témou na zamyslenie: v roku 1900 bolo celkové obyvateľstvo sveta 1 625 miliónov, pričom bieli tvorili asi 485 miliónov. Takže na začiatku 20. storočia bieli ľudia tvorili asi 30 % obyvateľstve Zeme.

V roku 2000 sa počet obyvateľov sveta odhadoval na okolo 6 095 miliónov, z toho asi 953 miliónov bielych. Hoci ide o nárast v termínoch absolútnych čísel, v skutočnosti ide o polovičný pokles: v roku 2000 bieli tvorili len asi 15 % obyvateľstva sveta.

Exponenciálny a explozívny nárast nebieleho obyvateľstva sveta – ktoré sa zdvojnásobuje každých 34 rokov (zatiaľ čo biele obyvateľstvo sa zdvojnásobuje raz za 200 rokov) znamená, že do roku 2100 budú biele len tri percentá svetového obyvateľstva.

Medzi rokmi 1900 a 2100 – v priebehu dvoch storočí, ak sa nezmení smerovanie bielych krajín, podiel bielych na svete klesne z 30 % na 3 %.

Hore: Masívne preľudnenie odohrávajúce sa v nebielom svete spôsobí ďalšie vlny prisťahovalectva do súčasných bielych domovín Severnej Ameriky, Európy a Austrálie. Tento graf ukazuje nerovnosť medzi prírastkom bielych a nebielych národov, vychádzajúca z čísel Organizácie spojených národov. Všimnite si maskovacie slová pre biele štáty („rozvinuté kraijny“) a nebiely svet („celkové svetové obyvateľstvo“), pričom tabuľka neberie ohľad na nebielych obyvateľov vovnútri vyspelých štátov.

Pilulka na kontrolu pôrodnosti – „tabletka bielej samovraždy“

60. roky 20. storočia vstúpia do dejín ako obdobie, kedy bol zavedený jeden z najvýznamnejších prostriedkov, ktorý ovplyvnil čísla bielych v histórii vôbec: vývoj tabletky na kontrolu pôrodnosti alebo orálna antikoncepcia, ktorá bola schválená na používanie v Spojených štátoch v roku 1965. Sociálne demografické trendy ukázali, že iba v západných, bielych, vyspelých krajinách sa antikoncepcia používa vo významnej miere.

Miera reprodukcie v bielych krajinách (čo sa týka ich pôvodného obyvateľstva) od zavedenia orálnej antikoncepcie padla až do bodu, kedy je pre väčšinu krajín menšia než stabilná miera udržania: 2,4 dieťaťa na ženu. V nebielych krajinách tretieho sveta však žiadne takéto obmedzenia neexistujú a obyvateľstvo narastá exponenciálne, zatiaľ čo biele obyvateľstvo v Európe a Severnej Amerike sa stenčuje: táto demografická časovaná bomba bude mať v nie tak vzdialenej budúcnosti vážne dôsledky pre celý svet.

Preľudnenie nebielych spôsobuje migráciu

Následné masívne preľudnenie nebielych krajín na svete je hlavnou hnacou silou nebieleho prisťahovalectva do bielych domovín Európy, Austrálie a Severnej Ameriky.

Napríklad v Indii, kde sa obyvateľstvo zdvojnásobuje každých 30 rokov, mnohí nevidia inú budúcnosť ako emigráciu do Austrálie, Ameriky alebo Európy, keďže problémy plynúce z prehusťovania populácie tlačia už ajtak krehkú infraštruktúru na bod zlomu.

Obyvateľstvo čiernych Afričanov sa zdvojnásobuje každých 24 rokov. Toto sa odráža v čoraz väčšom počte hladomorov na tomto kontinente a zvyšujúcich sa číslach čiernych utečencov vstupujúcich do Európy, Ameriky a Austrálie.

Všetky tieto populačné posuny v značnej miere menia zloženie a tvár súčasných bielych domovín – tým istým spôsobom, ako sa to stalo každému inému bielemu národu v histórii, ktorý bol následne zaplavený a vymazaný zo stránok histórie.

Zábava