Rasové typy identifikovateľné ako príbuzné súčasným bielym sa po prvýkrát objavili v častiach Európy, južného Ruska a Blízkeho východu v časovom rozhraní od cca. 30 000 pnl. do 15 000 pnl. (nasledujúc skončenie poslednej veľkej ľadovej doby okolo roku 40 000 pnl)

Hore: jaskynné maľby v Lascaux, Francúzsko, cca 20 000 pnl., obdobie neskorého paleolitu. Tento jaskynný komplex poskytol jedny z najdôležitejších dôkazov o ranom osídlení a spôsobe života v Európe.

Noví príchodzí sú známi ako homo sapiens sapiens (alebo „človek rozumný“) na rozlíšenie od ostatných životných foriem známych ako homo erectus a neandertálsky človek.

Tieto prvé biele rasové typy sa vyskytovali v dvoch hlavných telesných formách: pôvodní mediteránci („starí Európania“), ktorí mali tmavé alebo hnedé vlasy a tmavé oči a tzv. protonordici, alebo kromaňonci – vysokí, so svetlými vlasmi a očami. V určitých častiach Európy – najmä v Škandinávii – je až do dnešného dňa možné nájsť dokonalé žijúce príklady tohto protonordického rasového typu, ktorý sa len jemne vo výške odlišuje od súčasných nordikov.

Telesné pozostatky protonordického rasového typu sú hojné, keďže putoval široko-ďaleko. Žil v rozsiahlom páse ťahajúcom sa od Španielska cez celú Európu až do Ázie, kde tiež boli nájdené jeho telesné zvyšky.

Vľavo: jeden z najpozoruhodnejších nálezov z obdobia neskorého paleolitu je tento odetý biely muž nájdený v Sungire, Rusko. Bol pochovaný pred približne 25 000 rokmi. Tento druh človeka vytvoril prvé náznaky bielej civilizácie súčasného obdobia interglaciálu, ktoré začalo okolo roku 40 000 pnl. Zložitosť spracovania materiálu, v ktorom bola mŕtvola pochovaná je dôkazom, že biely človek neskorého paleolitu bol už vysoko vyvinutý – v porovnaní s Afrikou, kde tkané materiály začali byť používané len nedávno: približne pred 500 rokmi.

Nordické typy tvoria vodcovskú elitu

Mediteránci a protonordici pomerne často obývali rovnaké územia – najmä na Blízkom a Strednom východe, ale tiež v západnej Európe a na Balkáne.

Do určitej miery prebiehalo aj miešanie a keďže mediteránci boli v obrovskej prevahe, výskyt nordických znakov medzi prvými bielymi populáciami bol pomerne nízky, pričom väčšina týchto nordických typov tvorila vodcovskú elitu obyvateľstva.

Neandertálci vyhubení konfliktom

Táto epocha, cca 25 000 pnl., je charakterizovaná dvoma podstatnými udalosťami – raný biely človek sa živí lovom a zberom a neandertálec vymiera (počas zrážok s novými príchodzími).

Lovci a zberači – luk a šípy, 9 000 pnl.

Protonordici neskorého paleolitu putovali z oblasti do oblasti, pričom sa nikdy neusádzali nadlho – často boli vytlačení už prítomným obyvateľstvom, niekedy zase prenikali stále hlbšie do nových území vhodných na osídlenie, vytváraných ustupujúcimi ľadovcami.

Hore: jeden z najranejších prejavov umenia: žena z Willendorfu, dnešné Rakúsko, cca 30 000 pnl. Neskorý paleolit.

V dôsledku kočovnej povahy títo ľudia putovali väčšinou v rodinných skupinách, zvyčajne o počte 5 až 20 jedincov. Malé počty dobytka a lov zabezpečovali ich živobytie.

Aj keď sa z tohto obdobia nezachovali žiadne väčšie budovy alebo stále usadlosti, menšie každodenné predmety sú pomerne rozšírené. Vykopávky po celej Európe a Rusku ukázali, že títo raní bieli mali oheň, farby, kamenné mlaty a schopnosť vytvarovať zvieracie kosti na zbrane a nástroje. Počas tejto doby boli vynájdené aj ihly na šitie.

27 000 pnl. – prvé hudobné nástroje

Objavujú sa aj hudobné nástroje – na náleziskách v južnom Francúzsku boli nájdené flauty 27 000 rokov staré. V tomto čase bolo po prvýkrát použité ako palivo uhlie.

Raným bielym bola známa tiež pálená keramika – na území dnešnej Českej republiky boli objavené sošky a ďalšie predmety z pálenej hliny z roku približne 26 000 pnl. Boli vyvinuté tiež dve dôležité zbrane: vrhač oštepov, vylepšenie k základnému oštepu (bol to nástroj z kosti, ktorý dával vrhanému oštepu väčšiu páku, a tým pádom aj väčšiu rýchlosť a dostrel), ktorý sa objavil okolo roku 12 000 pnl a luk a šípy, ktoré sa prvýkrát vyskytli okolo roku 9 000 pnl.

Z tejto doby sa po celej Európe zachovali zmyselné sošky žien, ktoré sa stali známe ako „venuše“. Predpokladá sa, že mali predstavovať symboly plodnosti.

Azilské umenie – prvé písmo? – 7 000 pnl.

Hore: kamienky s azilskou „abecedou“, staré približne 9 000 rokov, boli objavené v južnom Francúzsku. Archeologóvia stále polemizujú o tom, či sú v skutočnosti písmom alebo nie. Nesú istú záhadnú podobnosť s písmami vyvinutými o tisícročia neskôr. Ak tieto kamienky naozaj znázorňujú písmo, ide o najstarší nápis na Zemi.

Možno najväčšou prekážkou pri skúmaní ľudí z obdobia neskorého paleolitu je to, že po sebe nezanechali žiadne písomné záznamy toho, čo vykonali – iba maľby na stenách jaskyní.

Jeden z najlepšie zachovaných príkladov je tiež najzarážajúcejší – maľby na skalách nájdených v jaskyniach Mes d'Azil v južnom Francúzsku. Boli tu nájdené kamienky, ktoré majú na sebe niečo, čo pripomína písmo, avšak nikdy neboli rozlúštené. Ak skutočne zobrazujú písmo, môžu byť prvou a najstaršou formou písomnej komunukácie na svete.

Prvé domy – cca 30 000 pnl.

Najstaršie pozostatky budov sa zaraďujú do obdobia lovcov neskorého paleolitu, ktorí obývali územia dnešných republík Česka a Slovenska a južné Rusko. Na ochranu pred chladným počasím si skupiny lovcov neskorého paleolitu vyrábali oblečenie zo šitých koží, zvyšky ktorého sa zachovali na území republík Česka a Slovenska.

Hore: prvé domy boli skonštruované z mamutích kostí a koží: táto rekonštrukcia je založená na dôkazoch nájdených v južnom Rusku z obdobia medzi rokmi 30 000 a 20 000 pnl.

Mamuty – dnes už vyhynuté slonom príbuzné živočíchy, boli počas tohto obdobia lovené a domy boli stavané z mamutích rebier, ktoré sa používali ako podpery strechy. Existujú tiež náznaky toho, že ľudia neskorého paleolitu používali ako úkryty vápencové jaskyne v západnej Európe.

Celkovo, život v neskorom paleolite musel byť prostý, tvrdý a krutý a takmer všetka energia členov spoločenstva bola vkladaná do prežitia. Putovná povaha spoločnosti tohto obdobia bola hlavnou príčinou neprítomnosti veľkých stálych usadlostí – tento vývoj prišiel až s počiatkami poľnohospodárstva, charakteristického pre obdobie po roku 10 000 pnl.

Objavujú sa alpínci – cca 10 000 pnl.

Okolo tohto času sa objavila podskupina alpíncov: možno ako výsledok miešania medzi protonordikmi a mediteráncami (toto je však špekulácia).

Tieto tri zoskupenia – protonordici, pôvodní mediteránci a alpínci, sídlili vo veľkých častiach Európy, Blízkeho a Stredného východu – situácia, ktorá ostala nezmenená, až pokým nebol celý kontinent vystavený inváziám bielych nordických kmeňov – Indoeurópanov, ktoré začali po roku 5 000 pnl.

Nordickí Indoeurópania a alpínci dodnes formujú základ bielej rasy, ktorá obýva Európu.

Hore: jemne opracovaná malá ženská hlava z mamutieho kla so štylizovanými dlhými vlasmi, nájdená v Brassempouy, Francúzsko – cca 22 000 pnl.

Tieto tri biele rasové podkupiny – nordici, alpínci a pôvodní „starí Európania“ – mediteránci napokon spoločne ovládali pás územia siahajúci od Británie po Ural, od Škandinávie po severnú Afriku a Blízky východ, vrátane Egyptu, Palestíny, dnešného Jordánska, Sýrie, Iraku a Iránu.

Postupom času sa Blízky a Stredný východ stali vírom rás, s vlnami usadzujúcich sa bielych, Arabov, Semitov a dokonca Mongolov, pričom každá z týchto skupín načas ovládla územie a vytvorila svoju kultúru a civilizáciu.

Súčasní obyvatelia Blízkeho a Stredného východu sú výsledkom tisícročí miešania medzi všetkými týmito skupinami, hoci znaky každej z pôvodných skupín sú občas k videniu aj dnes: Palestínčania s blond vlasmi alebo modrookí Iračania nie sú neznámi – genetický dôkaz prítomnosti bielych kmeňov, ktoré tieto oblasti obývali v pradávnych časoch.

Zábava