Hoci meno Džingischán sa (z dobrého dôvodu) stalo synonymom tyranie a často sa zmieňuje jeho invázia do Európy, v skutočnosti Džingischán samotný hral pri vpáde do Európy len nepriamu úlohu – bol to však on, kto zjednotil ázijské kmene a upevnil ich silu, čo neskôr viedlo do obrovských vpádov do Európy. Samotný akt zjednotenia Mongolov bol rovnako dôležitý, ako samotná invázia, a preto je Džingischán považovaný za najväčšieho vodcu Mongolov.

Hore: Džingischán, takto vyobrazený na portréte vo vlastníctve jeho potomkov v Ázii.

Džingischán (Temüdžin) zjednotil Mongolov, cca 1206 nl.

V roku 1206 mongolský náčelník menom Temüdžin uspel v zjednocovaní niekoľkých kmeňov v Mongolsku – krátko nato prijal meno Džingischán („Pán Zeme“) a silou svojej osobnosti zapríčinil výboje ázijských kmeňov na západ do Európy (zaujímavé skutočnosti o Džingischánovom rasovom pôvode si môžete prečítať v článku Džingischán: súčasníkmi opisovaný ako vysoký, svetlý a s „mačacími očami“ – pozn. prekl.).

Prvá obeť – Rusi, okolo 1220 nl.

Prvý nájazd Džingischána viedol do Ruska v roku 1221, kedy si jeho armáda prebila cestu cez viaceré juhoruské kniežatsvá, ktoré útok vôbec neočakávali a boli úplne šokované Mongolmi so žltou kožou.

Čoskoro bola veľká časť južného Ruska pod nadvládou Džingischána – a ani pokusy ruských kmeňov zo severu ho nemohli vypudiť.

Džingischán zomiera – 1227 nl.

Vpád do južného Ruska bol v skutočnosti jediným ťažením na biele územia, na ktorom sa podieľal Džingischán osobne. Zomrel neočakávane v roku 1227 a mongolské armády načas výboje zastavili, pokým nebol spomedzi vedúcich kmeňových náčelníkov zvolený jeho následník.

Medzitým Mongoli zaviedli ukrutnú hrôzovládu nad podrobenými bielymi kmeňmi. Hromadne boli vyvražďované celé sídla a len zriedkakedy sa šťastlivcom podarilo uniknúť pred terorom na západ a sever, prinášajúc správy o krutosti ázijských nájazdníkov.

Jedna taktika, ktorou sa Mongoli preslávili, spočívala v tom, že vyplienili mesto, zanechali ho a po niekoľkých dňoch poslali zadný voj, aby zistili, či sa niekto z preživších vrátil – všetci títo nešťastníci boli na mieste zabití. Týmto spôsobom boli úplne doslova celé oblasti zbavené všetkých žijúcich duší.

Hore: Plný rozsah Mongolskej ríše, s ich pôvodnou domovinou označenou čiernou farbou.

Druhá mongolská invázia – vedená Batum, vnukom Džingischána

V roku 1236 sa mongolské armády konečne znovu pohli a udreli na západ v takých počtoch a s takou divokosťou, že prenikli hlboko na Balkán, do Uhorska, severného Ruska, Poľska a stredného Nemecka.

Pod vedením Batuchána, Džingischánovho vnuka, Ázijci pokračovali vo svojej invázii na západ v roku 1237, v roku 1240 vyplienili Kyjev, prenikli ďalej do Poľska, Česka, Uhorska a až za Dunaj.

Bieli porazení v bitke pri Legnici

Alliancia Nemcov, Poliakov a Teutónov pod velením vojvodu Henricha II. Sliezskeho zhromaždila zjednotenú bielu armádu a zúfalo sa pokúsila zastaviť postup Ázijcov. Stretli sa s Mongolmi v apríli 1241 pri Legnici vo vtedajšom Poľsku, ale boli kruto porazení. Henrich, ktorý zahynul v boji, bol Mongolmi dekapitovaný a po ďalších niekoľko dní bola jeho hlava nabodnutá na kopiju nosená naokolo, až pokým nezhnila.

Južné indoeurópske kmene, Slovania, dali dokopy ďalšiu bielu armádu a spustili útok na hlavnú časť mongolskej armády v južnej Európe. Bitka bola vybojovaná na sever od Budapešti v apríli 1241 a biele armády v nej boli znova porazené. Porážky utŕžené Rusmi, Germánmi a južnými Slovanmi znamenali, že pred Mongolmi ležala nechránená Európa.

Hore: Mongoli pod bránami Legnice v roku 1241 po poražké bielej armády vojvodu Henricha. Na kopiji nesú Henrichovu hlavu.

V roku 1242 mongolské hordy prenikli až na predmestia Viedne – v tomto momente sa však nebiela invázia sama od seba zastavila.

Mongoli sa sťahujú

Bola to zrejme „ruka osudu“, ktorá zachránila Európu a jej národy pred úplným vyhladením od Mongolov. V decembri 1241 sa ázijská armáda vydala na svoj konečný pochod na západ – prekročila zamrznutý Dunaj, keď z ich domovskej krajiny, Mongolska dorazil posol s naliehavou správou – následník Džingischána zomrel. Mongolská armáda sa namieste obrátila a stiahla sa na východ. Už nikdy sa im nepodarilo preniknúť do strednej Európy.

Južné Rusko ostáva obsadené

Hoci Mongoli ustúpili zo strednej Európy, celé južné aj východné Rusko ostalo pod ich nadvládou, kde Batu vytvoril chanát Zlatej hordy – toto pomenovanie malo pôvod v ročných daniach, odvádzaných Mongolom severnými Rusmi, ktorí unikli obsadeniu len tým, že formálne priznali vazalstvo platením ročných poplatkov mongolským vládcom na juhu.

Jediný východoeurópsky štát, ktorý nebol takto pokorený Mongolmi, bola Litva na pobreží Baltiku. Ako mongolská sila upadala, Litovci expandovali, až nakoniec ovládali územie tiahnuce sa od Baltiku po Čierne more na juhu. Litva sa stala najsilnejším štátom vo východnej Európe.

Rusko oslobodené veľkovojvodom Dmitrijom

Na začiatku 14. storočia bola Mongolská ríša na juhu ničená vnútornou nejednotnosťou: súperiaci uchádzači o mongolský trón viedli proti sebe sériu bratovražedných vojen. Zmocniac sa výhody zmätku v radoch ázijských protivníkov, moskovský veľkovojvoda Dmitrij viedol vojsko proti masívnej mongolskej armáde, s ktorou sa stretol pri Kulikovom poli, na brehoch rieky Don v roku 1380. Hoci obe strany utrpeli vážne straty, bieli Rusi vyhrali: prvý veľký obrat od času, kedy Mongoli obsadili južné Rusko.

Ivan Veľký – odmieta platiť dane Mongolom

Mongoli boli v ďalších rokoch ešte viac oslabení vnútornými nezhodami. Nový mongolský veliteľ, Tamerlán, v roku 1395 znovu dobyl veľkú časť bývalých mongolských dŕžav v Rusku. Po Tamerlánovej smrti sa jeho ríša rozpadla na štyri nezávislé chanáty: astrachaňský, kazaňský, krymský a sibírsky.

Takto rozdrobení, Mongoli boli zoslabnutí až do bodu, kedy sa Moskva na čele s Ivanom III. v roku 1480 chopila príležitosti a odmietla odvádzať ročnú daň Mongolom.

Ivan, nazývaný Ivanom Veľkým (kvôli tvrdosti tiež Ivanom Hrozným), ktorý vládol v rokoch 1462 – 1505, po odmietnutí platenia dane potom viedol niekoľko lokálnych vojen, ktoré rozšírili rozlohu jeho kráľovstva – niektoré boli vedené proti bielym kniežatstvám, niektoré proti miestnym mongolským náčelníkom. Nasledoval pomalý posun Mongolov na juh, kombinovaný s procesom asimilácie a asi o storočie neskôr zanikol posledný z mongolských štátov, hoci mongolské pomenovania týchto oblastí stále pretrvávajú.

Hora: Trasa dešktrukcie, ktorou sa mongolské hordy prehnali v čase svojho besnenia v Európe. Počas týchto nájazdov zahynulo nespočetné množstvo bielych.

Biela rekonkvista

Prvé väčšie biele znovuosídľovanie južných častí Ruska začalo až v strede 16. storočia, kedy sa skupiny ruských roľníkov, známe ako kozáci, utekajúce pred autokratickými lénnymi pánmi v severnom Rusku začali usádzať po brehoch rieky Don.

Kozáci previedli veľkú čistiacu operáciu od Mongolov, trvajúcu niekoľko desaťročí. V polovici 17. storočia bola južná časť Ruska vyčistená od väčšiny Mongolov; zvyšná menšina sa z najväčšej miery zmiešala s novým obyvateľstvom.

Mongolský odkaz

V strednej Európe Mongoli neboli fyzicky prítomní dostatočne dlho na to, aby mali na miestnu populáciu trvalejší genetický dopad, hoci, nepochybne, malé množstvo mongolských génov vstúpilo do krvi drobnej časti obyvateľstva, a to najmä vďaka hromadnému znásilňovaniu bielych žien, ktorým boli Mongoli známi. Najvážnejší dôsledok mongolskej invázie do strednej a južnej Európy bol v tom, že vyvraždili obrovské množstvo bielych, ktorých presné počty sú naveky stratené (nebola to len priama invázia Mongolov, ktorá stála životy tisícov Európanov, ale aj následný hladomor – pozn. prekl.).

V južnom Rusku sú však viditeľné dôsledky tristoročného obsadenia Mongolmi v podobne jasného genetického odtlačku na mnohých ľuďoch z tejto oblasti. Veľká časť obyvateľstva oblastí ako Kazachstan je jasne zmiešaného pôvodu. Títo ľudia sú často nesprávne považovaní za Slovanov. Hoci pôvodne patrili medzi najodľahlejšie z indoeurópskych kmeňov a tým pádom boli súčasťou Slovanov, ich rasová identita bola mongolskou inváziou kompletne potopená a bolo by geneticky nesprávne klasifikovať ich ako Slovanov.

Zábava