Obsah


Podstata národovectva

Národovectvo môžeme charakterizovať ako hodnotový systém usilujúci jednak o suverénne postavenie národa medzi inými národmi a jednak o jeho zdokonalenie. Cudzím slovom sa národovectvo nazýva nacionalizmus.

Väzba na národ tu predstavuje altruistickú skupinovú stratégiu silných a slabších členov národa s cieľom dosiahnuť spoločenskú rovnováhu a pomocou rozvoja vôle u jednotlivcov vytvoriť silný celok, ktorý dokáže obstáť v hocakej historickej skúške.

Národovectvo môže mať aj pasívnu podobu vo forme osobného prežívania u jednotlivcov. Národovectvo môže mať nielen pozitívne, ale žiaľ aj negatívne prejavy. Altruizmus a asketizmus praktizovaný s cieľom pomôcť svojmu národu je jeho šľachetná aktívna časť. Ak národovectvo hlása hocakú formu nadradenosti nad inými národmi alebo prejavuje neopodstatnené negatívne emócie voči iným národom, vtedy hovoríme o šovinizme. Proti takejto ideologickej deviácii treba bojovať.

Národovectvo nemá nič spoločné s pouličným výtržníctvom a vandalizmom.

Národovectvo rozvíja u ľudí cit a upevňuje lásku k vlastnému národu a vlasti. Vďaka tomu sú národovci empatickí vo vzťahu k iným národom – k ich potrebám a túžbam. Národovectvo tým buduje úctu a rešpekt voči ostatným národom a dokáže zabezpečiť úprimnú medzinárodnú harmóniu.

^ hore na obsah ^


Národovectvo ako skupinová stratégia

svornosťV dnešnej dobe je populárne hlásiť sa k myšlienke nezávislosti a slobody jednotlivca. Je iste príjemné nebyť od nikoho závislý, rozhodovať sa čisto podľa seba a teda byť slobodný.

Problémom je, že byť nezávislým znamená aj kopať sám za seba. Možnosti sú logicky obmedzené a individuálna sloboda je preto výrazne oklieštená slabosťou a maximálnym výkonom, aký môže dosiahnuť jednotlivec.

Celý svet minulý aj prítomný je nikdy nezhasnuteľnou ukážkou boja záujmov rôznych skupín. Jednotlivci sú slabí a veľmi si na svoje neprídu. Rešpekt, solidarita a disciplína jedincov vo vnútri skupiny robia skupinu silnou a mocnou a tak sa vynárajú aj väčšie možnosti pre každého jedinca.

Židia sú národom, ktorý skupinovú stratégiu najviac využíva a Židia vďaka tomu dosahujú aj úspech v podobe disproporčného vplyvu všade vo svete.

^ hore na obsah ^


Národovectvo ako model primeraného rozdelenia

Ľudia sa oddávna prirodzene rozdeľujú do skupín podľa kritérií najrôznejšieho druhu: pokrvné príbuzenstvo, náboženstvo, cirkev, školská trieda, farba pleti, pohlavie, profesia, národnosť...

Všetky ideológie sú zároveň koncepciou rôzneho prerozdelenia ľudstva:

  • V globálnom kapitalizme vzniká miniatúrna skupina veľmi bohatých vlastníkov výrobných prostriedkov (ekonomická elita), ďalej skupina pracujúcich roztrieštená ekonomickou elitou pomocou zasievaného individualizmu a nakoniec sú to tí, ktorí nemajú schopnosť stať sa elitou a zároveň ani príležitosť pracovať – skupiny odkázané na pomoc iných.
  • V komunistickom modeli spoločnosti mala existovať len pracujúca trieda, ktorá vlastnila všetko a jednotlivci nič. Hmotné statky mali byť rozdelené podľa potrieb. Komunizmus vo svojej koncepcii úplne ignoruje nezmeniteľnú podstatu človeka. Člen komunistickej spoločnosti nemá motiváciu bičovať svoj výkon pre spoločnosť, ktorá ho nie je ochotná primerane oceniť. Skutočnosť, že socializmus istý čas bol rovnocenným súperom kapitalizmu, bola spôsobená tým, že vôbec neaplikoval rýdze komunistické princípy.

šťastná rodinkaŤažko hľadať človeka, ktorý by nesúhlasil s tým, že najlepšie usporiadanie spoločnosti je také, v ktorej dochádza k čo najmenšiemu utrpeniu a čo najväčšiemu napredovaniu. V globálnom kapitalizme, ktorého systém je dynamicky modifikovaný len podľa finančného záujmu ekonomických elít, dochádza k obrovskému utrpeniu, keďže nemalá časť ľudstva je úplne vyradená zo systému a ostatní zas trpia napr. v dôsledku nového prerozdelenia spoločnosti a zotieraniu zabehnutých kritérií (rasa, národ, rodina) – vynútený multikulturalizmus so všetkým zlom a žiadnymi výhodami (ktoré ostávajú len pre lživú propagandu). Komunizmus tiež popiera primerané rozdelenie spoločnosti a navyše spôsobuje stagnáciu vo všetkých oblastiach života.

Ľudstvo sa v priebehu tisícročí vyvinulo na rasy, kmene a národy. Jedinečnosť národných kultúr determinujúca mentalitu a rasová príslušnosť determinujúca ľudské parametre a správanie či mentalitu sú prirodzené a primerané pre rozdelenie ľudstva. Spoločnosti homogénne rasou a národnosťou sú schopné pre seba vytvoriť najvhodnejšie pravidlá (štátne zriadenie) rešpektujúc vlastnú jedinečnosť. Nie je možné, aby pre dva rôzne národy, nehovoriac o dvoch rôznych rasách existoval systém, ktorý by dostatočne vyhovoval obom stranám zúčastnených. „Rozumný“ pofidérny kompromis spôsobuje utrpenie všetkých. Zlyhania sa prejavujú už pri malých krízach.

^ hore na obsah ^


Ponímanie národa

Národ národovci nevnímajú ako skupinu žijúcu na vymedzenom území komunikujúcu jedným jazykom (tzv. občiansky princíp), ale vnímajú ho komplexnejšie: ako skupinu ľudí vyznačujúcou sa spoločnou históriou, mentalitou, jazykom a genetikou, spravidla prevažne žijúcu na určitom historicky danom území a zväčša so spoločným náboženstvom.

Genetika národa súvisí primárne s rasou. Napr. slovenský národ patrí medzi európske národy, ktoré majú všetky spoločne vymedzenú bielu farbu pleti na rozdiel od iných národov sveta. Príslušníkom európskeho národa preto logicky nemôže byť niekto nebiely.

Občiansky princíp sa snaží tento atribút poprieť s cieľom integrácie neeurópskych jedincov a skupín do európskych národov. Dosiahnutie takéhoto stavu by ľudstvo naveky pochovalo. Z teoretických aj empirických poznatkov vyplýva, že takýto umelo vytváraný model veľmi nehumánne stroskotáva vždy, keď je vystavený aj ľahším krízovým situáciám.

Mentalita je spravidla výsledkom troch faktorov: genetiky, hodnotových priorít (vyplývajúcich zo svetonázoru inšpirovaného napr. náboženstvom) a vlastnej prežitej histórie. Genetické atribúty spolu s hodnotami vytvárajú konanie a teda usmerňujú vývoj – píšu históriu buď vzostupu alebo pádu.

Pokiaľ si človek vytýči cieľ a úlohu dosiahnuť a budovať rast spoločnosti, stáva sa to jeho hodnotovou prioritou. Pokiaľ je táto hodnota dosť silná, dokáže ovplyvniť ostatné hodnoty tak, aby riadili vývoj. Ak vďaka hodnote dosiahnuť úspech sa usiluje aj o zlepšovanie genetiky, potom je táto cesta o to efektívnejšia.

Aj na tomto príklade vidno, že pokiaľ myšlienkový idealizmus ovláda materiálno, tak človek napreduje. Ak sa duch človeka podriaďuje hmotnej realite, upadá a smeruje k zániku. V histórii možno vystopovať akési sínusoidy spoločenskej nálady preklápajúce sa z nadradenosti ducha nad hmotou k preferovaniu hmoty nad duchom.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a láska k blížnym

srdce na dlaniČlovek má len jedno srdce a to srdce nemôže dávať lásku celému svetu. Zároveň väčšina ľudí v srdci nosí aj negatívne emócie ako hnev, vzdor, niekedy nenávisť. Pestovať pseudolásku voči ľuďom inej spoločnosti alebo ľuďom žijúcich na inom kontinente je absurdné: taká „láska“ sa k nim jednak nedostane a negatívnymi emóciami, ktoré im často jediné v srdci ostanú, zasahujú skutočných blížnych. Takýmto ľuďom mnohí len ukážu zrkadlo v podobe rovnakého správania a vzniká tak svet pseudolásky a vnútorného spoločenského rozvratu.

Preto národovec dáva o to väčšiu lásku, čím sú mu ľudia bližší. Láska národovca sa orientuje predovšetkým na rodinu a národ a v materiálnej rovine na svoj domov a vlasť. Pokiaľ je srdce národovca dosť veľké, môže svoju lásku prejavovať aj vzdialenejším blížnym – väčším skupinovým celkom ako napr. slovanským národom všeobecne alebo celej bielej rase.

Z lásky k blížnym pramení tiež aj úcta, rešpekt a súcit. Ich absencia – napr. v internacionalizme a kozmopolitizme – je tak nepriamo spoluzodpovedná za zlo transformované v rôznu trestnú činnosť.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a posilňovanie identity a jedinečnosti

SkanzenNárodovecké presvedčenie posilňuje národnú identitu. Presvedčenie o vlastnej jedinečnosti je hnacím motorom pre zdieľanie identity. Jedinečnosť je postavená na rozdielnosti rôznych znakov a rôznych kritérií. U rasovo príbuzných národov je to najmä jazyk, ktorý je silným vymedziteľným kritériom pre jedinečnosť. Preto národovec stráži svoje rečové dedičstvo a nezasadzuje do neho na silu cudzie prvky.

Rovnako tak stráži a posilňuje všetky determinanty národa ako krv, územie a kultúru. Buduje sa identita z tradície vlastného jedinečného spoločenstva. Toto udržiavanie nesmie mať sterilný charakter – žiadna tradícia nesmie byť pestovaná nasilu, aby bránila pokroku.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a dogmatizmus

Dogmy spravidla vznikajú v určitom čase a kontexte. Dogmy vychádzajú z hodnôt, ktoré by mali ostať nemenné, ale neraz aj definujú prostriedky a metódy, ktoré sú časom nekompatibilné a ich používanie neraz po čase kontraproduktívne. Národovectvo preto v zásade odmieta bezhlavé preberanie dogiem, lebo nemajú cit pre kontextuálne situácie. Iba čistá myseľ bez predsudkov dokáže racionálne obstáť v konkurencii a aktuálnych nástrahách.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a životné prostredie

Národovci chránia životné prostredie ako priestor pre zdravý vývin národa. Do aktivít za zlepšenie životného prostredia sa národovec ale nevrhá bezhlavo. Mnohé aktivity „zelených“ prameniace z niektorých dogmatických koncepcií s prevahou rebélie namiesto odbornosti sú v konečnom dôsledku pre životné prostredie a spoločnosť kontraproduktívne.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a zdravý životný štýl

spiaci punkáčMotív zlepšovať svoje kvality a zdokonalovať tak národný organizmus nedovoľuje podľahnúť škodlivým závislostiam. Bez ohľadu na to, či ide o heroín, víno, cigarety, gambling alebo hoc aj čokoládu.

Naopak, sú veľmi bežné prípady, kedy u človeka došlo k radikálnemu skoncovaniu „zo dňa na deň“ so svojimi drogovými neduhmi. Zlom nastáva vtedy, keď človek nadobudol snahu za niečo idealistické bojovať. Zmenené pozície priorít pôsobiace ako namiešané esá v kartách jednoducho nejakú drogovú závislosť považujú za brzdu, ťaživý balvan, ktorého sa zrazu nie je problém zbaviť. Prežívanie ideálov nemôže koexistovať s drogovými závislosťami – tie nahlodávajú najmä bezcieľnych a poddajných jedincov.

Sú známe prípady mladých ľudí, ktorí keď začali národovecký boj, šmahom ruky skoncovali s alkoholom a cigaretami, začali pestovať šport a zdravý životný štýl, aby tak zo seba vytvorili človeka rovnomerne schopného a silného – na duchu aj na tele.

^ hore na obsah ^


Jednotlivec a národ

Národovectvo podporuje vnútornú harmóniu jednotlivcov v budovaní optimálneho pomeru rozumu a emócií, psychickej a fyzickej aktivity, odovzdávania sa a brania, pasivity a boja. Väčšina duševných problémov a osobných vyhorení je vyvolaná práve disharmóniou týchto optimálnych pomerov.

Jednotlivec potrebuje skupinu a skupina potrebuje jednotlivca. Vojvodca potrebuje vojakov a vojaci potrebujú vojvodcu. Manažér potrebuje pracovníkov a pracovníci manažéra. Jedno bez druhého nefunguje. Ak si každý dostatočne uvedomí túto zákonitosť, nebude sa cítiť ani nadnesene ani menejcenne.

Národovectvo nepredstavuje ale žiadnu stádovitosť. Sila národa stojí na výnimočne prínosných individualít a to treba podporovať.

^ hore na obsah ^


Predstierané národovectvo ako populistická maska

opitý SlotaNárodovectvo je vo svojej podstate a čistote veľmi príťažlivý hodnotový systém pre každého jednotlivca a každú spoločnosť. V dôsledku toho dochádza k jeho zneužívaniu, prisvojovaniu, priamemu alebo nepriamemu prihláseniu sa k nemu za účelom dosahovať politickú popularitu.

Takáto stratégia národovectvu najviac škodí. Pri odhalení a identifikovaní falošnosti, nekultúrunosti ba až zlodejstva u ľudí tváriacich sa národovecky je silne profanovaná mienka o národovectve samotnom a niekedy až prechádza do hanbenia sa za vlastnú národnú identitu.

Nie je vôbec ťažké odhaliť a identifikovať tieto masky. Ako deliaca čiara môže slúžiť ponímanie národa. Ak je u týchto falošných masiek národ ponímaný z občianskeho princípu, vtedy ide o svetoobčianstvo a nie o národovectvo.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a boj za vlastné práva

demonštrácia v SrbskuNárodovci sú si vedomí, že za svoje hodnoty musia bojovať. O to viac, čím menej je existujúci prevládajúci hodnotový systém kompatibilný s národovectvom.

Tvorba masovej propagandy, demonštrácie, národné aktivity, osobné presviedčanie, príprava na potenciálne pôsobenie v domobrane... a všetky ostatné metódy, ktoré sa nepriečia princípom národovectva, sú súčasťou národoveckého boja. Národovec bojuje za svoje práva o to viac, čím viac sú mu odopierané.

Veľkosť národovca a národoveckých subjektov sa neposudzuje podľa formy, názvu alebo výzoru, ale len podľa činov a výkonov.

V komunizme bola vôľa ľudu paralyzovaná vyšším stupňom totalitarizmu. V globálnom kapitalizme je spoločnosť paralyzovaná stieraním primeranej identity a spolupatričnosti a zároveň prirodzenej neschopnosti zjednotiť sa a hájiť v rôznorodých skupinách.

Národovecká spoločnosť sa približuje viac k demokracii ako každá iná. Keďže národ je zjednotený a vyzývaný k obhajobe svojich práv, nedovoľuje svojim vladárom výrazne popierať jeho vôľu a zdravé záujmy. Najlepšou formou kontroly moci nie je ani legislatíva, ani exekutíva, ani súdna moc, ale je to aktívna spoločnosť pripravená kedykoľvek povstať a hájiť svoje záujmy a práva.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a ekonómia

V súčasnosti existujú dve hlavné antagonistické ekonomické učenia ovplyvňujúce hospodársky chod štátu:

  1. globálny kapitalizmus postavený na liberálnom trhovom hospodárstve eliminujúci kompetencie štátu v zasahovaní do hospodárskej súťaže, profilujúci sa do stavu, kde všetky statky sú v rukách niekoľkých jednotlivcov a ostatní sú (pejoratívne povedané) bezvládnymi otrokmi alebo žobrákmi.
  2. komunizmus (resp. v miernejšej podobe socializmus) vyznačujúci sa spoločným vlastníctvom (vlastníctvom všetkých a zároveň nikoho), rozdeľovaním statkov podľa potrieb a centrálnym plánovaním hospodárstva.

Národovectvo neuznáva ani jeden z týchto ideologických extrémov. Je dôležité, aby v spoločnosti existoval motivačný mechanizmus a zároveň priestor pre napĺňanie princípu zásluhovosti (obe absentujú v ekonomickej ľavici). K tomu je dôležité, aby štát vedený vznešenými vodcami poskytoval ochranu týchto princípov a zároveň nedovoľoval padnúť ľuďom bez vlastnej viny na dno bez možnosti odrazu (neraz absentuje v ekonomickej pravici).

Fašistické Taliansko, nacistické Nemecko, ľudácke Slovensko a mnohé ďalšie štáty sú okrem iného historicky známe svojou ekonomickou vyspelosťou a blahobytom. Ekonomiky týchto štátov boli práve charakteristické aplikovaním princípu zásluhovosti a rozumnej ochrannej štátnej politiky.

V spoločnosti, v ktorej platí princíp zásluhovosti a každý má možnosť napĺňať svoj potenciál, je príznačný aj rešpekt medzi bohatými a chudobnými na duchovné aj hmotné statky.

V každodennom živote národovci pomáhajú ekonomike svojho štátu kúpou domácich výrobkov. Hoci zisky vo veľa prípadoch odchádzajú kdekomu, aspoň sa tým podporuje zamestnanosť obyvateľstva vlastného štátu.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a vzťah k dejinám

Národovci skúmajú svoju minulosť, snažia sa ju spoznať, hľadať analógie víťazstiev a pádov a majú pred ňou silný rešpekt. So zvláštnou úctou sa pristupuje ku kľúčovým dátumom, ktoré má každý národ pre seba významné.

Obzvlášť charakteristické u národovcov je pripomínanie si dátumov odchodu najväčších osobností národa, ktorí svoj život darovali boju za povznesenia národného ducha alebo sa pasovali s nepriazňou moci v boji za práva národa. Človek bojujúci celý život za altruistické ciele s nezištnými úmyslami je neustále pokúšaný nasledovať ľahostajnosť a vzdať svoj boj pre náhradu hmotného komfortu. Je to práve smrť, ktorá podpíše čistotu bojovníkovej cesty a spečatí tak jeho svätosť.

Preto možno národovcov často vidieť uctiť si národného velikána pri výročí práve jeho smrti. Čím ťažšia je cesta, čím odhodlanejšie a vytrvalejšie sa pristupuje k prekážkam, o to väčšími slzami národovec odmení svojich velikánov.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a vonkajší výzor

Nie je nič striktne vymedzené, čo by mohlo charakterizovať vonkajší výzor národovca – spôsob odievania, účes a pod. Dá sa len povedať, že výzor by nemal byť nonkonformný – mal by byť všeobecne akceptovaný. Výstredný výzor je zväčša len ventiláciou pocitu menejcennosti. Výzorom (obalom) sa snaží zaujať ten, kto nevie zaujať rozumom a charakterom (vnútrom). To isté platí pre ľudí, na ktorých vidno vysokú hodnotu ich obalu (drahé značkové oblečenie, prstene a reťaze z drahých kovov...).

Vonkajší výzor niektorých národovcov zvykne obsahovať prvky z národoveckej symboliky v najrôznejšej podobe (nášivka, kovový prívesok, tetovanie...). Hodnotovo blízki ľudia, ktorí sa nepoznajú, sa tak vedia identifikovať a pocítiť vzájomnú spolupatričnosť.

Pokiaľ na výzore človeka vidno jeho hodnotové presvedčenie skupinovo zdieľané, je to zároveň pre neho výzva, aby sa správal ukážkovo a nerobil tak svojej skupine hanbu, ale zanechával len dobrý dojem. Dá sa skonštatovať, že práve pôsobenie človeka pred verejnosťou, ktorý je označkovaný svojím hodnotovým systémom, je určujúcim kritériom či je prínosom pre danú skupinu alebo ide o naničhodníka, ktorý má len potrebu niekam patriť.

^ hore na obsah ^


Národovectvo a náboženstvo

Náboženstvo už odjakživa predstavuje silný jednotiaci prvok spoločnosti. Preto v histórii bolo a aj v súčasnosti je, previazané s národovectvom. Nie každá podoba každého náboženstva je však zlučiteľná s myšlienkami národovectva, preto závisí od konkrétnej interpretácie toho-ktorého cirkevného učenia. Neprijateľné je také, ktoré odporuje uvedeným organickým princípom národovectva.

V rámci slovenských pomerov je najčastejším náboženstvom národovcov kresťanstvo, avšak v jeho podobe historicky uspôsobenej slovenskému národu. Takúto formu kresťanstva vyznávali napr. Ľudovít Štúr, Andrej Hlinka alebo Jozef Tiso. Národovectvo odmieta univerzalizmus, ktorým sa dnešné najväčšie cirkvi uberajú, lebo z neho vyrastá deštruktívny multikulturalizmus.

Národovectvo ako také však nie je na náboženstve nevyhnutne závislé. Národovci môžu byť nielen kresťania, ale aj deisti, pohania, agnostici či ateisti.

^ hore na obsah ^


Národovecká symbolika

Za národovecké symboly možno považovať všetko, čo sa dá označiť za národné symboly alebo ešte užšie determinanty. Slovenský znak, slovenská zástava, lipové ratolesti, tri prúty, symboly historických aj súčasných pronárodných subjektov, dvojkríž a mnoho ďalšieho.

Najdôležitejším symbolom je ale národovectvo samotné: jeho osobné prežívanie a každodenný boj za jeho presadenie.

^ hore na obsah ^


Zábava