Simon, Mol, Moleke, Njie, HIV, AIDSMinulý mesiac zomrel novinár, spisovateľ a ľudskoprávny aktivista Simon Mol (Simon Moleke Njie). Mol bol kamerunského pôvodu, ale dlhodobo žil v Poľsku. Vzhľadom na svoj pôvod a aktivity bol zástancami ľudských práv vnímaný veľmi nekriticky. Ukázalo sa však, že Mol svoju povesť využíval na to, aby mal pomer s desiatkami bielych žien, ktoré nakazil smrtiacou chorobou AIDS.

Simon Moleke Njie sa narodil 6. novembra 1973 v prímorskom meste Buea v Kamerune. Podľa svojho vlastného životopisu pracoval ako novinár, ktorý odhaľoval korupciu vo vládnych kruhoch, a preto bol prenasledovaný. Snažil sa dostať azyl vo viacerých afrických štátoch, napokon mu vyhovela Ghana. Tu bol však tiež údajne perzekvovaný. V júni 1999 pricestoval do Poľska ako člen delegácie PEN Club (mimovládna organizácia združujúca humanistických novinárov). Túto krajinu už neopustil; ihneď požiadal o azyl, ktorý dostal v septembri 2000.

Šampión antifašizmu

V Poľsku používal pseudonym „Simon Mol“, pod ktorým písal poviedky, básne a novinové články. Založil dokonca vlastné divadlo – Migrator Theatre. Počas svojho pôsobenia v Poľsku sa Mol stal hviezdou medzi antifašistami a ľavičiarmi. Vo veľkom sa angažoval v kampaniach za práva utečencov, akciách a happeningoch proti fašizmu a rasizmu. Písal články do ľavičiarskych a humanistických periodík, kde propagoval toleranciu, multikultúrnu spoločnosť a kritizoval xenofóbiu.

V roku 2003 si dokonca vyslúžil prestížne ocenenie „Antifašista roka“. Antifašistami bol propagovaný aj na rôznych multikultúrnych akciách, koncertoch proti rasizmu a podobne. Vykresľovali ho ako prípad vzorného a morálneho antifašistu, ktorý sa narodil v ťažkých podmienkach, no svojou usilovnosťou sa stal úspešným človekom a ešte sa aktívne zasadzoval za práva iných. V roku 2006 dostal (od organizácie PEN International) „Cenu slobody“ udeľovanú novinárom presadzujúcim ľudské práva.

V Poľsku vznášal početné sťažnosti na inštitucionálny rasizmus, smeroval ich napr. organizácii Amnesty International.

Pochybnosti o Molovej minulosti

Obrat však nastal v marci 2006. Poľský denník Rzecpospolita publikoval článok, v ktorom uviedol, že Molov „životopis“ je v skutočnosti sfalšovaný. Redaktor kamerunských novín poprel, že by pre nich Njie v minulosti pracoval, jeho matka, 64-ročná Hannah Nganje tvrdila, že bol zamestnaný v rafinérii, nepísal o žiadnej vládnej korupcii a nie je pravda, že v roku 1996 bol vo väzení. Predstaviteľ zväzu novinárov v Ghane Bright Kwame Blewu povedal, že počas svojho pobytu v Ghane Njie písal pre noviny: články o futbale. V tejto krajine nebol nikdy zatknutý, nieto odsúdený.

Napriek tomu, že tieto skutočnosti, keby sa potvrdili, by znamenali neopodstatnenosť Molovho nároku na politický azyl, a ešte by ho aj usvedčovali z ich fabulácie, poľské úrady nevyvodili žiadny relevantný postup.

Pred Vianocami 2006 sa začali na internete šíriť chýry o tom, že Mol je nakazený HIV. Mol ich ale okamžite razantne poprel v otvorenom liste.

Simon, Mol, Moleke, Njie, HIV, AIDSV januári 2007 bol Simon Mol zadržaný poľskou políciou a obvinený z toho, že svoje sexuálne partnerky úmyselne nakazil vírusom HIV. Mol poprel, že by vedel o tom, že je nakazený a obvinil políciu z rasizmu. Podľa denníka Rzeczpospolita mu nákaza bola diagnostikovaná už v roku 1999 v utečeneckom tábore.

Molova podobizeň bola na pokyn ministra spravodlivosti verejne vystavená s varovaním, že je nakazený AIDS, čo ľudskoprávni aktivisti označili za rasizmus.

Kondóm? Nebuď rasistka...

Počas svojho sedemročného pobytu v Poľsku mal Mol vzťah s desiatkami poľských dievčat a žien. Mol využíval pozitívny obraz, ktorý majú antifašisti v očiach mnohých mladých či naratívy šírené multikulturalistami o tom, že mať partnera inej rasy je „tolerantné“, že ide o prejav vyspelosti a ušľachtilosti.

Dôsledkom aj týchto predstáv boli jeho partnerky očarené kombináciou: nebiely + antifašista + humanista + nositeľ prestížnych ocenení za svoju činnosť v tomto smere. Hoci Mol pravdepodobne vedel o tom, že je nakazený vírusom HIV (viaceré milenky mu hovorili, že po sexe s ním boli diagnostikované HIV, čo on rázne zamietal), podnecoval svoje partnerky, aby s ním mali nechránený sex: v opačnom prípade by mohlo ísť o prejav „rasizmu“ či „predsudkov“.

Ako aj povedala jedna z nakazených, študentka literatúry Monika O., pre poľský denník Gazeta Wyborcza:

    „Bola som fascinovaná ľudskoprávnym aktivistom bojujúcim proti rasovým predsudkom. Čoskoro sme sa začali stretávať a spávať spolu. Nevedela som si predstaviť, že by ma mohol nakaziť vírusom HIV, alebo dokonca predo mnou zatajiť, že je nakazený. Tiež som sa domnievala, že upodozrievať ho z možnej nákazy by bolo znakom predpojatosti. Takže sme sa milovali bez ochrany.“

Viacero Molových obetí opisovalo, aké boli jeho osobou uchvátené. K Molovmu pozitívnemu obrazu vo veľkom prispievali skreslené masmediálne obrazy menšín. Pritom Mol ostatných často nezmyselne vydieral politickou korektnosťou, čo potvrdil aj jeden popredný poľský ľudskoprávny aktivista:

    „Simon Mol každého obviňoval z rasizmu. Keď ste nechceli robiť, čo chcel, kričal, že je to preto, že je čierny. Nikdy nepočúval žiadne argumenty, vždy len odišiel a treskol za sebou dverami. Každý vedel, že by svoje obvinenia mohol povedať na verejnosti a každý sa toho obával. Terorizoval nás politickou korektnosťou.“

V júli 2007 sa prihlásilo 14 žien, ktoré boli Molom nakazené vírusom HIV a ďalšie čakali na výsledky testovania. Pritom podľa odhadov polície väčšina obetí je zo strachu alebo nevedomosti ešte neznáma. Niekoľko žien taktiež dosvedčilo, že Mola informovali o tom, že sa od neho nakazili vírusom HIV, no on to ignoroval. Obvinil ich zo stereotypizovania, vraj si myslia, že každý čierny má AIDS. Celkový počet obetí nie je dodnes špecifikovaný, no môže sa vyšplhať na 50 či dokonca 100.

Obeťou vlastnej arogancie

Simon Mol na obvinenia reagoval s aroganciou jemu vlastnou. Rázne ich poprel, označil za vykonštruované a policajtov za rasistov. Mol tvrdil, že neprajníci mu závideli úspech u poľských dievčat, a tak proti nemu tieto obvinenia vykonštruovali. Mnohí akademici alebo osobnosti z oblasti kultúry sa ho vtedy otvorene zastali s tým, že je zdravý a tieto obvinenia sú opäť len prejavom rasizmu.

Čoskoro ale potvrdilo, že Mol AIDS skutočne má a aj mu nakoniec podľahol. V lete 2008 sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať. Od 18. augusta prebýval vo väzenskej nemocnici. Tu však odmietol prijímať akékoľvek lieky, a tak bol presunutý do civilnej nemocnice vo Varšave, kde 10. októbra 2008 zomrel.

Poučenie: opatrne s multikulturalizmom

Simon, Mol, Moleke, Njie, HIV, AIDSProfesor Ryszard Vorbrich, uznávaný odborník na Kamerun v Poľsku, z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani sa na margo celého prípadu vyjadril: „Vidíme človeka, ktorý je vzdelaný, nosí slušné kravaty, hovorí dobrou angličtinou. Naivne veríme, že je úplne ako my, že je ako Európan – ale čierny Európan.“ Je to však fikcia: „Hoci v skutočnosti by tento človek mohol byť schopný s nami diskutovať o Shakespearovi rovnakými pojmami, aké používame my, jeho názory a presvedčenia o úplne základných veciach sú fundamentálne odlišné.“

Pochopiteľne nemožno hádzať všetkých Afričanov do jedného vreca; aj medzi nimi sa nájde mnoho inteligentných ľudí. Avšak predstava, že masová imigrácia z krajín tretieho sveta do Európy sa môže obísť bez zásadnej zmeny európskej civlizácie, je naivná a nereálna.

Rovnako podceňované je riziko predstavované konkrétnymi jednotlivcami. Prirodzené predsudky, aj keď nie vždy zodpovedajú pravde, majú zároveň ochrannú funkciu: pri niečom neznámom sme opatrní, až kým si jasne nepotvrdíme, aká je toho povaha.

Ak prirodzené predsudky nahradíme jednostrannou pro-multikultúrnou propagandou, môže to mať deštruktívne následky: ako sme aj videli v tomto prípade. „Ľudskoprávni aktivisti“ boli tak fascinovaní postavou Simona Mola, že si zabudli položiť základné kritické otázky. Báli sa obvinení z rasizmu, preto radšej popreli isté smery myslenia a nepripustili možnosť istých hypotéz. Keď všetko vyšlo na povrch, bolo už neskoro a desiatky životov boli zničené kvôli mutlikultúrnej naivite.

Nakazeným ženám už ich zdravie nič nevráti, ale pre nás všetkých môže byť tento prípad poučením, aby sme rozmýšľali kriticky a pristupovali k multikulturalizmu opatrne.

Zábava