rómoviaOrganizácia Ľudia proti rasizmu sa „blysla“ ďalším prieskumom. Podľa jeho výsledkov sú na Slovensku Rómovia znevýhodňovaní pri poskytovaní služieb. Diskriminácia však vraj prechádza do „oveľa sofistikovanejších podôb“.

Prieskum prebiehal tak, že do tých istých zariadení boli poslaní s totožnou žiadosťou osoby líšiace sa „len“ rasovým pozadím. „Z deväťdesiatich prípadov v ôsmich došlo k diskriminácii. Pri prístupe k tovarom a službám k nerovnakému zaobchádzaniu došlo v 8,6 percentách,“ zhodnotila Jaroslava Farkašová z ĽPR. Účastníci prieskumu tiež uvádzali, že pri hľadaní zamestnania od nich pýtali viac dokladov na potvrdenie ich schopností. Na základe tohto ĽPR tvrdí, že Rómovia sú diskriminovaní.

Prvou nezrovnalosťou je: ako sa dve osoby môžu líšiť „len“ rasovým pôvodom? ĽPR, ktoré sa svojho času preslávilo tvrdením, že prakticky každý na Slovensku je rasista, sa asi nevie zmieriť s tým, že ľudia (ako aj iné živočíchy) jednoducho preferujú tých, čo sú im geneticky bližší. To sčasti potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek intenzívnej jednostrannosti informácií, ktoré do verejnej sféry púšťa ĽPR, prakticky všetky vlády SR a masmédiá, takýto „rasizmus“ nezmizol.

Nechcem tým tvrdiť, že je správne niekoho neprijať do práce len preto, že je Róm. Ale keďže je faktom, že rómske etnikum sa vyznačuje nižšou inteligenciou, horšou vzdelanosťou a vyššou mierou kriminality, je pochopiteľné, že zamestnávatelia si chcú viac overiť uchádzačov o prácu. Je to racionálne správanie a nemusí za ním byť automaticky diskriminácia či nenávisť.

A čo je dôležité: hrdosť na vlastnú rasu – čo neznamená opovrhovanie inými rasami – je normálne a zdravé cítenie. Je predsa samozrejmé, že ľudia sa správajú k iným na základe vzájomných sympatií, ktoré sú do veľkej miery určené aj pôvodom. Snažiť sa toto zmeniť je jednak absurdné, jednak nereálne. Zlé by bolo, keby bieli nenávideli ľudí iného pôvodu – aj to sa niekedy, žiaľ, stáva.

Práve preto je dôležité národnú identitu rozvíjať zdravo, na základe lásky, s čím by ĽPR v prípade slovenského národného cítenia asi nesúhlasilo. Ak sa to však riadne nerobí, výsledkom môže byť frustrácia a aj nenávisť zo strany tých, ktorým je v budovaní národného uvedomenia bránené.

Zaujímavé je tiež, že ĽPR asi nikdy nenapadne spraviť opačný výskum: poslať Róma a bieleho človeka do rómskej osady a porovnať reakcie obyvateľstva. Nerómski kandidáti pre takýto výskum by sa rozhodne nezháňali ľahko medzi tými, čo si cenia svoj život a zdravie. Toto však presne zodpovedá jednostrannosti ĽPR: rasizmus proti bielym (ktorý je zrejme omnoho častejší ako opačné prípady) ich v praxi nezaujíma.

ĽPR teda opäť potvrdila svoj obrátený rasizmus: predmetom jej záujmu evidentne nie je problém „rasizmu“ všeobecne, ale len údajné prešľapy bielej väčšiny. Takáto jednostrannosť zároveň prispieva k destabilizácii väčšinovej slovenskej spoločnosti, keďže prispieva k fenoménu tzv. bielej viny.

Zábava