Ilegálni imigranti prekračujú hranice

V diskusiách, resp. skôr debatách až hádkach, som si všimol, že niektoré vzorce myslenia u osôb obhajujúcich prílev imigrantov sa opakujú. Sú to však často logické prešľapy, pričom na nich je postavených mnoho karikatúr i vtipov zo strany tých, ktorí tak aktívne kritizujú náš odmietavý postoj voči masovej imigrácii.

U mnohých to prerastá rovinu zveličeného humoru a dané veci považujú za serióznu časť svojej argumentácie. Skúsim tie najčastejšie prešľapy popísať.

1. Antiimigranti v rade na kebab

Po tom, ako sa uskutočnilo 20. júna veľké zhromaždenie v Bratislave proti chystaným kvótam zo strany Európskej komisie, zástancovia imigračných vĺn si zgustli na fotkách, ktoré zachytili účastníkov zhromaždenia, ako si následne kupujú jedlo v stánku, kde predávali aj kebaby.

To, že niekto protestuje proti tomu, aby sem húfne prichádzali davy imigrantov z Afriky, neznamená, že si nemôže dať jedlo z rýchleho občerstvenia, ktoré pochádza z inej kultúry, hoci aj predávané či vlastnené imigrantom. Aj keď zrejme toto nebol ten prípad.

Ak je niekto toho názoru, že na Slovensku by mali žiť výlučne slovenskí ľudia a nikto iný, a následne si kúpi kebab od Turka či Albánca, potom ide o určitú nekonzistentnosť medzi myslením a konaním. Takto vyhranené názory má však na Slovensku málokto a aj medzi účastníkmi daného zhromaždenia by ste takto vyhranených ľudí hľadali ťažko.

Je to čosi podobné, ako keď niekto kritizuje globálny kapitalizmus a následne si kúpi produkt globálneho kapitalizmu (tenisky, smartfón, auto, čokoľvek). Problém je, že tomu sa vyhnúť nedá, takmer všetko je dnes produktom globálneho kapitalizmu, takže chtiac-nechtiac sú na to ľudia odkázaní. To im ale nebráni globálny kapitalizmus ako taký kritizovať.

2. Imigranti proti imigrantom

Ďalšie vášne zo strany zadubených antiantiimigrantov vzbudzujú prípady, kedy slovenskí ľudia pracujúci v zahraničí sami iniciujú prejavy odporu voči príchodu imigrantov na Slovensko.

Slovenka žijúca vo Švajčiarsku odovzdáva petičné hárky 6. augusta prijal Marian Kotleba Slovenku, ktorá odovzdala petíciu s podpismi niekoľkých desiatok slovenských ľudí žijúcich vo Švajčiarsku proti príchodu imigrantov.

„Ako môže slovenský imigrant v zahraničí byť proti imigrantom prúdiacich na Slovensko? Ide úplne nelogicky sám proti sebe,“ si zrejme vravia antiantiimigranti.

Podobné rozčarovanie vyvoláva fakt, že jeden z najaktívnejších protiimigrantských politikov (Richard Sulík) bol sám kedysi imigrant v Nemecku a podobne v Česku majú Tomia Okamuru, ktorý má moravsko-japonsko-kórejský pôvod, pričom ide o najaktívnejší protiimigrantský hlas v ČR.

Takýto absurdný predpoklad vychádza však z nezmyselných názorových stereotypov, že ľudia imigrantov na Slovensku nechcú, lebo a priori odmietajú niečo nové, cudzie ap.

Skutočnosť je ale taká, že ľudia imigrantov nechcú, lebo sú zdrojom zvýšenej kriminality a závislosti na sociálnych dávkach. Nie sme takí bohatí, aby sme to mohli platiť, ale najmä, nie sme takí hlúpi, aby sme to chceli platiť.

Slovenskí ľudia žijúci v západnej Európe vedia najlepšie, čo to znamená čierny imigrant alebo arabský imigrant. Kopa detí, žiadna práca (česť výnimkám), nízka integrácia, getoizácia, kriminalita a rozsiahle negatívne skúsenosti miestnych. Cesta vedúca do zániku a pekla (žeby sen antiantiimigrantov?).

Zároveň nie všetkým, čo odišli do zahraničia, je ľahostajný osud ich vlasti. Preto treba oceniť, že v tomto zápase sú s nami. Skoro tak, ako kedysi podporovali americkí Slováci zápas o slovenskú autonómiu.

Pracovať v zahraničí a zároveň si neželať afrikanizáciu a islamizáciu Slovenska i Európy – je ťažké pre antiantiimigrantov pochopiť takúto spojitosť? Ak sa chcú z toho vysmievať, tak jedine z vlastnej hlúposti.

Navyše, jedni sú imigranti legálni, druhí sú imigranti ilegálni. Jedni sa presúvajú v rámci európskeho rasovo-kultúrneho okruhu a tí druhí sú rasovo i kultúrne veľmi vzdialení.

3. Sú to dobrí ľudia s ťažkými osudmi

Už určité argumentačné klišé predstavuje hranie na humanitnú strunu. Robí to Kiska, robí to Fľašíková-Beňová, robí to SME, .týždeň i Denník N. Médiá sú schopné priniesť srdcervúce príbehy, o tom, z akej biedy, či pekla dotyční utekajú, aké majú sny začať nový život a žiť v bezpečí.

Ich ťažké osudy im neprajem, ale to, že odtiaľ odídu, nič nerieši.

Väčšina ľudí je z určitých aspektov dobrá, z určitých zlá. Je to dosť relatívne. Aj cigáni sú vo všeobecnosti a väčšinou dobrí ľudia. Občas ale čosi ukradnú, alebo niekoho prepadnú, v lepšom prípade podvedú, aby sa oni a ich rodina mali lepšie. Ironicky možno konštatovať, že sú to také zločiny z lásky, čo však biele obete plné predsudkov nevedia veľmi pochopiť.

Aj černosi, ktorí prúdia do Európy, sú vo veľkej miere dobrí. Tu si však nenájdu prácu, lebo ani pre domácich práca nie je a oni sa s tým hľadaním ani nepretrhnú. Čo je ale hlavné, trhu práce väčšinou nemajú čo ponúknuť, a tak budú zrazu závislí na sociálnych dávkach (tak či tak je to pre nich obrovský nárast životnej úrovne), čiže stanú sa tak trochu parazitmi.

A keď zrazu začnú závidieť bielemu susedovi, že sa má oveľa lepšie bez toho, aby videli tú drinu za tým, môže ich to opäť zviesť k zločinom.

Ulice plné podpálených áut vo Francúzsku sú takým malým príkladom. A kultúrna norma, že okradnúť gadža cigánom alebo bieleho človeka černochom v USA je v podstate cnosť, je takou všeobecnou ukážkou, aké môžu mať dobro a ťažký osud dopady.

Inými slovami: európsky trh práce nepotrebuje iba dobrých, ale najmä schopných a usilovných ľudí. Vysoké podiely nezamestnanosti čiernych v západnej Európe či cigánov na Slovensku sú fakty, ktoré humanitná pomätenosť svojimi naivnými rečami nezvráti.

4. Byť proti kvótam = byť proti všetkým

Ďalším falošným predpokladom v hlavách antiantiimigrantov je, že keď sa ľudia búria voči diktovanému prílivu obrovského množstva černochov a Arabov, tak v podstate všetkých cudzích neznášajú.

„Ako mohlo referendum v Gabčíkove dať taký rázny odmietavý postoj, keď tam žije väčšina Maďarov? Ako môže byť menšina proti inej menšine?“ Takéto otázky si kladie antiantiimigrant. Odpoveďou je, že tak ako nie je imigrant ako imigrant, tak nie je menšina ako menšina.

Každý vie, že multikulturalizmus zlyhal, avšak vyviesť z toho praktické závery dokážu asi iba národovci. Ten praktický záver znamená: nárast diverzity zastaviť a nie ho podporovať.

Čím sú daní ľudia rasovo a kultúrne bližšie, tým je väčšia ochota zo strany ľudí im pomáhať.

Napr. ľudia postihnutí občianskou vojnou na východe Ukrajiny by rozhodne neboli na Slovensku takí odmietaní a veľa slovenských ľudí by im rado podalo pomocnú ruku. Paradoxne, tí sa sem zatiaľ vo veľkom nehrnú. Vznešení ľudia od problémov hneď neutekajú, ale chcú ich riešiť.

5. Musíme splatiť svoj dlh

„Naši ľudia si našli prácu v zahraničí a zarábajú veľké peniaze. Vďaka emigrácii a imigrácii. Vďaka tomu, že ich niekto prijal a neodmietol tak, ako my odmietame iných.“

„Ľudia za komunistov emigrovali do Rakúska, a to im ponúklo pomocnú ruku, čo by sa s nimi stalo, keby v tom čase neslobody sa im otočili chrbtom?“

„V medzivojnovom období veľa slovenských ľudí emigrovalo aj do USA, kde si splnili svoj americký sen a stali sa z nich bohatí ľudia. Tu boli chudobní a začali lepší život vďaka tomu, že ich Amerika prijala.“

„Preto my sme teraz tiež povinní prijať ľudí, ktorí chcú ísť za lepším životom.“

S podobnými tvrdeniami ste sa určite už stretli. Problém je, že sú úplne scestné.

Západná Európa otvorila svoj pracovný trh pre nás, aby pomohla sebe, nie nám. Takým malým tabu je, že najlepší imigrant je biely muž, slobodný, bezdetný s vysokoškolským vzdelaním.

To, že takýchto ľudí nám západná Európa ťahá, je skôr dlh z ich strany voči nám.

Za komunistov ľudia väčšinou emigrovali, aby sa mohli lepšie realizovať, keďže niektoré povolania boli za socializmu ocenené slabšie ako v kapitalizme. Takmer nikdy nešlo o existenčné problémy. Ak by neexistovala železná opona, samotný západ by ju postavil a začal by selektovať, koho z východného bloku k sebe vezme.

Ale fajn, buďme vďační bielemu kresťanskému susednému národu na západe za to, že dal zopár našim ľuďom šancu žiť v kapitalizme, keď práve najviac prekvital. Ak si to budúcnosť vyžiada, určite im to radi oplatíme.

Tiež je zaujímavé, že ak niekto z predošlých 3-4 generácií emigroval do USA z nedostatku pracovných príležitostí a tam sa z neho stal úspešný podnikateľ s kopou peňazí, vychovávajúc nasledujúce generácie v čisto americkom duchu a identite, zabudnúc na svoje slovenské korene, prečo to máme my na Slovensku pociťovať ako čosi, čo sme dlžní africkému či arabskému svetu?

Logika proimigrantských hláv dokáže objaviť morálne súvislosti v rôznych úrovniach časopriestoru. To je tvorivosť hraničiaca s umením, avšak rozumu to príliš nevonia.

Čo dodať na záver?

Keď uvidíte u niekoho znaky týchto myšlienkových zlyhaní, prameniace z toho, že vidia svet príliš čiernobielo, a preto bude stále pre nich málo farebný, prosím, upozornite ich na tento článok. Obmedzenosť totiž vytvára obmedzený svet.

Zábava