Farebný nórsky dorastV reakcii na náš starší článok o katastrofálnych následkoch multirasového a multikultúrneho „obohatenia“ nórskej spoločnosti nám zaslal náš čitateľ R. K. preklad pozoruhodného článku z najväčšieho nórskeho denníka Aftenposten. Hoci jeho autorka Rita Karlsenová z organizácie Human Rights Service nezaprela svoj liberálny svetonázor, ponúka svedectvo o tom, ako masový príliv imigrantov spôsobuje, že Oslo je zo dňa na deň stále menej nórske. Poučme sa na Slovensku zo skúseností škandinávskych krajín skôr, ako bude neskoro. (Redakcia)

Nórsky korunný princ Haakon Magnus a jeho manželka si nedávno pre svoje deti vybrali súkromnú základnú školu a za túto voľbu sa stali terčom kritiky. Bránili sa slovami: „urobili sme iba to, čo je pre naše deti najlepšie“. Avšak pri ostatných rodičoch, ktorí prehlásia svoje deti zo škôl so silným podielom detí prisťahovalcov, takáto obrana sotva postačí.

Organizácia Human Rights Service sa vo svojej nedávnej správe „Segregácia, diverzita a integrácia“ zamerala na demografický vývoj v Osle, a to hlavne so zameraním na školy. Potvrdzuje sa tam, že nárast populácie Osla prebieha rekordnou rýchlosťou, a to práve vďaka prisťahovalectvu. V meste už existuje mnoho oblastí a škôl, kde obyvateľstvo zahraničného, hlavne „nezápadného“, pôvodu tvorí väčšinu.

Uvedená skutočnosť sa prejavuje už i na ukazovateľoch sťahovania obyvateľov vnútri mesta a celej krajiny. Hlavným rysom je, že etnickí Nórovia sa sťahujú mimo Oslo, zatiaľ čo hlavne „nezápadní“ prisťahovalci mieria naopak do Osla. To je nepríjemná, ale skutočná tendencia. Čím viac obyvateľov so zahraničným a mimoeurópskym pôvodom prichádza do Osla, tým vyššia je miera vysťahovalectva etnických Nórov mimo Oslo. Vnútri mesta platí niečo obdobné pre jednotlivé mestské štvrte s vysokým počtom prisťahovalcov.

Do Osla prichádza segregácia

Je už známym javom, že prisťahovalci sa do jednotlivých častí Osla sťahujú značne nerovnomerne. To však platí aj pre situáciu v rámci samotných mestských častí. Rozdiely sa stále zvyšujú, oproti údajom nórskeho Centrálneho štatistického úradu z obdobia tesne po roku 2000.

V roku 2013 sa stali etnickí Nóri menšinou v prvej veľkej mestskej časti (Söndre Nordstrand). Na úrovni menších mestských štvrtú možno konštatovať, že počet štvrtí s väčšinovou populáciou prisťahovalcov sa od roku 2008 dokonca zdvojnásobil zo siedmich na trinásť v roku 2013. Len v týchto 13 štvrtiach, ktoré všetky ležia vo východnej polovici Osla, žije už 87 000 prisťahovalcov. Pritom v dvoch (Rommen a Haugenstua) tvoria etnickí Nóri dokonca menej než tretinu obyvateľstva.

Geto s mnohými výzvami

Miestna organizácia Human Rights Service učinila odhad, koľko prisťahovalcov bude pravdepodobne žiť v jednotlivých mestských častiach a štvrtiach v Osle v roku 2030, pokiaľ bude ich ročný nárast percentuálne rovnaký ako v rokoch 2008 až 2013. V siedmych z 15 veľkých mestských častí budú etnickí Nóri vo veľkej menšine, a za menej než 17 rokov bude v ôsmych mestských častiach Osla podiel prisťahovalcov rovnaký alebo dokonca vyšší ako je dnes v dobre známej a sociálne vylúčenej mestskej časti Rosengaard v švédskom meste Malmö, kde boli nedávno krvavé nepokoje. Už v roku 2008 tvorili prisťahovalci v Rosengaardu plných 86 % obyvateľov a zdá sa, že túto mestskú časť možno legitímne nazvať getom so závažnými problémami.

Dnes je jasné, že mesto Oslo musí nanovo klásť veľký dôraz na existenciu dostatku sociálnych bytov, najmä vo východnej časti metropoly. Vysoká hustota sociálnych bytov tu však ale vyvolá aj ďalší nárast percenta prisťahovaleckých detí v miestnych školách. Z prehľadu Úradu pre vzdelávanie v Osle vyplýva, že napríklad už v 57 zo 129 predškolských zariadení sú v prevahe deti z nenórsky hovoriacich rodín, najviac v dvadsiatich z nich tvoria deti z nórsky hovoriacich rodín už menej ako tretinu žiakov, v šiestich zariadeniach predstavujú deti z nenórsky hovoriacich rodín dokonca 91 až 98 % žiakov.[1]

Podporujeme diverzitu

Aj keď musíme pripustiť, že Oslo už je segregované, a táto segregácia bude iste pokračovať aj v budúcnosti, nedomnievame sa, že by to malo mať nejaký prehnaný význam alebo následky. Plne podporujeme diverzitu [ide o názor autorky, nie redakcie Priezor.com – pozn. editora]. Súčasne, ale dávame prednosť integrácii pred diverzitou. Vysoký podiel prisťahovalcov, zmena školy a sťahovanie sa zo štvrtí s vysokým podielom prisťahovalcov sú ale témy pre vážnu diskusiu. Nie o tom, čo je „najlepšie pre deti“, ale o obavách z budúcnosti, tzv. „bieleho úteku“ (hvit flukt) etnických Nórov a voľbe rodičov, ovplyvnenej predsudkami a negatívnymi výhľadmi. Takáto chybná filozofia otvára, samozrejme, otázku, kto sa ňou riadi a komu prospeje.

Skúsenosti sa neberú do úvahy

Jedna z veľkých výziev pre prisťahovaleckú politiku je to, že tí s negatívnymi skúsenosťami s diverzitou vo svojom okolí, napríklad tí, ktorí berú svoje deti zo škôl vo svojej štvrti a dávajú ich inde, nebudú moc ochotní počúvať pozitívne argumenty. Samotní žiaci a aj prieskumy dokonca prinášajú správy i o tom, ako sa etnickí nórski žiaci v dôsledku častého uprednostňovania a zmäkčovania požiadavkov voči prisťahovaleckým deťom, pokúšajú byť „menej nórskymi“, napríklad farbením si vlasov na čierno. Navyše, títo etnicky nórski žiaci (a učitelia) nesú na svojich pleciach veľkú časť integračného úsilia. Škola tak dostáva novú úlohu – je to najdôležitejšia „integračná aréna“ pre mládež. Ale školy nemôžu robiť všetko, čo je najlepšie pre žiakov, prednosť musia dostať politici.

Integračná perspektíva na prvom mieste

V roku 2011 bol zaznamenaný prípad, že na strednej škole v štvrti Bjerke (mestská štvrť Groduddalen) sa vedenie rozhodlo viac sústrediť etnických nórskych študentov do jednej triedy, aby tak zabránili trvalému úbytku cez odchod týchto študentov na iné školy. Tým sa, samozrejme, do jenotlivých tried dostávalo stále viac prisťahovaleckých detí. Keď sa o tomto opatrení dozvedela Rade pre vzdelávanie mesta Osla, okamžite túto prax zastavila ako „neprijateľnú“. Toto rozhodnutie bolo čiste politické, neexistoval žiaden odborný dôvod pre takéto obmedzenie. Zaujímavé je ešte, že to isté sa stalo rok predtým aj na materskej škole Fjell v meste Drammen, avšak opačným smerom – etnické nórske deti boli rovnomerne rozdelené do rôznych tried. Väčšina takéto opatrenie obhajovala, ale nórski rodičia, ktorí boli proti, museli rešpektovať právo školy na takýto krok.

Spoločné pre oba prípady je to, že odborné argumenty pre delenie žiakov v triedach, nezávisle na spôsob prevedenia, neexistujú. Na prvom mieste stojí teda výlučne „politicky“ dobrá perspektíva integrácie – za cenu všetkého ďalšieho.

Dočasné zastavenie imigrácie

Pravidlá imigrácie a integrácie sú teda záležitosti, ktoré sú najväčšou mierou budované na politickom základe. Pokiaľ ale nie je táto politika postavená na faktoch, môže to viesť k tomu, že nebude rešpektovaná ani medzi ľuďmi. Prisťahovalectvo do Osla nie je nosnou témou mesta, a tak pokiaľ je základným argumentom pre rozhodovanie o niečom, že to musí byť „najlepšie pre Oslo“, malo by mesto zaviesť dočasné zastavenie prisťahovalectva.


[1] Poznámka prekladateľa: V súčasnosti disponuje magistrát mesta Oslo už celkom 10 135 sociálnymi komunálnymi bytmi. Jednotlivé mestské časti požadujú navyše ďalších 4 935 sociálnych bytov. Z celkového počtu sociálnych bytov, ktoré sú dnes k dispozícii, je 1 456 bežných (väčších) bytov, 380 špeciálnych bytov pre telesne postihnutých a 417 pre osoby závislé na drogách a s psychiatrickými diagnózami (zdroj: Aftenposten, 28. júna 2014, článok „Vestkanten trenger flest sosialboliger“).

V mnohých základných školách (triedach 1. až 5. ročníka) ide potom o akýsi začarovaný kruh. Kvôli väčšine detí s nedostatočnou až veľmi nedostatočnou znalosťou nórskeho jazyka musia byť vzdelávacie osnovy zmenené v prospech výučby „materskej“ nórštiny. Deti etnických Nórov toto nepotrebujú, preto sa v takých školách nudia a spomaľuje sa výučba aj ostatných predmetov.

Rodičia etnických Nórov potom svoje deti radšej presunú do iných – lepších, ale vzdialenejších – škôl a postupne sa tam aj sťahujú. Tým sa oddeľovanie nórskych a iných etník zvyšuje. Napríklad počet odsťahovaných etnických Nórov z východnej časti hlavného mesta (Groruddalen) dosiahol počas posledných 20-25 rokov už počtu približne 30 000 (zdroj: Groruddalen Avisen).

Ďalším problémom v školách s vysokým počtom detí prisťahovalcov je delenie niektorých častí vyučovania podľa pohlavia – napríklad pri hodinách telesnej výchovy a plávania, kedy moslimské dievčatá nemôžu byť vyzlečené v plavkách pred chlapcami. Alebo stravovanie v školských jedálňach narazí v dôsledku striktných pravidiel rozdielnych náboženstiev na veľké problémy – napríklad nutnosť dovozu tzv. halal-mäsa kvôli moslimským deťom alebo absenciu bravčového mäsa v strave.

Zábava