Žid na roztrhanieNedávna štúdia zistila, že uvádzanie náboženskej príslušnosti alebo ateizmu v životopise znižuje šance uchádzačov, že budú pozvaní na výberový pohovor. S výnimkou jednej náboženskej príslušnosti – judaizmu.

Štúdia publikovaná v časopise Social Currents, a prvýkrát zreferovaná v novinách The Washington Post, zistila, že u uchádzačov o zamestnanie na americkom juhu, ktorí uviedli nežidovské náboženstvo, bola o 26 % nižšia pravdepodobnosť, že budú oslovení zamestnávateľmi.

Zato Židia sa buď nestretli s diferencovaným prístupom v porovnaní s kontrolnou skupinou bez uvedenej náboženskej príslušnosti, alebo v niektorých prípadoch uvádzanie judaizmu ako náboženskej príslušnosti podnietilo u zamestnávateľov zvýšený záujem.

Výskumníci zaslali 3200 žiadostí o zamestnanie na 800 adries v južných mestách prostredníctvom webových stránok zamestnávateľov. Jediná vec odlišujúca vymyslených uchádzačov bola zmienka o náboženskej príslušnosti ako ateizmus, katolicizmus, evanjelizmus, judaizmus, pohanstvo, islam alebo vymyslené náboženstvo nazvané „valónske“. Kontrolná skupina príslušnosť k náboženstvu neuvádzala.

Moslimskí žiadatelia dopadli najhoršie. Dostali o 38 % menej e-mailov a o 54 % menej boli telefonicky kontaktovaní ako kontrolná skupina. Evanjelici dostali približne toľko odpovedí ako kontrolná skupina. Uvádzanie ostatných náboženstiev dopadlo horšie ako evanjelici, okrem jedného.

„Iba Židia z toho vyviazli úplne bez ujmy,“ uviedli výskumníci. „Nielenže židovskí žiadatelia nečelili diskriminácii, ale dokonca u niektorých zamestnávateľov boli preferovaní...“ Autori štúdie sa domnievajú, že Židia sa stretli s takýmto prístupom, lebo majú hlboké historické korene na americkom juhu a prispôsobujú sa ľahšie ako iné náboženstvá.

Zdroj: CNBC staff (http://www.cnbc.com/id/101769785)

Dodatok

Ako to už býva zvykom, niektoré výskumné zistenia sú interpretované s veľkou porciou naivity. Sčasti aj preto, aby sa výskumníci vyhli politicky nekorektným tvrdeniam a neohrozili tak vedecký „impact“ danej štúdie či celú svoju kariéru.

Pravdepodobnejšie vysvetlenia zisteného javu sú dve:

  • Mnohí ľudia majú o Židoch „pozitívne“ stereotypy. Považujú ich za šikovnejších či inteligentnejších. S tou inteligenciou je to sčasti aj objektívne.
  • Židia uplatňujú „skupinovú stratégiu“, ktorá spočíva v tom, že ak zamestnávateľ, prípadne osoby na personálnom oddelení, majú židovský pôvod, budú skrátka preferovať svojich.

Zábava