Antisemiti FrancúzskaNa prvý pohľad šokujúca informácia, asi najvýznamnejší francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur, inklinujúci k sociálnej demokracii, označil za troch najvýznamnejších antisemitov a rasistov Alaina Sorala, Dieudonného M’bala M’bala a Érica Zemmoura. Iba jeden zo spomenutých je etnický Francúz.

Francúzsky primát medzi antisemitami získal Alain Soral, bývalý člen Francúzskej komunistickej strany z 90. rokov. Po postupnej zmene názorov bol od roku 2005 do roku 2009 popredným členom pravicového Národného frontu, strany, ktorú viedol Jean Marie Le Pen, veterán nacionalistickej politiky v Európe. Soral si vyslúžil svoje prvenstvo tvrdou kritikou sionistických Židov, feminizmu, pochodov homosexuálov, kapitalizmu a imperializmu USA. Vo svojej esejistickej a filmovej tvorbe navyše odmieta materializmus a gender ideológiu.

Jeho zrejme najkontroverznejší výrok pochádza už z roku 2004, kedy na francúzskej televízii France 2 vyhlásil:

Keď sa rozprávate s Francúzom, ktorý je sionistický Žid, a začnete hovoriť, že: nuž, možno sú tu problémy aj na vašej strane, možno ste spravili pár chýb, nie je to vždy chyba tých druhých, ak vás nikto nevedel vystáť, kdekoľvek ste prišli … pretože sú to jednoducho ich dejiny, vidíte … za 2500 rokov, vždy, keď sa niekde usídlili, za približne 50 rokov boli vyhodení. Jeden by si myslel, že je to divné! Je to akoby boli všetci zlí okrem nich. A on začne kričať, jačať, besnieť... nebudete schopní s ním ďalej diskutovať. To, aby sme to zhrnuli, značí, že v sionistickom judaizme je prítomná psychopatológia, niečo, čo je na pokraji mentálnej choroby.

Druhé miesto obsadil černošský komediant Dieudonné, syn francúzskej matky a kameronského otca. Vo svojich politických a aktivistických začiatkoch patril k radikálnej ľavici, dnes sympatizuje už so zmieneným Národným frontom, Jean Marie Le Pen sa dokonca stal krstným otcom jednej z jeho dcér. Popri svojej humoristickej kariére sa venoval aj herectvu, písaniu a politickému aktivizmu. Za svoje výroky bol viackrát trestne stíhaný.

Známa je jeho kritika Izraela a prepiateho uctievania holokaustu. V jednom zo svojich vystúpení v roku 2008 ocenil popierača holokaustu profesora Roberta Faurissona, ktorý následne aj vystúpil na pódium. Je autorom a propagátorom tzv. gesta „quenelle“, pri ktorom jedna vystretá ruka miery smerom k zemi a druhá sa jej dotýka cez prsia na remene. Toto gesto sa stalo v uplynulom roku veľmi populárnym, zviditeľnili sa ním aj viacerí populárni športovci, čo vyvolalo pobúrenie mnohých židovských organizácií. Dieudonné je bojkotovaný hlavnými médiami, francúzsky minister vnútra pred niekoľkými dňami vyzval obce, aby zakazovali jeho predstavenia s antisemitským obsahom – jeho popularita však napriek tomu (alebo práve preto?) naďalej rastie.

Bronzovú medailu za antisemitizmus si vyslúžil Éric Zimmour, syn alžírsko-židovských rodičov. Je to vášnivý odporca neoliberalizmu a marxizmu, presadzuje sociálny poriadok s dôrazom na rodinu a tradície. Vo svojich článkoch a prejavoch otvorene kritizuje neeurópsku imigráciu, hovorí o existencii rás a rozdieloch medzi nimi, ako jeden z mála žurnalistov sa odváži povedať, že medzi páchateľmi mnohých deliktov sú výrazne neúmerne zastúpené osoby arabského a afrického pôvodu. Tiež odmieta feminizmus a homosexuálne hnutia. Za svoje názory bol mnohokrát stíhaný francúzskymi súdmi a úradmi.

Zmienené osobnosti potvrdzujú trend, ktorý si všíma stále viac komentátorov, v niektorých európskych štátoch dochádza k postupnému myšlienkovému obratu od pozícií súčasného liberálneho mediálno-mocenského establišmentu. Ten sa však často zúrivo bráni a nedbá pri tom pošliapavať aj občianske slobody, ktoré údajne uznáva. Nuž, uvidíme, či nakoniec predsa len zdravý rozum zvíťazí a podarí sa zachrániť aspoň časť Európy pred jej blížiacim sa civilizačným, kultúrnym a etnickým zánikom.

Zábava