Jiří X. DoležalČeský občan Jiří X. Doležal je učebnicovým príkladom tzv. bojovníka proti rasizmu, akých aj na Slovensku máme toľko, že ich možno pomaly vidlami prehadzovať. Jeho ďalšie aktivity sú tiež symptomatické – podpora marihuany, ktorej užívanie sa značne podpísalo na vystupovaní tohto pána, a radikálna podpora inštalácie amerického radaru v Čechách.

Mudrlanti jeho typu vždy najlepšie vedia, ako je to s rasizmom, ako sú bieli vždy tí zlí, ktorí nemajú pochopenie pre dobručkých Cigánikov, nevinné to obete belošského rasizmu.

Druhou črtou takýchto aktivistov je to, že nemajú praktickú skúsenosť s asociálnymi Cigánmi. Preto vždy stojí za to, keď ich nakoniec takáto skúsenosť zastihne a my môžeme v priamom prenose sledovať dopad meteoritu reality do ríše ich fantazijných a pestrofarebných snov.

Práve toto sa stalo spomínanému Doležalovi, ktorý mal konečne možnosť pochopiť známy vtip – to najhoršie, čo ti môže Róm povedať, je: „Dobrý deň, sused.“ Pražská bytovka, v ktorej Doležal býva, bola totiž „obohatená“ prisťahovaním sa rodiny slovenských Rómov. A to ani samotný Doležal nie je výhra. Jeho žena sa totiž o ňom vyjadrila, že húli a smrdí.

Doležal nových susedov spočiatku bránil pred svojimi susedmi, ktorí s nimi mali prv negatívnu skúsenosť. Potom však prišla ona povestná hora k Mohammedovi. Jeden zo susedov si prišiel od neho požičať peniaze, čo však Doležal odmietol a tak prerušili vzájomnú susedskú komunikáciu. Nedlho na to, po menšej epizóde so susedoviec deťmi, povedal otec počernej rodiny Doležalovi, že je „buzerant a český kokot“.

V tom bode narazila na dno aj Doležalova tolerancia a nahlásil svojich susedov majiteľovi bytovky a realitnej kancelárii. Sám sa svojim čitateľom zveruje, že „od momentu, co jsem se dozvěděl, že jsem český kokot, kladu otázku, jak nepaušalizovat. Jak sám sebe přesvědčit, že příčina je v tom, že ti lidé jsou asociálové. Ne v tom, že jsou Romové. A bolestně se mi to nedaří. Nevíte prosím někdo, jak může člověk sám sebe přesvědčit, aby nebyl rasista, když má takové romské sousedy?

Doležalovi sa pritom prakticky nič extra nestalo a už začína chápať ľudí, ktorí musia bývať v oblastiach s neprispôsobivými Cigánmi. Čo by však hovoril, keby mu srali na balkón alebo celú noc nahlas púšťali televíziu alebo keby boli všetci jeho susedia takí?

V každom prípade však musíme opätovne zapriať nadobudnutie tejto skúsenosti všetkým Hvoreckým, Milom, Oravcom a ďalším aktivistom, ktorí tak radi hovoria o tom, o čom nemajú ani šajnu.

Naše médiá by si snáď mali osvojiť zásadu, že k rómskej problematike sa bude môcť vyjadrovať iba ten, kto absolvoval, povedzme, mesačný pobyt na Luníku 9 alebo v Letanovciach alebo na Družstevnej ulici v Malackách. Isto by sa potom úroveň televízneho vysielania o čosi zvýšila.

Zábava