Diskriminácia Rómov

O tom, že sú Rómovia na Slovensku diskriminovaní, počúvame takmer na dennom poriadku. V minulosti nám to už pripomenula aj Hillary Clintonová, ministerka zahraničných vecí USA, aj Rada Európy, ako ja rôzne mimovládne organizácie. Je zaujímavé, že takéto kolektivistické obvinenia sú proti slovenskému národu prípustné, voči iným však zjavne nie. Táto premisa má, aspoň čiastočne, vysvetľovať zaostalosť mnohých Rómov, ich kriminalitu, zlé sociálne postavenie a podobne. Je to však naozaj tak? Naozaj sú u nás Rómovia diskriminovaní?

V rozhovoroch s rôznymi rómskymi osobnosťami im často býva položená otázka o ich osobných skúsenostiach s diskrimináciou či rasizmom zo strany majoritnej spoločnosti. Ich odpovede sú nepochybne zaujímavé. Veď posúďte sami!

V niektorých výpovediach Rómov sa síce spomínajú prípady určitého negatívneho prístupu, ktoré však nie sú vážne a často ani nemusia súvisieť s etnicitou ukrivdeného. (Podobne sa vyjadrovali černosi v dokumente Rozhovor o rase od Craiga Bodekera.) Ida Biháriová napríklad spomína: „Niekedy sa mi stalo, že od ľudí, ktorých som nepoznala, som pociťovala určitú nedôveru, že som Cigánka, predsa len mám inú farbu pleti. Ľudia, ktorí ma poznajú a bývajú so mnou v paneláku tridsaťštyri rokov, vysokoškolsky vzdelaní lekári, tí ma nikdy neponížili. Spomínam si na jeden incident, keď sme išli s dcérou na vianočné trhy. Stáli sme pri stánku v rade, aby sme si niečo kúpili. Pred nami bola jedna pani, ktorá keď sa otočila a pozrela sa na mňa, hneď si skryla kabelku pred seba, aby som jej nedajbože niečo nezobrala.“ Mária Demeová: „S diskrimináciou som sa osobne stretla už niekoľkokrát v rôznych súvislostiach, prípadoch. Neboli to nejaké vážne prípady, aké možno zažívajú iní Rómovia.“ Jozef Zeman: „Negatívnu skúsenosť som mal iba jednu. Stalo sa to, keď zomrel môj otec. U nás je zvykom, že chodíme nebožtíka navštíviť ešte predtým, ako ho pochovajú. Otcovi zmizli cennosti a v márnici mu vytrhali zlaté zuby. Jeden zamestnanec v márnici ma obvinil, že som mu tieto veci zobral ja, pretože som Róm. Vôbec mu nenapadlo, že to je môj otec, zaujímalo ho iba to, že som Róm.“

Existujú však aj prípady Rómov, ktorí neboli terčom diskriminácie za celý svoj život. Rómska novinárka Denisa Havrľová odpovedala na otázku, či mal niekto niekedy problém s tým, že je Rómka, rázne „nikdy“. Klára Orgovánová, ktorá bola šesť rokov splonocnenkyňou vlády pre rómske komunity, na obdobnú otázku reagovala: „môžem povedať, že s tým, že som Rómka, som problém nikdy nemala.“ Ivan Mirga, rómsky sociálny pracovník a príležitostný herec, sa vyjadril: „Aj keď to možno znie neuveriteľne, ale ja osobne som sa nikdy vo svojom živote nestretol s rasizmom alebo diskrimináciou.“ Denisa Samková, rómska lektorka a študentka, povedala: „V práci som sa zatiaľ nestretla s tým, že by moji klienti alebo kolegovia negatívne reagovali na to, že som Rómka.“ Učiteľ Tibor Horváth: „Na gymnáziu sme boli v triede iba dvaja Rómovia. Nestávalo sa, že by nás ostatní spolužiaci odsúvali nabok. Ja som mal väčšinou nerómskych kamarátov. (…) V práci mi nedávajú najavo, že som Róm.“

Tento prehľad rozhodne nepredstavuje vyčerpávajúcu analýzu skúseností rómskej komunity, preto nemožno poprieť, že v praktickom živote sa vyskytli a vyskytujú aj vážne prípady diskriminácie. Avšak zdá sa, že poctiví, pracovití a slušní Rómovia sa v slovenskej spoločnosti cítia dobre a nemajú značné negatívne skúsenosti. Ak sa však niekto správa úplne opačne, nemôže sa diviť, že s ním slušní ľudia nebudú chcieť mať nič spoločného.

Zábava