Včera nastúpilo do prvých ročníkov základných škôl okolo 50 000 detí. Niektoré deti mierne pokazené rozmaznanosťou. Iné deti požierané vlastnými všami.

Málokto si uvedomuje, ako je alarmujúce pre demografický vývoj slovenského národa, že už skoro každé tretie dieťa na Slovensku je cigánske. V niektorých dedinách sú základné školy obsadzované výlučne cigánskymi deťmi a na triednych fotografiách bývajú často jedinými svetlejšími postavami špeciálne pedagogičky alebo deti klientov cigánskych prostitútok.

Cigánske deti z prostredia osád spravidla nemajú základné hygienické návyky a ani štipku slušného správania. Čo je horšie, ich temperament, resp. divokosť, ich robí nezvládnuteľnými. Ak neskáču a nevrieskajú po triede, nevíria smradľavý vzduch, či sexuálne neobťažujú spolužiačky či učiteľky, preskakujú im minimálne ich vlastné vši či blchy z hlavy na hlavu. Občas aj na hlavy pedagogického zboru, ktorý si tieto zvieratká donáša domov, aby nimi potešil vlastné rodiny.

Učiteľky sú bezmocné, no v situácii vysokej nezamestnanosti v týchto regiónoch sa ponárajú do vlastného strachu a zúfalstva.

Určité hrdinstvo prejavili učiteľky Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková zo Základnej školy Zimná v Dobšinej so svojím otvoreným listom ministrovi školstva, no z obsahu je jasné, že podliehajú nezmyselným jednostranným environmentalistickým teóriám, ktoré im do odborného vienka nadelilo naivné pedagogické školstvo.

Nazdávajú sa, že nulté ročníky sú takmer všeliek. Nulté ročníky, kde by sa mali možnosť zanedbané cigánske deti viacej socializovať, by znamenali len veľmi čiastkové úspechy. Aj tou najväčšou drezúrou je ťažké pozdvihnúť triedne kolektívy, kde skoro všetci žiaci majú rovnaké priezvisko, ako napr. v Špeciálnej základnej škole v Rudňanoch sú skoro všetci Horváthovci.

Včera, pri nástupe žiakov do školy, minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič navštívil aj školu, ktorá je tak intenzívne trápená cigánskym problémom. Minister sa dušoval, že o problémoch veľmi dobre vie, že otvorený list čítal a že situáciu bude nekompromisne riešiť.

Opytované učiteľky následne prejavovali z návštevy senilňujúceho pána také nadšenie, akoby im prisľúbil Brichtovho Deratizéra alebo ich navštívil priamo akýsi profesor rasovej hygieny z poverenia a tlaku Tretej ríše.

Čaplovič si pod nekompromisným riešením predstavuje to, že pokiaľ deti nebudú plniť povinnú školskú dochádzku, ich rodičia prídu o prídavok na dieťa. Aká to „revolúcia“! Asi mu uniklo, že už podľa súčasných zákonov je viacero súbežne vyplácaných sociálnych dávok podmienených pravidelnou školskou dochádzkou školopovinných detí. Lenže v praxi sa na to z rôznych dôvodov kašle, na čo upozorňujú ľudia praxe – zo škôl aj z úradov práce. A aj pri zanedbávaní povinnej školskej dochádzky si sociálne dávky k svojim tmavým sediacim nomádom tunel vždy nájdu.

Financovať obrovskú administratívu, kde budú pracovníčky nasadzovať život, aby sa naťahovali s mentálne retardovanými a agresívnymi rodičmi o pár eur na sociálnych dávkach, je nezmyselnou cestou slabosti, ktorá nerieši absolútne nič.

Rodičia bez ohľadu na vek, pohlavie či etnicitu, ktorí nedokážu vychovávať svoje dieťa ani k tej najmenšej možnej užitočnosti, by mali byť jednoznačne, v momente a nekompromisne pozbavení práva deti plodiť. Túto zásadu musí akceptovať celá naša spoločnosť bez ohľadu na náboženstvo či ideológiu, pokiaľ chce prežiť. Toto je jediné relatívne humánne postupné riešenie celého problému, ktorý ako vieme, je stále silnejúcou živou sopkou. A všetky prekážky, ktoré stoja v ceste efektívnemu riešeniu, treba zmietnuť.

Zábava