Veronika ZuzulováUdalosti, ktoré sú v ostatnej dobe spojené so slovenskou olympioničkou-slalomárkou Veronikou Zuzulovou, ma podnecujú k napísaniu tejto úvahy.

Vieme, že podpora slovenských športovcov zo strany štátu je viac ako mizivá a nádejné talenty ako aj úspešní a skúsení športovci by si zaslúžili oveľa oveľa viac.

Konflikt Zuzulovej so Slovenskou lyžiarskou asociáciou zdôraznil smutné skutočnosti, ak ide o prezentovanie národných farieb. Zuzulová sa vyjadrila, že kvôli žalostne nízkej materiálnej podpore zvažovala zmenu občianstva (zrejme na francúzske, keďže s Francúzom ide aj uzavrieť manželstvo).

Najnovšie vyšlo na povrch, že Rusko jej ponúklo, aby reprezentovala Ruskú federáciu. Predsedníctvo Slovenskej lyžiarskej asociácie, Slovenský olympijský výbor a ani Ministerstvo školstva to nepodporujú a bez ich súhlasu nemôže odísť. Vďaka Bohu? Alebo dokedy ju tu udržíme?

Zuzulová už teraz, keď je na svahu, vyzerá skôr ako verejný betónový stĺp, na ktorý sa lepia reklamné plagáty a nie ako reprezentantka slovenských farieb. Fialová kravička Milka s vemenami na jej hrudi túto karikatúru ešte umocňuje.

Čo ma však zaráža, je, že národní reprezentanti, dokonca celé národné tímy, majú s národom, ktorý reprezentujú, stále menej spoločného. Ukážkovým príkladom je francúzsky futbalový tím, ktorý vyzerá skôr ako africké mužstvo so zopár bielymi kolonizátormi.

Francúzsky futbalový tím

To len preto, že černosi sa radi naháňajú za loptou a sú ochotní to robiť za menej peňazí, budú tvoriť európske národné tímy? Aj napriek tomu, že mnohí títo hráči sú rasovo iní, nábožensky iní, etnicky iní, jazykovo iní, kultúrne iní, skrátka absolútne iní? Aj napriek tomu, že je to iba skladačka hráčov z celého sveta, tomu budeme hovoriť francúzsky futbalový tím?

Možno si národný športový úspech na medzinárodnom poli zabezpečiť multietnickým tímom? Tu sa predsa už úplne vytratila podstata medzinárodnej súťaže. Je to už iba súťaž obchodná.

Štát, ktorý má viac peňazí, zaplatí si svetových trénerov, nakúpi kvalitných reprezentantov z celého sveta, skrátka namiesto športu hrá Monopoly. Môžeme toto stále považovať za komparáciu športových výkonov jednotlivých národov? V žiadnom prípade. Je to iba súťaž manažérskych zručností a financií, nie však národnej jedinečnosti v danom športe. Národné či rasové dispozície na daný šport sú prevalcované kapitálom.

Olympijské hry prestávajú byť mierovou súťažou medzi národmi a rasami, ale stávajú sa stretom peňazí. Radšej nech naše národné tímy a naši národní reprezentanti nežnú svetové prvenstvá vo väčšine športov, ale nech môžeme povedať o týchto ľuďoch, že sú to naši ľudia a nie nesúrodá zmes športových žoldnierov z celého sveta.

Mnohí slovenskí hokejisti by zdôraznili, že je neporovnateľne inou emóciou byť vo víťaznom klube NHL 5-miliónového cudzieho mesta ako byť vo víťaznom tíme svojho 5-miliónového národa. To jedno je chladná spokojnosť so svojím dobrým výkonom, to druhé sú spontánne slzy radosti. Veľmi si želám, aby tento prvok pretrval v našom národnom športe aj naďalej.

Zábava