Kto chce študovať právo, musí najprv vedieť, od čoho je odvodené slovo právo (ius). Právo je nazvané podľa výrazu spravodlivosť (iustita). Ulpianus; D. 1, 1, 1

Právna veda je znalosť vecí božských i ľudských, veda o spravodlivom a nespravodlivom.
Ulpianus; D. 1, 1, 10, 2

Prirodzené právo je to, čo príroda naučila všetky živočíchy: lebo toto právo nie je charakteristické pre ľudský rod, ale je spoločné pre všetky živočíchy, ktoré žijú na zemi i v mori a aj pre vtáky. Odtiaľ pochádza spojenie muža a ženy, ktoré my nazývame manželstvom, takisto plodenie a výchova detí. Vidíme totiž, že aj ostatné živočíchy, ba aj divé zvery sú podľa tohto práva odstupňované.
Ulpianus; D. 1, 1, 1, 3

Kto je v matkinom tele, je chránený tak, ako keby bol medzi ľuďmi, pokiaľ ide o jeho prospech.
Paulus; D. 1, 5, 7

Nie sú však deťmi tí, ktorí sa proti zákonu prírody narodia v rozpore s podobou ľudského rodu.
Paulus; D. 1, 5, 14

Manželstvo je spojenie muža a ženy a celoživotné spolužitie podľa božského i ľudského práva.
Modestinus; D. 23, 3, 1

Spravodlivosť je stála a neustávajúca vôľa dať každému, čo mu patrí.
Ulpianus; D. 1, 1, 1, 1

Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, inému neubližovať, každému priznať, čo mu patrí.
Ulpianus; D. 1, 1, 10, 1

Toto štúdium (totiž o práve) má dve základné časti: právo verejné a právo súkromné. Právo verejné sa vzťahuje na úžitok rímskeho štátu, právo súkromné na záujem jednotlivca; lebo niečo sa týka verejného úžitku, niečo súkromného.
Ulpianus; D. 1, 1, 1, 2

Pravidlá verejného práva nemôžu byť zmenené dohodou súkromných osôb.
Papinianus; D. 2, 14, 38

Zákon je všeobecný predpis, rozhodnutie múdrych mužov, trest za bezprávie, ktoré je spôsobené úmyselne alebo z neznalosti, spoločný sľub celej obce.
Papinianus; D. 1, 3, 1

Právo sa netvorí pre jednotlivé osoby, ale všeobecne pre všetkých.
Ulpianus; D. 1, 3, 8

Ani zákony ani senátne uznesenia nemôžu byť napísané tak, aby zahrňovali všetky prípady, ktoré sa ojedinele vyskytnú, ale úplne stačí, že obsahujú to, čo sa obvykle stáva.
Julianus; D. 1, 3, 10

Právo sa neustanovuje pre to, čo sa raz snáď niekedy môže stať.
Celsus; D. 1, 3, 4

Proti násiliu je násilie dovolené.
Ulpianus; D. 43, 16, 1, 27

Právo je umenie dobra a spravodlivosti.
Celsus; D. 1, 1, 1, 1

Je protiprávne spravovať sa podľa jedného vyňatého miesta zo zákona, ak sa nezohľadní celý zákon.
Celsus; D. 1, 3, 24

Proti zákonu koná ten, kto robí to, čo zákon zakazuje. Naproti tomu zákon obchádza ten, kto síce dbá na znenie zákona, ale koná proti jeho duchu.
Paulus; D. 1, 1, 29

Pretože zákon sa obchádza, keď sa robí to, čo si zákon neželá, aby sa robilo, avšak zákon to nezakazuje robiť. A aký je rozdiel medzi slovom a duchom (zákona), taký je rozdiel medzi porušením o obchádzaním zákona.
Ulpianus; D. 1, 1, 30

Všetko právo je ustanovené pre ľudí.
Hermogenianus; D. 1, 5, 2

Dokazovať má ten, kto určitú vec tvrdí, nie ten, kto ju popiera.
Paulus; D. 22, 3, 2

Zákony nás zaväzujú len preto, že boli prijaté z vôle ľudu.
Julianus; D. 3, 32, 1

Zakorenená obyčaj sa plným právom zachováva ako zákon a je to právo, o ktorom sa hovorí, že bolo ustanovené zvykmi a mravmi. Lebo ak samotné zákony z nijakej inej príčiny nás nezaväzujú, ako preto, že boli prijaté rozhodnutím ľudu, potom zaslúžene budú všetkých zaväzovať aj tie, ktoré bez písomnej formy uznal ľud za správne. Lebo čo na tom záleží, či národ prejaví svoju vôľu hlasovaním alebo samými vecami a faktmi? Takže sa veľmi správne prijalo aj to, že platnosť zákona sa ruší nielen hlasovaním zákonodarného ľudu, ale aj tichým súhlasom všetkých.
Julianus; D. 1, 3, 32, 1

Za zmýšľanie sa nikto nesmie potrestať.
Ulpianus; D. 48, 19, 18

Každá definícia v civilnom práve je nebezpečná, lebo len zriedka ju nemožno vyvrátiť.
Iavolenus; D. 50, 17, 102

Vždy, keď nemožno nájsť riešenie bez ujmy, treba vybrať to, ktoré je najmenej nespravodlivé.
Iavolenus; D. 50, 17, 200

Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale poznať ich silu a moc.
Celsus; D. 1, 3, 17

Vo všetkom, ale predovšetkým v práve má sa brať zreteľ na rovnosť a spravodlivosť.
Paulus; D. 50, 17, 90

Sloboda má prednosť pred všetkým.
Gauis; D. 50, 17, 106

Vo všetkých oblastiach práva úprava o jednotlivo určenom ruší úpravu o druhovo určenom a v zásade sa má zachovávať to, čo je stanovené o jednotlivo určenom.
Papinianus; D. 50, 17, 80

Nikto nemôže preniesť na iného viac práv, než má sám.
Ulpianus; D. 50, 17, 54


Poznámka:
Všetky uvedené citácie pochádzajú z Digest – súhrnná zbierka obsahujúca výber z diel najvýznamnejších rímskych právnikov z obdobia 1. stor. pnl. – 3 stor. nl., ktorú dal v roku 530 spísať byzantský cisár Justinián.
Pri citovaní Digest som používal štandardnú formu: prvé číslo označuje knihu, ďalšie titul, ďalšie fragment a posledné paragraf; ak nie je uvedené číslo paragrafu ide o začiatočný paragraf, ktorý sa v rámci fragmentu v Digestach nečísloval.


Podľa:

Blaho, P. – Haramia, I. – Židlická, M.: Základy rímskeho práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského, MANZ, 1997. ISBN 80-85719-07-X
Blaho, P. – Hausmaninger, H.: Praktické prípady z rímskeho práva. Bratislava: MANZ, 1998. ISBN 80-85719-21-5
Blaho, P. – Rebro, K.: Rímske právo. Bratislava: IURA EDITION, 2003. ISBN 80-89047-53-X
Bröstl, A.: Dejiny politického a právneho myslenia. Bratislava: IURA EDITION, 1999. ISBN 80-88715-39-3

Justičná revue, 3-4/2005

Zábava