Masmédiá

Neonacistický záchranár, ocenenie premiéromPočas banského nešťastia v Handlovej vznikla vlna spontánnej obety. Záchranári nešetrili svojou energiou a nasadzovali životy za záchranu toho, čo sa ešte dalo. Do záchran sa zapojili aj ostatní baníci.

Tento týždeň ich vyznamenal a osobne im poďakoval na Úrade vlády aj premiér Róbert Fico. Jeden z ocenených mal na hlave viditeľné tetovanie neonacistickej organizácie Blood & Honour. Spolu s ocenením má teda na krku aj hrozbu trestného stíhania za propagáciu hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd.

Cigán reže pneumatiku (zdroj: Priezor.com)Časopis .týždeň sa tvári ako nekomerčné a pre väčšinu nečitateľné, politicky nekorektné periodikum. Pri poslednej z nedávnych debát priamo sa týkajúcej politickej korektnosti: otázke, či zverejňovať kriminalitu Cigánov, sa však v .týždni zastali tej horšej alternatívy. Michal Kaščák karikoval toto opatrenie, už skôr sa k nemu ešte kritickejšie vyjadril Juraj Kušnierik.

Tomáš HudákTomáš Hudák – pracovník SME, skoro rovnako krásny ako Csongor Kassai – vyprodukoval ďalšiu vec zosmiešňujúcu proslovenské cítenie. Na pomoc mu prišiel akýsi šušlavý chlapík, ktorý si vraví Bene.

Volá sa to „Vlastenecká“ a považuje to za „novú hiphopovú hymnu pre národ“.

Peter GettingZnáma „ikona demagógie“, Peter Getting z Plus 7 dní sa v najnovšom vydaní tohto časopisu (34/2009) venuje téme povstania a kritizuje nacionalistov, historikov i Maticu slovenskú. V článku „Boj o SNP“ sa okrem iného pohoršuje nad tým, že ešte dnes existujú historici, ktorí majú kritický názor na povstanie. Ba dokonca, že to nie sú len starí exiloví ľudáci, ale aj niektorí predstavitelia mladšej generácie.

Lukáš Fila, logika, SME, manipuláciaNedávno mediálnym priestorom zarezonovala udalosť, kedy sa riaditeľ slovenskej televízie Štefan Nižňanský – keď sa dostal do sporu s redaktorkou .týždňa Evou Čobejovou – odvolal na správu „Kto za koho kope“ vyhotovenú aktivistami stránky prop.sk. Presnejšie povedané, len ju spomenul, jeho vyjadrenie bolo nasledovné: „Na základe doterajších skúseností s niektorými médiami si aj sám dávam otázku, na koľko sú objektívne a pravdivé informácie o niektorých novinároch, ktoré sú zverejnené na internete, a to napríklad pod hlavičkou „Kto za koho kope“ a prečo...“

Biela opicaAkonáhle sa udeje nejaký priestupok alebo trestný čin, v ktorom by mohol byť čo i len s najmenšou pravdepodobnosťou prítomný národnostný, rasový alebo politický motív, hneď tieto činy masmédiá pripisujú na vrub spravidla neonacistom, resp. pravicovým extrémistom a to aj napriek absentujúcim dôkazom či logickému motívu.

    Tento článok nevyšiel z pera žiadneho antisemitu ani konšpiračného teoretika, ale jeho autorom je židovský komentátor Joel Stein a článok vyšiel v Los Angeles Times 19. decembra 2008. – poznámka Redakcie

Stein, Joel, Žid, ŽidiaNikdy som nebol taký znepokojený prieskumom verejnej mienky. Iba 22 % Američanov si v súčasnosti myslí, že „filmový a televízny priemysel je z veľkej časti ovládaný Židmi“ oproti takmer 50 % z roku 1964. Anti-Defamation League (ADL), ktorá minulý mesiac zverejnila výsledky prieskumu, vidí v tomto poklese víťazstvo proti stereotypom. V skutočnosti však ukazuje len to, akou hlúpou sa Amerika stala. Veď Židia úplne ovládajú Hollywood.

Koncom novembra bol v Iraku na šesť mesiacov odňatia slobody a finančnú pokutu vo výške 106 dolárov odsúdený lekár kurdského pôvodu Adel Hussein. Dôvodom na jeho odsúdenie sa stal článok, ktorý Hussein zverejnil na tému homosexuality. Hoci sa jej otvorene nezastával, predsa jeho vyjadrenia iracký súd považoval za dostatočné na to, aby naplnili skutkovú podstatu „ohrozovania verejného poriadku“ podľa článku 403 irackého Trestného zákonníka.

Pavol Polinský (pôvodne Feldman)Na dcérskom portáli azetu – aktuality.sk sa objavil komentár, na ktoré má výsadu „konzervatívec“ z časopisu .týždeň Lukáš Krivošík. Obhajuje a stotožňuje sa s dvoma ľuďmi, ktorí vo svojich rozhovoroch hanobili slovenský národ.

Plus 7 dní Peter Getting Sokol prežilTí, čo si občas prečítajú časopis, ktorý sa NEdá čítať, určite poznajú ikonu tej najostrejšej demagógie Petra Gettinga.

Tento novinár sa pravidelne naváža do proslovensky orientovaných predstaviteľov cirkvi a tiež samozrejme, do slovenského národovectva. Jeho obzor je strašne úzky, jeho články sú takmer vždy o tom istom a o tých istých „argumentoch“. No aby sa lož zakorenila, je to potrebné.

František ŠebejNa stránke periodika Týždeň si môžu návštevníci pozrieť video, kde František Šebej hovorí o ocenení Spravodlivý medzi národmi. Toto ocenenie udeľujú Židia Nežidom, ktorí im pomohli v ťažkých časoch, pričom riskovali vlastné životy. Celý Šebejov prejav sa niesol v duchu, že tí ľudia, ktorí pomáhali cez vojnu Židom, dávajú spoločnosti morálnu legitimáciu. Popri tom ako urážal 99,99 % slovenskej spoločnosti (ktorá je logicky amorálna), nezabudol niekoľko krát zdôrazniť, že nie je vôbec podstatné, kto bojoval za slovenský národ a štát. Dôležití sú len tí, čo pomáhali Židom.

Vladimír PutinPretože americká tlač a prezident Bush zostrujú súčasnú protiruskú rétoriku, podnikol som krátku cestu do Moskvy, aby som sa pozhováral s ruskými vodcami, v úsilí lepšie poznať skutočnú politiku ruského prezidenta Vladimíra Putina. Počas niekoľkých dní som sa stretol s členmi Dumy, niekoľkými redaktormi vlasteneckých novín a niektorými vodcami ruskej protiglobalistickej, vlasteneckej komunity. Ako novinár som sa zhováral aj s niekoľkými židovskými vydavateľmi! Predkladám svoju osobnú analýzu hroziaceho konfliktu medzi anglo-americko-izraelskou Osou a Putinovým Ruskom.

Nižšie uvedený článok Iva Samsona adresovaný „konzumnej spoločnosti“ publikovaný na internetovom vydaní SME sa nezaobišiel bez komentárov tých, ktorí sa odvážili neskonzumovať to, čo im nešťastník Samson ponúkol. Najskôr preto, že neponúkol nič. Pod prebratým článkom sa nachádzajú niektoré reakcie.

Týždenník Plus 7 dní je dávno známy svojimi početnými zavádzajúcimi a manipulujúcimi, ba často až lživými vyhláseniami. Vo svojom ostatnom čísle (13/2006) zase raz zbabelo ignoruje trend vývoja historických poznatkov a rozhlasuje historickú fikciu, ktorú neuznáva ani štátne múzeum v Osvienčime – totiž skutočnosť, že v koncentračnom tábore Auschwitz (Osvienčim) zahynuli 4 milióny ľudí.

Bulvárny plátok Plus7dní, už dlhšie známy svojimi protislovenskými výstupmi, falšovaním dejín, či inými odpornosťami, tentokrát prekvapil a vo svojom čísle (25/2006) uvádza veľmi trefný a zaujímavý postreh. V článku „Znárodnenie“, na strane 68, sa píše:

„Varovaním pre všetkých „sociálnych inžinierov“ by mohlo byť Zimbabwe. Po tom, ako sa tamojšiemu diktátorovi Mugabemu podarilo prerozdeliť pôdu domorodému obyvateľstvu a úspešne z krajiny vyhnať bielych osadníkov, mnohé farmy spustli a bývalej obilnici Afriky hrozí hladomor.“

Čo je však ironické, samotné periodikum si fakticky protirečí, keďže v iných číslach otvorene podporuje „černošskú rovnosť a suverenitu“, ktorú však týmto citátom priamo popiera. Pre nás by sa pri zverejnení tohto pravdivého tvrdenia rozochvelo sudcovské kladivko. Plus 7 dní sa ale vzhľadom k svojej obsahovej korektnosti z 99,9% nemusí zatiaľ ničoho obávať.

12. júla 2006 zaútočil Izrael na svojho suseda, Libanon. Na štát, ktorého predseda vlády sa oficiálne dištancoval od akcií, ktoré Izrael využil ako prehľadnú zámienku na likvidáciu libanonskej infraštruktúry a vyhladzovanie jeho ľudu.
Väčšina slušných ľudí odsudzuje bezhraničnú agresivitu a aroganciu Izraela, nájdu sa však aj takí „ľudia“, ktorí za ním stoja za každých okolností. Medzi nimi v prvom rade tvorcovia vlajkovej lode „neokonzervatívneho“ hnutia, časopisu .týždeň.

Štefan Hríb – moderátor relácie Pod lampou – vedel dať svojej diskusnej relácii úplne všetko – chýbalo len to najdôležitejšie – pluralita názorov. Fakt je ten, že Hríb ako novinár zlyhal. Ostal mu už len jeho pseudointelektuálny pamfletový týždenník .týždeň, ktorý pod maskou „bez bulváru“ vymýva až nebezpečne veľa mladých mozgov obhajobou militantnej proizraelskej politiky.

Magazín .týždeň, ktorý sa netají tým, že väčšie sympatie chová k SMK ako k Slovenskej národnej strane či Matici slovenskej, v čísle 11/2007 opäť „hviezdil“ článkom Andreja Bána o tom, čo by rád nazval „objektívnym“ vykreslením situácie za prvej Slovenskej republiky. Článok mal ale od nestranného vykreslenia faktov dosť ďaleko, o čom svedčí už aj skutočnosť, že sa v ňom slovné spojenie „slovenský štát“ nachádza zásadne len s malým začiatočným písmenom (zatiaľ čo akcie vzbúrencov z roku 1944 spomínajú ako „povstanie“ s veľkým začiatočným písmenom).

Ivan SafronovV januári v Rusku tragickou smrťou zahynul novinár Ivan Safronov, keď vypadol z okna medzi 4. a 5. poschodím domu, v ktorom býval. Už pred začatím oficiálneho vyšetrovania sa začali množiť chabo podložené teórie o tom, že išlo o ďalšiu vraždu „nepohodlného“ novinára, ktorú mali inscenovať ruské úrady. Hoci vyšetrovanie pred pár dňami túto možnosť vylúčilo, neopodstatnené tvrdenie o údajnej vražde sa stane zrejme trvalou zložkou propagandy brojacej proti Rusku.

Hedviga Malinová .týždeňV týchto dňoch si pripomíname smutné výročie. Koncom roka 2004 bol totiž na Slovensku založený magazín .týždeň. Vďaka štedrým sponzorom, bohužiaľ, vychádza dodnes a pokračuje v šírení dekadencie. Už z prvých vydaní bolo jasné, akú cestu si razí. Za celé tri roky pôsobenia sa .týždeň prezentoval demagógiou, nenávisťou, podkopávaním slovenského národného cítenia, neustálym a neprimeraným zdôrazňovaním holokaustu, dvojitým metrom, presadzovaním multikulturalizmu a kultúrnej a ekonomickej globalizácie či nekritickou obhajobou izraelského teroru. Týmto sa stal jednou z najtemnejších čiernych škvŕn na poli slovenskej žurnalistiky.

Spomienka na Daniela TupéhoBratislavské noviny 27/2006 na str. 6 uverejnili informáciu o tom, že sa odhalí pomník Danielovi Tupému – obyčajnému študentovi, ktorý bol 4. novembra minulého roku zavraždený dodnes neznámymi páchateľmi.

Magazín .týždeň v čísle 38/2006 uverejnil prieskum najcitovanejších „nezávislých odborníkov“ v slovenských médiách. Týkal sa tlačených aj televíznych médií, ktoré majú na trhu zdrvujúci podiel (noviny Pravda a SME; televízie STV, Markíza, JOJ a TA3). Na ohromný údiv demokratických rojkov vyšlo najavo, že stanoviská „expertov“ do všetkých významných médií dodáva „pár známych tvárí“, ktorých názory sú si podobné ako vajce vajcu.

Čiernokošeliari podľa SME

Čiernokošeliari podľa SME

Je všeobecne známe, že denník SME vždy v súvislosti s národným hnutím úmyselne zavádza, aby ho degradoval. Robí tak stále aj v prípade Slovenskej pospolitosti. Aj keď to bolo milión krát Pospolitosťou vysvetľované, SME naďalej píše o uniformách „pripomínajúce Hlinkove gardy“.

Propagandistické výzvy namierené na kupovanie slovenských výrobkov SME nazýva antisemitskými sloganmi. Podľa toho, ako sa to SME hodí, tak 2 sú 4, 4 sú 2, 20 je 100 a 400 je 150, muži a ženy v stredných rokoch majú holé hlavy ap.

Vo veku 82 rokov zomrel minulú sobotu v USA jeden z najznámejších amerických novinárov Henry A. Grünwald, dlhoročný šéfredaktor spravodajského magazínu Time. Narodil sa v roku 1922 vo Viedni ako Heinz Anatol Grünwald. V roku 1938 bola jeho židovská rodina nútená utiecť pred nacistami do USA.

Zábava