Cigán reže pneumatiku (zdroj: Priezor.com)Časopis .týždeň sa tvári ako nekomerčné a pre väčšinu nečitateľné, politicky nekorektné periodikum. Pri poslednej z nedávnych debát priamo sa týkajúcej politickej korektnosti: otázke, či zverejňovať kriminalitu Cigánov, sa však v .týždni zastali tej horšej alternatívy. Michal Kaščák karikoval toto opatrenie, už skôr sa k nemu ešte kritickejšie vyjadril Juraj Kušnierik.

Kaščák píše:

    „Vzhľadom na to, že uznávam aj potrebu rôznych bizarných nápadov, vítam iniciatívu na zverejňovanie rómskej kriminality. Zaujímalo by ma napríklad, koľko tzv. ,bielych golierov’ nie je v skutočnosti ,čisto bielymi goliermi‘. Zaujímalo by ma tiež, koľko nečistej privatizácie majú na svedomí obyvatelia rómskych osád na východnom Slovensku so zvláštnym dôrazom na Letanovce. Tiež by som rád dal zistiť, koľko peňazí z eurofondov sa prikleplo rómskym adolescentom bez férovej súťaže a kam a ako sa predalo rómske percento emisií. Ak chceme byť dôslední, zistime aj to, koľko Rómov tvorí jadro futbalových ultras, koľkí Rómovia sú v rôznych kvázifašistických polostranách a koľkí vedú skupiny organizovaného zločinu. Koľko Rómov sa podieľalo na únose syna prezidenta Kováča, na vražde Róberta Remiáša, na tunelovaní štátnych podnikov, na mafiánskych vraždách, či koľkí operujú medzi skineadhmi.“

Kaščákovmu náhľadu možno oponovať niektorými skutočnosťami:

  • Že Cigáni sú disproporčne (nižšie) reprezentovaní aj v kriminalite, ktorá na svoje páchanie potrebuje inteligenciu, prístup k rozsiahlym finančným či štátomocenským, nijak neznižuje ich disproporčne vyššie zastúpenie pri páchaní ostatných – zväčša primitívnych druhoch – kriminality. Táto zjavná disproporcia v správaní páchateľov podporuje teóriu o širších vzorcoch rasových rozdielov v kriminalite, čo opäť smeruje k potrebe rasovej klasifikácie páchateľov a nie proti nej.
  • Kaščákom uvedený výber kategórií trestnej či inej podľa neho problémovej činnosti je silne selektívny, navyše ovplyvnený jeho politickým svetonázorom a neznamená, že cigánska kriminalita nie je problémom hodným osobitnej pozornosti ako špecifický fenomén. Takisto by sme sa mohli spýtať: koľko masových vrahov obralo národ o miliardy korún? Koľko masových vrahov sa podieľalo na privatizácii? Koľko z nich zadĺžilo štát o miliardy? Odpoveď na tieto otázky je s najväčšou pravdepodobnosťou: nula. Znamená to ale, že masové vraždy nie sú problém?
  • Čo sa týka organizovaného zločinu, nejaké dielčie údaje sa podarilo zozbierať P. Bakalářovi: „Organizovaná kriminalita sa medzi Rómami takmer neobjavuje. Ak áno, vykazuje nižší stupeň organizovanosti či komplexnosti ...[Rómovia] pôsobia ako distribútori drog, ubytovatelia nelegálnych imigrantov, členovia vydieračských skupín, zlodeji áut.“ Opäť tu ide skôr o to, že Cigáni nemajú potrebné finančné a mocenské prostriedky a organizátorské schopnosti na zastávanie vyšších postov v hierarchickej štruktúre organizovaného zločinu.
  • Zákon o Policajnom zbore uvádza: „Policajný zbor je oprávnený spracúvať osobitné kategórie osobných údajov aj o osobách určitej komunity, ktoré spáchali trestný čin, ak sa hromadne vyskytujú trestné činy páchané osobami tejto komunity.“ Toto uvádzam na margo rôznych „odborníkov“ (napr. Dušan Gábor), ktorí tvrdia dokonca také absurdity, že „ústava jasne hovorí“, že sa nemôžu spracúvať štatistiky podľa rasovej príslušnosti. Hoci, ústava neobsahuje slovo „štatistika“, ani žiadnu jeho odvodeninu. Vedenie takýchto štatistík je teda plne v súlade so zákonom.
  • Výkon oprávnení Policajného zboru políciou musí slúžiť na plnenie jej úloh, jednou z ktorých je boj proti zločinu. Každý vie, že ak treba riešiť nejaký problém, treba si o ňom zozbierať čo najviac informácií. Tak, ako sa robia štatistiky kriminality podľa pohlavia, veku a regiónov a nikto to nepovažuje za diskrimináciu, rovnako možno robiť štatistky podľa rasovej a etnickej príslušnosti. Skutočne sa ešte v 21. storočí bojíme pravdy? Má niekto, kto sa bojí pravdy, právo diktovať iným, čo robiť?

Kušnierik: vysoká cigánska kriminalita je faktom

V staršom .týždni zase Kušnierik napísal: „To, že vysoko nadpriemerná väčšina Rómov si neváži súkromný majetok iného človeka je všeobecne známy a empiricky mnohokrát potvrdený fakt. Zhodou okolností bola jednou z obetí takejto rómskej zlodejskej partičky minulý týždeň aj redakcia .týždňa.“ Zároveň sa pýta, čo z toho, ak „budeme mať vedecky doložené, že Rómovia páchajú relatívne oveľa viac trestných činov ako Nerómovia“, pretože to „mimochodom, vieme“. Na druhej strane sa ale Kušnierik obáva, že „Palkom žiadané štatistiky len podporia na Slovensku všeobecne prijímaný mýtus, že totiž Rómovia sú pre Nerómov problémom“. Na záver dodáva trochu svojského optimizmu a lá .týždeň: „Rómovia sú ľudia ako my, s ktorými tu stáročia žijeme a ďalšie stáročia žiť budeme.“

Teda, Kušnierik na jednej strane – bez štatistík – uvádza, že Rómovia páchajú oveľa viac trestnej činnosti a považuje to za fakt, na druhej strane názor, že sú problémom, považuje za „mýtus“. Ako by sa asi Kušnierik zatváril, keby mu niekto tvrdil, že Židia sa silne disproporčne podieľali na zavádzaní komunizmu v Rusku či že „dávno vieme“, že rozhodujúco vplývajú na drvivú väčšinu mienkotvorných médií – bez akýchkoľvek štatistík?

Prečo sa skôr Kušnierik nepozastaví aj nad tým, že v USA sa stále eviduje kriminalita aj na rasovej báze – s veľmi zaujímavými výsledkami? Veď táto krajina je veľkým vzorom pre redaktorov .týždňa, čo často aj zdôrazňujú.

Kušnierik taktiež spomína, že o vyššej kriminalite Rómov „boli napísané stohy kníh, štúdií a článkov“. Tieto publikácie sa však často boria práve s tým, že nemajú dostatok presných údajov a často sa preto musia spoliehať na neoficiálne štatistky, čo znižuje ich vedeckú a prediktívnu validitu.

Keď si Kušnierik myslí, že dávno „mimochodom, vieme“ o vysokej kriminalite Rómov, mal by sa pozrieť do médií: tam spáchal zločin mladík, tam zas 12 a 14 roční chlapci... Na druhej strane, ak hoci len priestupok spáchajú „extrémisti“, nikdy sa o nich nepíše neutrálne ako len „mladíkoch“. Prečo ale vôbec písať o mladíkoch? Ak je „zlodej ako zlodej“, potom by sa rozlišovať nemal ani vek a ani pohlavie. Čiže by sa malo uvádzať len páchateľ. Prípadne, aby nešlo o pohlavnú diskrimináciu, „osoba páchajúca trestnú činnosť“.

Zástancom evidencie kriminality Cigánov ide jednoducho o to, aby mali ľudia úplnejšie informácie o tom, aké skupiny obyvateľstva páchajú ktorú kriminalitu a v akom pomere. Vzhľadom na to, že políciu platia zo svojich daní, majú na to právo. Tieto údaje by pomohli tiež polícii, samozrejme.

Kušnierik sa obáva asi toho, že u niektorých by zverejňovanie takýchto štatistík spôsobilo nenávisť voči Cigánom ako celku. Takto iracionálne zmýšľajúci ľudia si ale spravidla takúto nenávisť vytvárajú bez rozumných dôvodov, teda ju už dávno majú. Tým skôr, že majú pocit, že médiá zamlčiavajú pravdu. Čo je ale podstatnejšie, kvôli zopár takýmto jedincom nemožno uplatniť kolektívnu vinu a upierať právo na informácie všetkým ostatným občanom. Jednoducho, treba každého človeka brať ako jedinca, ale zároveň vidieť aj veci v širších súvislostiach, aby štát mohol činiť efektívne opatrenia.

Na záver možno ešte dodať, že nesklamalo ani SME. Tom Nicholson označil evidenciu páchateľov podľa rasy za „nápad hodný holohlavých“ a uviedol tri dôvody, prečo sa nevedú vo „vyspelom svete“ štatistiky podľa rasy. Pričom napr. z USA či Kanady takéto oficiálne údaje existujú – tieto krajiny Nicholson ale asi neradí do „vyspelého sveta“. Podľa Nicholsona zbieranie štatistík kriminality podľa rasy „popiera naše základné spoločenské hodnoty“. O aké hodnoty ide, už neupresňuje. Snaha o kritickú analýzu, o spájanie súvislosti a širšie uchopenie reality je vlastná západnému mysleniu – nie však SME.

Zábava