Róm reže pneumatiku (zdroj: Priezor.com)Vo verejnej diskusii sa aktuálne preberá téma evidencie rasy, resp. etnika páchateľov kriminality. Zástancovia tohto opatrenia tvrdia, že môže napomôcť prevencii kriminality a výskumu. Odporcovia si myslia, že môže podporiť rasistické predsudky. V médiách hlavného prúdu vyšli kritické vyjadrenia voči návrhu evidovať rasu páchateľov kriminality. Uvedeným argumentom ale v mnohom možno oponovať.

Michal Kaščák v časopise .týždeň píše:

    „Vzhľadom na to, že uznávam aj potrebu rôznych bizarných nápadov, vítam iniciatívu na zverejňovanie rómskej kriminality. Zaujímalo by ma napríklad, koľko tzv. ,bielych golierov’ nie je v skutočnosti ,čisto bielymi goliermi‘. Zaujímalo by ma tiež, koľko nečistej privatizácie majú na svedomí obyvatelia rómskych osád na východnom Slovensku so zvláštnym dôrazom na Letanovce. Tiež by som rád dal zistiť, koľko peňazí z eurofondov sa prikleplo rómskym adolescentom bez férovej súťaže a kam a ako sa predalo rómske percento emisií. Ak chceme byť dôslední, zistime aj to, koľko Rómov tvorí jadro futbalových ultras, koľkí Rómovia sú v rôznych kvázifašistických polostranách a koľkí vedú skupiny organizovaného zločinu. Koľko Rómov sa podieľalo na únose syna prezidenta Kováča, na vražde Róberta Remiáša, na tunelovaní štátnych podnikov, na mafiánskych vraždách, či koľkí operujú medzi skineadhmi.“

Na jednej strane Michal Kaščák správne poukazuje na to, že Rómovia nemôžu za všetku kriminalitu na Slovensku. Podstatné je však to, že sú zodpovední za disproporčnú časť istých typov kriminality. Kaščákovi zrejme oveľa viac prekáža vládna korupcia, násilie futbalových ultras či ekonomická trestná činnosť – a to je v poriadku. Ľudí na východe však trápi skôr, či niekto nezabije ich babičku pri lúpežnom prepadnutí, neznásilní ich dcéru alebo nevyrúbe stromy v národnom parku.

O všetkých týchto druhoch kriminality treba povedať pravdu a nebáť sa.

Kaščákovmu náhľadu možno oponovať niektorými skutočnosťami:

  • Že Rómovia sú disproporčne nižšie reprezentovaní aj v kriminalite, ktorá na svoje páchanie potrebuje vyššiu inteligenciu, prístup k rozsiahlym finančným prostriedkom či štátnej moci, nijak neznižuje ich disproporčne vyššie zastúpenie pri páchaní iných, zväčša násilných, druhoch kriminality.
  • Kaščákom uvedený výber kategórií trestnej či inej podľa neho problémovej činnosti je silne selektívny, navyše ovplyvnený jeho politickým svetonázorom a neznamená, že rómska kriminalita nie je problémom hodným osobitnej pozornosti ako špecifický fenomén. Takisto by sme sa mohli spýtať: koľko masových vrahov obralo národ o miliardy korún? Koľko masových vrahov sa podieľalo na privatizácii? Koľko z nich zadĺžilo štát o miliardy? Odpoveď na tieto otázky je s najväčšou pravdepodobnosťou: nula. Znamená to ale, že masové vraždy nie sú problém?
  • Čo sa týka organizovaného zločinu, nejaké dielčie údaje sa podarilo zozbierať P. Bakalářovi: „Organizovaná kriminalita sa medzi Rómami takmer neobjavuje. Ak áno, vykazuje nižší stupeň organizovanosti či komplexnosti ...[Rómovia] pôsobia ako distribútori drog, ubytovatelia nelegálnych imigrantov, členovia vydieračských skupín, zlodeji áut.“ Opäť tu ide skôr o to, že Rómovia väčšinou nemajú také veľké finančné a mocenské prostriedky a organizátorské schopnosti na zastávanie vyšších postov v hierarchickej štruktúre organizovaného zločinu. Ťažko povedať, či je za tým aj ich vyššia etická úroveň.
  • Zákon o Policajnom zbore uvádza: „Policajný zbor je oprávnený spracúvať osobitné kategórie osobných údajov aj o osobách určitej komunity, ktoré spáchali trestný čin, ak sa hromadne vyskytujú trestné činy páchané osobami tejto komunity.“ Toto uvádzam na margo rôznych „odborníkov“ (napr. Dušan Gábor), ktorí tvrdia dokonca také absurdity, že „ústava jasne hovorí“, že sa nemôžu spracúvať štatistiky podľa rasovej príslušnosti. Ústava neobsahuje slovo „štatistika“, ani žiadnu jeho odvodeninu. Vedenie takýchto štatistík je teda plne v súlade so zákonom.
  • Výkon oprávnení Policajného zboru políciou musí slúžiť na plnenie jej úloh, jednou z ktorých je boj proti zločinu. Ak však treba riešiť nejaký problém, treba si o ňom zozbierať čo najviac informácií. Tak, ako sa robia štatistiky kriminality podľa pohlavia, veku a regiónov a nikto to nepovažuje za diskrimináciu, rovnako možno robiť štatistky podľa rasovej a etnickej príslušnosti. Skutočne sa ešte v 21. storočí bojíme pravdy? Má niekto, kto sa bojí pravdy, právo diktovať iným, čo robiť?

Kušnierik: vysoká rómska kriminalita je faktom, aj redakciu .týždňa okradli Rómovia

V staršom .týždni zase Juraj Kušnierik napísal: „To, že vysoko nadpriemerná väčšina Rómov si neváži súkromný majetok iného človeka je všeobecne známy a empiricky mnohokrát potvrdený fakt. Zhodou okolností bola jednou z obetí takejto rómskej zlodejskej partičky minulý týždeň aj redakcia .týždňa.“ Zároveň sa pýta, čo z toho, ak „budeme mať vedecky doložené, že Rómovia páchajú relatívne oveľa viac trestných činov ako Nerómovia“, pretože to „mimochodom, vieme“.

Na druhej strane sa ale Kušnierik obáva, že „Palkom žiadané štatistiky len podporia na Slovensku všeobecne prijímaný mýtus, že totiž Rómovia sú pre Nerómov problémom“. Na záver dodáva trochu svojského optimizmu a lá .týždeň: „Rómovia sú ľudia ako my, s ktorými tu stáročia žijeme a ďalšie stáročia žiť budeme.“

Teda, Kušnierik na jednej strane – bez štatistík – uvádza, že Rómovia páchajú oveľa viac trestnej činnosti a považuje to za fakt, na druhej strane názor, že sú problémom, považuje za „mýtus“.

Prečo sa skôr Kušnierik nepozastaví aj nad tým, že v USA sa stále eviduje kriminalita aj na rasovej báze – s veľmi zaujímavými výsledkami? Veď táto krajina je veľkým vzorom pre redaktorov .týždňa, čo často aj zdôrazňujú.

Kušnierik taktiež spomína, že o vyššej kriminalite Rómov „boli napísané stohy kníh, štúdií a článkov“. Tieto publikácie sa však často boria práve s tým, že nemajú dostatok presných údajov a často sa preto musia spoliehať na neoficiálne štatistky, čo znižuje ich vedeckú a prediktívnu validitu.

Keď si Kušnierik myslí, že dávno „mimochodom, vieme“ o vysokej kriminalite Rómov, mal by sa pozrieť do médií: tam spáchal zločin mladík, tam zas 12 a 14 roční chlapci... Na druhej strane, ak hoci len priestupok spáchajú „extrémisti“, takmer nikdy sa o nich nepíše neutrálne ako len „mladíkoch“. Prečo ale vôbec písať o mladíkoch? Ak je „zlodej ako zlodej“, potom by sa rozlišovať nemal ani vek a ani pohlavie. Čiže by sa malo uvádzať len páchateľ. Prípadne, aby nešlo o pohlavnú diskrimináciu, „osoba páchajúca trestnú činnosť“.

Zástancom evidencie kriminality Rómov (ale aj iných etník) ide jednoducho o to, aby mali ľudia úplnejšie informácie o tom, aké skupiny obyvateľstva páchajú ktorú kriminalitu a v akom pomere. Vzhľadom na to, že políciu platia zo svojich daní, majú na to právo. Tieto údaje by, samozrejme, pomohli tiež polícii.

Kušnierik sa obáva asi toho, že u niektorých by zverejňovanie takýchto štatistík spôsobilo nenávisť voči Rómom ako celku. Je, samozrejme, nesprávne istú skupinu nekriticky posudzovať ako celok. Každý človek je jednotlivec a tak to aj treba vnímať. Na druhej strane sa netreba báť a je dôležité povedať aj isté súvislosti ohľadom skupín.

Ľudia, ktorí nenávidia iné rasy či národy, si spravidla takúto nenávisť vytvárajú bez rozumných dôvodov, teda ju už dávno majú. Na podporu svojich emócií berú aj fakty, ale ak ich nemajú, nejaké si vymyslia. Navyše, značná časť znechutenia a hnevu u týchto ľudí pochádza práve z toho, že médiá podľa nich „zamlčiavajú pravdu“. A práve absurdnou kritikou evidencie kriminality podľa rasy sa tento predpoklad zdanlivo napĺňa.

Čo je ale podstatnejšie, kvôli zopár jedincom, ktorým chýba kritické myslenie, nemožno upierať právo na informácie všetkým ostatným občanom.

Na záver možno ešte dodať, že nesklamalo ani SME. Tom Nicholson označil evidenciu páchateľov podľa rasy za „nápad hodný holohlavých“ a uviedol tri dôvody, prečo sa nevedú vo „vyspelom svete“ štatistiky podľa rasy. Pričom napr. z USA či Kanady takéto oficiálne údaje existujú – tieto krajiny Nicholson ale asi neradí do „vyspelého sveta“. Podľa Nicholsona zbieranie štatistík kriminality podľa rasy „popiera naše základné spoločenské hodnoty“. O aké hodnoty ide, už neupresňuje. Snaha o kritickú analýzu, o spájanie súvislosti a širšie uchopenie reality je vlastná západnému mysleniu – asi však nie SME.

Zábava