Peter GettingNovinár Peter Getting z Plus 7 dní sa v najnovšom vydaní tohto časopisu (34/2009) venuje téme povstania a kritizuje nacionalistov, historikov i Maticu slovenskú. V článku „Boj o SNP“ sa okrem iného pohoršuje nad tým, že ešte dnes existujú historici, ktorí majú kritický názor na povstanie. Ba dokonca, že to nie sú len starí exiloví ľudáci, ale aj niektorí predstavitelia mladšej generácie.

Spočiatku sa Getting pozastavuje nad tým, že povstanie nie je správne nazývať pučom. Argumentuje, že aj predstavitelia vládneho režimu SR nepoužívali veľmi pojem puč, aspoň spočiatku. Údajne sa ujal až od polovice októbra 1944.

Tento argument je ale dosť chabý: sú historici viazaní dobovou terminológiou? Práve naopak, úlohou historickej vedy je zaviesť terminologický aparát s vymedzením pojmov, a tieto aplikovať na minulé udalosti. Podľa tejto „logiky“ by sa potom nemohol používať ani pojem stredovek, keďže svojho času nebol používaný.

Pojem „puč“ či prevrat má svoje pojmové znaky, ktoré, ak sa naplnia, možno o nejakej udalosti hovoriť ako o puči. Česká Wikipédia uvádza:

    „Puč alebo prevrat je obvykle násilné zvrhnutie vlády a prevzatie politickej moci v štáte, alebo pokus o to. Prevrat je obvykle podporovaný obyvateľmi. Pučisti môžu byť vysokí predstavitelia armády, vodcovia polovojenských organizácií alebo aj skupín, ktoré už dosiahli legitímnu politickú moc.“

Iné vymedzenia puču sa od tohto významne neodkláňajú. Nikto nepochybuje o tom, že povstanie sa pokúsilo zvrhnúť politickú moc SR; že sa vykonalo za použitia násilných prostriedkov; že medzi jeho vodcov patrili vysokí predstavitelia armády, ako aj osoby, ktoré legitímne disponovali politickou mocou. Propovstaleckí historici taktiež zvyknú zdôrazňovať, že sa tešilo podpore obyvateľstva.

Ak teda povstanie malo všetky znaky puču, prečo by tak nemalo byť nazývané?

V ďalšej časti článku Getting kádruje a menuje, kto si kedy dovolil niečo povedať proti povstaniu: Ďurica, Vnuk, Bobák, Mulík, Letz... „Žiaľ, v tomto smere sa neangažovali len rôzni ľudáci, ale priamo štátna kultúrna inštitúcia Matica slovenská!“ Ba dokonca, predstavitelia Matice sa dovolili podieľať sa na zorganizovaní semináru „Dies Ater nešťastný deň 29. august 1944“ a vyjadriť tam svoj názor…

Getting sa na stanovisko ohľadom povstania opýtal aj historika Ivana Kamenca, ktorý predsa vyjadril istú skepsu:
Ivan Kamenec

    „Povstanie nebolo dokonalé, ale to ešte nie je dôvod na jeho odmietnutie a ani to neznižuje jeho význam. Bolo súčasťou európskej protifašistickej rezistencie, to sa jednoducho nedá od toho odpárať. A bolo to vlastne jedinýkrát v novodobej histórii, keď sme sa postavili proti okupácii krajiny.“

Istotne sa nedá povedať, že na povstaní nebolo vôbec nič dobré – to by bolo príliš zjednodušujúce. Treba si objektívne pripomínať jeho pozitíva a negatíva a vnímať ich v dobovom kontexte – ako pri všetkých historických skutočnostiach.

Ešte jedna zaujímavosť ohľadom Kamencovho vyjadrenia. Navonok znie akože objektívne a distingvovane a v podstate mu nemožno mnohé vytknúť. Vyjadril by sa ale aj o prvej Slovenskej republike takto?

    Prvá Slovenská republika nebola dokonalá, ale to ešte nie je dôvod na jej odmietnutie a ani to neznižuje jej význam. Bola súčasťou európskej protiboľševickej rezistencie, to sa jednoducho nedá od toho odpárať. A bolo to vlastne prvýkrát v histórii, kedy sme získali vlastnú slovenskú štátnosť.

Asi nie – a z toho vidieť, že historici hlavného prúdu často nevnímajú dejiny objektívne, ale skôr sa snažia podporiť svoju preferovanú ideológiu na úkor faktov.

Zábava