Počas uplynulej soboty sa v hlavnom meste Slovenska odohrala demonštrácia s názvom Stop islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!, ktorej hlavným účelom bolo prejaviť občiansky nesúhlas s Európskou úniou presadzovanými povinnými kvótami pre členské štáty na prijímanie tzv. utečencov. Na podujatí sa zúčastnilo podľa konzervatívnych odhadov niečo medzi šiestimi až ôsmimi tisíckami ľudí, čo je na slovenské pomery veľmi veľká účasť. Ako vo veci informovala denná tlač po nasledujúce dni?

Rozhodol som sa siahnuť po denníkoch SME, Pravda, Hospodárske noviny a N, pretože sú považované za najviac mienkotvorné. Po prezretí ich pondelkových až štvrtkových vydaní z tohto týždňa môžem povedať, že všetky uvedené denníky informovali jednostranne a značne zaujato, prakticky nedali priestor organizátorom a ani účastníkom zhromaždenia, hoci uverejnili desiatky obsahovo rovnakých vyjadrení rôznych údajných odborníkov a osobností. Všetky publikované názory boli do jedného zamerané jednoznačne negatívne proti bratislavskému zhromaždeniu. Nedá sa hovoriť ani o náznaku objektivity.

Opomínanie základných informácii o zhromaždení

Najďalej sa na pomyselnej škále manipulatívnosti dostal, už tradične, denník Pravda. Z jeho pondelkového vydania sa ani nedozviete, o akej akcií „extrémistov“ v Bratislave to vlastne píšu, ani koľko tam bolo ľudí a akí rečníci tam vystúpili. V informačnom texte novináriek Sabíny Nagyovej a Viery Kavuľovej namiesto týchto údajov dostávajú priestor rôzne odborníčky. Z troch sprievodných fotografií ani jedna nezachytáva samotné podujatie, ale dve sú z policajného zásahu na Beblavého ulici a jedna z „blokády“ pochodu na Hodžovom námestí (22.6., s. 2-3).

Iba o stupeň lepšie z toho vyšlo spravodajstvo denníka SME, kde uverejnili aj fotky zo samotného zhromaždenia, hoci tiež iba také, ktoré zobrazovali primárne holohlavých alebo potetovaných mužov. Novinárka Lucia Krbatová tiež nespomenula rečníkov a ani obsah prejavov, ktoré na námestí SNP v sobotu zazneli. Účasť odhadla prv na „niekoľko tisíc ľudí“, aby neskôr spomenula zhodný odhad prítomných novinárov: 2 až 3 tisícky (22.6., s. 1-3), hoci v iných denníkoch boli zverejnené, ak vôbec, vyššie čísla (Denník N a Hospodárske noviny: 5 tisíc).

Detailnejšie informácie o samotnom priebehu akcie priniesol Dušan Mikušovič v Denníku N s tým, že zmienil aj niekoľkých rečníkov a rámcový obsah vybraných prejavov (22.6., s. 2). Na novinársky najvyššej úrovni bola však reportáž Petry Jamrichovej v Hospodárskych novinách (22.6.2, s. 1-2). Jamrichová ako jediná zmienila, že zhromaždení ľudia boli naozaj rôznorodí (aj dôchodcovia, rodiny s deťmi, tínedžeri) a spomenula aj vystúpenie primátora Rimavskej Soboty Jozefa Šimka, ktorého prítomnosť iné média doslova zamlčali. Jej text bol tiež sprevádzaný asi najobjektívnejšou fotografiou.

Všeobecne však platí, že všetky štyri denníky nadštandardne sústredili svoju pozornosť na potýčku okolo cyklistického preteku pod bratislavským hradom. Ako sa uvádza v článku Pavla Ondráša, aj ich tlačené vydania sa pokúsili túto udalosť využiť na diskreditáciu celého zhromaždenia.

Spodina, neonacistická zberba a Hitler

Novinári sa vyložene predháňali, kto očastuje účastníkov štipľavejšou nálepkou. Fašisti, nacisti, neonacisti, náckovia, extrémisti, radikáli – tieto všetky slová nájdete po tieto dni v dennej tlači. Čitateľ novín sa musel cítiť ako pozorovateľ obskúrneho politologicko-žurnalistického orloja, z ktorého sa každú chvíľu vynorí iná postavička, aby do sveta zakričala ďalšie dehonestačné podstatné meno v množnom čísle.

Niektorí z nich sa dokonca priblížili aj svojim asi tajným vzorom z týždenníka Der Stürmer. Roman Pataj nemal problém označiť všetkých účastníkov za „spodinu“ (Denník N, 22.6., s. 9). Dag Daniš, zrejme aby sa okázalo dištancoval od ľudí, ku ktorým názorovo (aspoň v otázke kvót) nemá až tak ďaleko, išiel ešte ďalej a podujatie biľagoval ako „pochod neonacistickej zberby“ (HN, 23.6., s. 6). Karikaturista Pravdy Miloš Gašparec, kráčajúc v Danglárových šľapajách, označil účastníkov ako „Mor“ (22.6., s. 29).

Komentár známeho kultúrneho boľševika Petra Javůreka v pondelkovej Pravde (s. 28) bol zase po okraj plný Hitlera, nacistov a pouličných násilníkov z SA. Javůrek, a v tomto nie je sám, očividne mentálne zamrzol v roku 1945 a všetky spoločenské udalosti pretláča cez dejinný interpretačný rámec z konca vojny. Niekto je vždy ten zlý nacista a niekto zase armáda osloboditeľka – princezná s červenou hviezdou na čele. Kto neverí, nech si prečíta aj jeho články k referendu.

Vyslovené lži a historizujúce demagógie

V komentároch a spravodajských textoch sa ani teraz masmediálni žurnalisti nezdržali úmyselného uvádzania neprávd. Viacerí, najmä denník Pravda, dostatočne jasne neoddelili priestorovo a časovo incident na Beblavého ulici (dnes už je zrejmé, že na ňom mala veľký podiel polícia) od samotného zhromaždenia.

Monika Tódová si vo svojom článku vymyslela, že účastníci počas akcie skandovali heslá „proti Židom alebo Rómom“ (Denník N, 22.6., s. 3), hoci nič také sa neudialo, ako dokazujú aj početné video záznamy. Naopak, medzi účastníkmi bol aj cigánsky aktivista Marek Baláž z Prievidze, ktorý sa na železničnej stanici prítomným cez megafón prihovoril. To, pre zmenu, žiaden z mienkotvorných denníkov nespomenul. Nehodiace škrtni alebo, v tomto prípade, nespomeň.

Demagogické texty boli navyše okorenené historizujúcimi bludmi. Podľa Jamrichovej mal byť pozdrav „Na stráž!“, ktorý v tejto podobe žiaden z rečníkov ani nevyslovil, nacistický (!!!). Keby toto počuli slovenskí skauti...

Svojské interpretácie dejinných udalostí predviedol aj Dag Daniš, podľa ktorého „Rímska ríša sa rozpadla presne vtedy, keď ulicu ovládla zberba.“ (HN, 22.6., s. 6) Keby však čítal klasické dielo historika Edwarda Gibbona Úpadok a pád Rímskej ríše vedel by, že medzi dôvodmi boli hlavne rozpad tradičnej rodiny, nízka pôrodnosť a masový príchod cudzincov, teda fenomény, ktoré sa, ako on hovorí, „zberba“ snaží zastaviť a zvrátiť.

Záverom

Analyzovať vybranú produkciu tlačených masmédií by sa dalo aj podrobnejšie. Ako zaujímavý prídavok spomeniem rozhovor s Elenou Gallovou Kriglerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry, v ktorom sa uvádza, že iba 20 % obyvateľov je „takých, ktorí naozaj zdieľajú veľmi demokratické hodnoty“ (Pravda, 24.6., s. 2). Potom to asi s tou legitimitou liberálnej demokracie nebude až tak vážne. Ale to je téma na inokedy.

Štyri denníky sa všeobecne vo svojej práci nelíšia, ich články sú v tomto prípade obsahovo zhodné a líšia sa hlavne iba v miere demagógie a manipulácie. Celé ich spravodajstvo chce cielene v populácii vyvolať pocit, že účastníci zhromaždenia boli výlučne násilnícki extrémisti, ktorých sa treba báť. Rovnako sa vytvára postupný tlak na nové právne úpravy, ktoré by prakticky demontovali ústavné zhromažďovacie právo.

Opäť sa potvrdilo, že táto denná tlač nestojí za žiadnu formu pozornosti. Nech úpadok ich čítanosti (predajný náklad napr. denníka Pravda od roku 2011 klesol takmer o štvrtinu) pokračuje ešte razantnejšie a s ním aj ich vplyv v spoločnosti.

Zábava