Pozeraj! Počúvaj! Hovor!

Pozeraj! Počúvaj! Hovor!

V poslednej dobe sa začalo viac hovoriť o nebezpečenstve konšpiračných teórií. Dlho boli ľudia s nepohodlnými názormi, najmä s pronárodnými postojmi, označovaní za extrémistov, a ak mali sklony k nejakému priamejšiemu fyzickému aktivizmu, napr. demonštrácie ap., tak už trčalo zo šuplíka označenie „terorista“.

Sú isté skupiny ľudí, na označenie ktorých by tieto výrazy pôsobili maximálne nezmyselne, keďže extrémizmus je spájaný najmä s národovectvom a jeho odvodeninami ako rasové uvedomenie ap., pričom títo ľudia s národovectvom nemajú nič spoločné.

Majú jednoducho iný výklad udalostí, ako je ten oficiálny. Prirodzene, hlavný informačný prúd chce týchto ľudí ešte viac marginalizovať a ostrakizovať, a tak ich označuje za konšpirátorov, pričom tomuto konštruktu sa snaží dať takú obsahovú náplň, že ide o osoby, ktoré ničomu nerozumejú, šíria bludy a často sú aj psychicky chorí, alebo aspoň k tomu nemajú ďaleko.

Celkom ucelene to zaklincoval asi rozhovor Karola Sudora s Matúšom Ritomským: denník N

Podľa Ritomského majú všetky konšpiračné teórie spoločné znaky: „tajné sily v pozadí, že všetko je inak, ako sa hovorí oficiálne, existenciu pavučiny temných síl a pocit konšpirátorov, že sú to práve oni, čo vidia za oponu“.

Hlavný prúd sa snaží vystupovať ako ten jediný správny. Avšak koľkokrát už zlyhal?

  • Spomeňme si napr. taký Irak. Koľkí verbovali do vojny proti Iraku kvôli jadrovým zbraniam? Iračania ich asi preventívne pojedli, keďže sa žiadne doteraz nenašli. Kto mal vtedy pravdu? Resp. kto vlastne konšpiroval?
  • Keď sa hovorí o dynamike nárastu požiadaviek zo strany sodomitov, že sa neuspokoja iba s registrovanými partnerstvami, ale hneď si budú pýtať manželstvo a potom osvojovanie detí, boli to konšpiračné teórie, bludy, paranoja a neviem čo ešte. Dnes to berie každý ako samozrejmosť.
  • Keď bol zabitý Daniel Tupý, hlavný prúd novinárov hneď vedel, odkiaľ pochádza vrah – z radov neonacistov. „Konšpirátori“ to považovali za nezmysel. Vyšetrovanie nie je dodnes uzavreté, ale hlavné stopy vedú k dílerom drog a čo to napovedajú aj o samotnej obeti. Konšpirátorom bol teda hlavný prúd.
  • Keď triezvo uvažujúci ľudia bili na poplach: pozor, bieli sa stanú o chvíľu menšinami vo vlastných dedinách, mestách a krajinách, tak to bolo vzývanie nenávisti „arcikonšpirátormi“. Dnes už tento jav nikto nepopiera, lebo tieto smutné vízie sa napĺňajú v slovenských dedinách, v Londýne, v USA atď.
  • No a tiež nezabudnime spomenúť konšpiráciu v hlavnom prúde, ktorá vykresľuje hŕstku národovcov na Slovensku ako po zuby ozbrojených teroristov pripravených kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek kruto zasiahnuť, ktorí sú podporovaní „temnými silami“ podnikateľov ap. Akosi sa nič nedeje. A títo novinári sa snáď považujú za hrdinov, ktorí riskujú životy celej rodiny v boji s tak extrémnym nebezpečenstvom, keď o tom hrdinsky píšu.

Samozrejme, mnohé tvrdenia z radov „konšpirátorov“ sú čistými nezmyslom. Napr. hľadať nejaký jednoduchý zázračný liek na rakovinu ap. Zavrhovanie však týchto alternatívnych informácií môže spôsobiť, že niekto naozaj raz nájde nekonvenčný a účinný liek, ale bude zmietnutý zo stola len preto, lebo to pôsobí konšpiračne.

Konšpirátori, aj tí najviac uletení, sú v skutočnosti obohatením. Obohatením procesov spoznávania, obohatením vo vytváraní tlaku na argumentačnú flexibilitu v debatách, ale tiež obohatením v tom, že neraz skrátka majú pravdu, ako by ukázalo až hrozivo veľa prípadov z praxe. Načrtli sme si ich iba zopár.

Sudor i Ritomský svoje protikonšpirátorské ťaženie samozrejme smerujú účelovo. Ak si niekto váži viac Putina ako Obamu, resp. v prípade vojny by preferoval stranu Ruska pred zlepencom NATO, znamená to, že má iný názor na geopolitickú situáciu a iné hodnotové preferencie či pôvod. Samozvaní pseudoantikonšpirátori takéto tendencie považujú za konšpirácie.

V skutočnosti pravda vôbec nie je o tom, že 99 ľudí zo sto tvrdí jednu vec, a tak majú na 99 % pravdu. Ak je napr. vybraná skupina 999 novinárov z tisíc proamericky orientovaná, bude im zrejme chýbať dostatočne kritický postoj k agresívnej zahraničnej politike USA, a tým bude aj vážne ovplyvnená ich tvorba. Tisíca osoba, ktorá príde s alternatívnou verziou preto nebude mať pravdu na 1 promile, ale skôr na 50 percent. Aj hlavný prúd, aj marginálny opačný názor totiž treba kriticky posúdiť.

Zavrhovať a priori alternatívne prúdy a hnať ich do kúta s rečami o dôležitosti kritického myslenia je teda predovšetkým veľkým pokrytectvom, a tiež jednou veľkou konšpiráciou tohto „antikonšpirátorského“ ťaženia.

Zábava