Židovskí nacionalistiV nedeľu, 23. novembra 2014, schválila izraelská vláda premiéra Netanjahua návrh zákona ústavnej relevancie, ktorý definuje Izrael ako židovský štát („národný štát Židov“), stanovuje židovské právo ako inšpiráciu pre legislatívu a arabčine odníma status úradného jazyka. Národné práva by mali platiť iba pre Židov: právo na vlajku, hymnu, právo každého Žida na svete imigrovať do Izraelu a práva na ďalšie národné symboly. Ako sa k tomuto výraznému prejavu etnonacionalizmu postavili masmédiá na Slovensku, inak známe propagáciou úplne opačných hodnôt?

Prehľad dennej tlače môže na niekoho pôsobiť šokujúco. V denníku Pravda sa napríklad o tomto návrhu zákona izraelskej vlády vôbec nedozviete (a to ani v jeho internetovom vydaní!). Aj keď jeho tlačené verzie od pondelka až do piatka dávajú nadštandardný priestor kritike referenda na ochranu rodiny. Cestu ignorancie zvolil aj, inak mimoriadne pro-izraelský, týždenník .týždeň na svojej webstránke. Upozorňujem, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky vydala o veci tlačovú správu.

Svetlú výnimku medzi „mienkotvornými“ médiami na Slovensku tvorí denník SME, ktorý v tlačenom vydaní z pondelka (24.11.2014, s. 10) uverejnil spomenutú tlačovú správu. Nasledujúci deň (25.11.2014, s. 10) dokonca uverejnil aj autorskú správu redaktorky Jany Shemeshovej. V zásade ide o vecný článok, ktorý nezaujato opisuje postoje rôznych politikov a iných skupín k tomuto návrhu. Manipulatívne vyznieva to, že Shemeshová spomína iba jednu z problematických zložiek tohto zákona a síce, že definuje Izrael ako národný židovský štát. Ani slovo o degradácii arabčiny, židovskom práve ako inšpirácii pre legislatívu a pod.

Zaráža, že o veci nepíšu ani ľavicoví liberáli z portálu jetotak.sk a ani skupinka odídencov zo SME na svojom portáli „projekt n“. V žiadnom masmédiu nebol publikovaný článok, ktorý by tento krok izraelskej vlády komentoval. Toto takmer-mlčanie voči jednoznačnému prejavu etnického (Izrael ako národný štát Židov) a náboženského (židovské právo ako inšpirácia pre zákony) nacionalizmu Židov silne kontrastuje s postojmi rovnakých masmédií voči prejavom etnonacionalizmu Slovákov, respektíve iných Európanov. Vtedy nastupuje pranierovanie s nálepkami rasizmu, extrémizmu, nacizmu a ďalších, síce obsahovo vyprázdnených, ale stále negatívne vnímaných pojmov.

Kde sú napríklad slová tvrdých kritikov slovenského národného a kresťanského stanoviska, často deklarovane židovského pôvodu, k situácii v krajine ich súkmeňovcov? Kde sú ostré kritiky z pera Zuzany Szatmáryovej, Fedora Gála, Grigorija Mesežnikova, Františka Šebeja, Martina Bútoru, Jaroslava Franeka a ďalších? Prečo podľa nich nie je slovenský nacionalizmus v poriadku, ale proti židovskému nenamietajú? Spomeňme len na dodnes tlejúce pobúrenie voči slovám z preambuly slovenskej ústavy: „My, národ slovenský...“.

A pritom nejde o žiadne nóvum. Zákonom o bezpečnostnej spolupráci s Izraelom z roku 2012 USA vyhlasujú a potvrdzujú, že jedným z pilierov jej politiky voči Izraelu je záväzok zachovať a zabezpečiť Izrael ako židovský štát (Sec. 3 (1)). Teda nie občiansky princíp štátu, ktorý je dnes presadzovaný v celom západnom svete a v zmysle ktorého by mal byť Izrael štátom všetkých Izraelčanov – občanov Izraela, ale etnický princíp – Izrael je hlavne židovský štát.

Fakt, že spomenuté masmédiá inak hodnotia tie isté prejavy a konania, ak ide o Židov (ak ich, pravda, vôbec spomenú), a inak, ak ide o Slovákov, Čechov, Rusov atď., svedčí o dvojitom štandarde, dvojitom metri. Masmédiá na Slovensku napriek svojej takmer monolitnej liberálno-sekulárnej orientácii židovskému národu „tolerujú“ neporovnateľne viac ako iným, hlavne európskym národom. Zisťovať, prečo je tomu tak, nie je predmetom tohto článku, podstatné je preukázanie, že masmédiá v tejto veci dokázateľne informujú manipulatívne.

Zábava