Mediálna manipuláciaSlovenské informačné médiá hlavného prúdu sú často obviňované z používania manipulačných techník. Iní zase svoje obľúbené spravodajské kanály pred podobnými výhradami obraňujú s tým, že ide vraj iba o konšpiračné teórie. Rozhodol som sa preto s odstupom viac ako troch štvrtín roka preskúmať spôsob a charakter informovania dvoch najčítanejších mienkotvorných denníkov (SME a Pravda) na konkrétnych prípadoch. Ako písali o Pochode za život a Dúhovom pochode zo septembra minulého roku?

Techniky mediálnej manipulácie sú zaujímavým a málo študovaným trendom v novinárstve prakticky už od jeho prapočiatkov. Kto by neodolal využiť tak, hlavne v demokratických spoločnostiach, mocný nástroj, keď iba za cenu väčších či menších pokrivení reality v jej mediálnom zrkadle môže človek vo svoj prospech ovplyvniť názory, postoje alebo dokonca aj správanie veľkého počtu ľudí?

Najznámejšie manipulačné postupy zahŕňajú informačnú selekciu, triedenie a zdôrazňovanie udalostí (témy, o ktorých sa v médiách dozviete alebo zase nedozviete, a rozsah, v akom sa téme novinári venujú). Pokročilejšou technikou je zameranie komentárov (komentár je žáner, v ktorom žurnalista prejavuje otvorene svoj názor na vec; o manipuláciu ide až vtedy, ak médium zámerne poskytuje priestor pre komentáre iba jednému alebo iba niektorým názorovým prúdom).

Okrem toho existuje aj tzv. skryté komentovanie v žurnalistických žánroch, ktoré by mali byť iba informatívne (napr. tlačová správa). Avšak vhodným zvolením slov a použitých pojmov môže taký text skryte obsahovať aj hodnotenie. Najčastejšie sa používa známe „nálepkovanie“ diskvalifikačnými označeniami, ktoré sú verejnosťou vnímané prevažne negatívne. Napríklad, ak je niekto označený za extrémistu alebo radikála, ani nehovoriac o rasistovi, antisemitovi či neonacistovi. Nie je to však zďaleka jediný spôsob tejto mediálnej manipulácie.

Slovenský Etický kódex novinára, ako asi aj všetky obdobné kódexy v Európe, nepriamo zakazuje už uvedené a vlastnej aj všetky ďalšie mediálno-manipulačné metódy. Napríklad, článok II.2 označuje za hlavné zásady novinárskej práce mimo iných nestrannosť, vyváženosť, objektivitu, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Ak sa Vám to nezdá v súlade s každodennou informačnou realitou na Slovensku, prečítajte si kódex celý a možno zažijete ten pocit ešte niekoľkokrát.

Prieskum informovania o Pochode za život a Dúhovom Pride 2013

Počas víkendu 21. a 22. septembra 2013 sa na Slovensku udiali väčšie verejné akcie, ktoré svojím zameraním a ideovou náplňou stáli vo vzájomnom konflikte. V sobotu (21.9.) sa v Bratislave odohral Dúhový Pride presadzujúci agendu „LGBTI ľudí“ s odhadovanou účasťou niekoľkých stoviek (denník SME) až tisícky ľudí. Zo strany organizátorov zazneli aj vyjadrenia o dvoch tisícoch účastníkov. Čiastočne paralelne sa v Bratislave konala aj akcia Hrdí na rodinu na podporu tradičnej rodiny s odhadovanou účasťou okolo 600 až tisíc ľudí.

V nedeľu (22.6.) sa v Košiciach uskutočnil Národný pochod za život, ktorý bol zameraný na ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ochranu a podporu rodiny založenej manželstvom muža a ženy a ochranu rodičovských práv na výchovu detí. Počet jeho účastníkov sa odhaduje v rozmedzí 50.000 (denník Pravda a pôvodný predpoklad organizátorov), 70.000 (denník SME) až 80.000 (organizátori).

Preskúmal som tlačené vydania denníkov SME a Pravda týždeň pred a týždeň po tomto víkende. Zameriaval som sa nielen na informácie a spravodajstvo o samotných udalostiach, ale aj o témach, ktoré s nimi úzko súvisia, lebo aj to je cesta ako ovplyvniť verejnú mienku vo vnímaní toho či onoho pochodu a požiadaviek, pre ktoré k nemu došlo.

Denník SME

Pred víkendom informoval denník SME v utorok (17.9., s. 2) o podpore amerického a ďalších veľvyslanectiev pre ciele dúhového pochodu (s mystifikačným nadpisom „Američania podporili Pride“). V štvrtok (19.9., s. 10) zverejnili veľký článok o potratoch v USA a o tom, či plod cíti bolesť pri potrate pred 24. týždňom tehotenstva. Text vychádza z toho, že potrat je v poriadku, ide iba o to, do akého štádia tehotenstva je prípustné ho vykonávať.

V sobotnom vydaní (21.9., s. 1-3) je venovaný zvýšený priestor informáciám o Pochode za život a Dúhovom Pride 2013. Na titulke sú obe akcie stručne uvedené a na následných dvoch stranách sú podrobnejšie informácie. Celá druhá strana čísla je venovaná Pridu, včítane rozhovoru s „transčlovekom“ Christiánom H. bez zmienky o tom, že transsexualita je označená za mentálnu chorobu podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Na tretej strane sa nachádzajú informácie o Pochode za života, avšak už nie na celej strane, lebo jej spodná časť je venovaná ankete prezidentských kandidátov o účasti na oboch pochodoch. K jednej z ilustračných fotografií, ktorá zobrazuje na kolenách sa modliacich účastníkov niektorej zo skorších slovenských „pro-life“ akcií, je pripojený text s ironickým nádychom „Niektorí pôjdu do kolien.“

Pondelňajšie vydanie z 23.9. bolo tiež bohaté na predmetné témy. Titulke dominovala fotografia z Košíc a článok s informáciami o Pochode za život (70.000 účastníkov), na ktorého konci sa spomína aj bratislavský Pride. Na druhej strane je ďalší informačný článok s veľkou fotkou z pochodu.

K článku je pripojený podnadpis „Odporcovia potratov chcú, aby štát zákonmi určil, ako má vyzerať rodina“. Ide o nezmyselnú a vzhľadom na súčasný zákon o rodine aj absurdnú vetu, ktorá má zrejme negatívne vykresľovať účastníkov Pochodu za život ako tých, ktorí chcú zásadným spôsobom meniť rodinné právo, hoci je to presne naopak. Obsah druhej strany tohto čísla uzatvára kratší informačný článok o Pride s fotografiou, v ktorého závere sa v jednej vete spomína aj akcia Hrdí na rodinu.

To ale ešte nie je všetko. V pondelkovom vydaní bola celá 4. strana venovaná tomu, ako sa za socializmu koncom 80. rokov písalo o homosexualite v niektorých vtedajších periodikách. Bývalá redaktorka Mladých rozletov Táňa Veselá tam uvádza, že vtedy s tým nemal takmer nikto problém, dokonca ani veriaci. V texte sa spomínajú aj kontroverzné vyjadrenia o neškodlivosti masturbácie (?) alebo o vrodenosti homosexuality. Zameranie týchto textov je jednoznačne pozitívne voči agende Dúhového pridu.

V tomto vydaní sa nachádza aj článok Miroslava Kocúra („bývalý“ rímskokatolícky kňaz) o čiernobielej dúhe, v ktorom sa na prvý pohľad snaží o neutrálny pohľad a syntézu požiadaviek oboch pochodov. Píše však, že „nie každý potrat je hriechom“, čo je jednoznačne negatívne zameranie voči hlavnej požiadavke Pochodu za život. Pre objektivitu upozorňujem, že je možné, že M. Kocúr mal na mysli iba spontánne, neumelé potraty, pre kontext je to však málo pravdepodobné.

V utorkovom vydaní (24.9.) sú ďalšie texty k téme. Tomáš Gális sa vo svojom komentári „Pochod a strach“ (s. 12) snaží opätovne o neutrálny pohľad, kedy sa otvorene nestavia na žiadnu stranu, ale vyjadruje jednoznačnú podporu pre registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia, jasne však nepodporil žiadnu požiadavku Pochodu za život. Tým sa jeho článok stavia pozitívne k Dúhovému Pridu.

Na ďalšej strane je filipika Michala Hvoreckého proti účastníkom a požiadavkám Pochodu za život. V texte ich razantne odmieta a zosmiešňuje za vyslovenia podpory pre registrované partnerstvá a práva ženy na potrat. Niektorých na pochode prítomných ľudí dokonca označuje za „neonacistov“ (?).

Stredajšie vydanie (25.9.) venovalo nadštandardnú pozornosť téme eutanázie v Holandsku a Belgicku. Informačne ladené články referujú o náraste „popularity“ pre asistovanú samovraždu a počtu vykonávaných eutanázií. Ich terminológia je však zameraná skôr pre možnosť eutanázie, napríklad jeden z nadpisov znie „Belgicko chce právo na smrť i pre deti“. V piatkovom vydaní (27.9.) vyšla esej Márie Modrovich, v ktorej kritizuje a odmieta „pro-life“ požiadavky.

Denník Pravda

Pravda začala s tematicky ladeným spravodajstvom už v pondelok (16.9., s. 3) s článkom o tom, že na Pride bude aj vlajka „transrodových ľudí“. Karikatúra z rovnakého čísla (s. 29) zase cieli na zosmiešnenie Pochodu za život a ďalších prorodinných aktivít s použitím slov ako „demagógia“, „citové vydieranie“ a „nastoliť kráľovstvo nebeské“. Číslo dopĺňa článok Oľgy Pietruchovej o juvenilnej justícii (podobný článok vyšiel aj v Pravde z 28.9., príloha OSA).

Nasledujúci deň v denníku Pravda vyšiel informačný článok o podpore veľvyslancov pre Dúhový Pride a následnej reakcii niektorých politikov (s. 4). Podľa článku mala stáť celá akcia 10.000 eur, z čoho 70 percent zaplatili príspevky ambasád USA, Nórska, Švajčiarska a Holandska.

V štvrtkovom čísle vyšla reakcia Jána Figeľa (s. 43) na skorší text Petra Javůreka (vyšiel mimo sledovaného obdobia), v ktorom predseda KDH obhajuje rodinu a manželstvo muža a ženy s odkazom na výskum, podľa ktorého existuje významne vyšší výskyt negatívnych fenoménov u detí, ktorých rodič/rodičia mali homosexuálny vzťah, oproti deťom so zosobášenými rodičmi.

O blížiacom sa Dúhovom pochode sa písalo aj v piatok (20.9., s. 3) v článku, podľa ktorého bude naň dohliadať dostatok policajtov a že organizátori očakávajú dve tisícky účastníkov. Sobotné číslo, z dňa Pridu (21.9.), vyšlo s dúhovou poznámkou na vrchu titulnej strany „Podporujeme Dúhový pochod“. Na stranách 2 a 3 sa nachádzajú rozsiahle informácie o chystanom priebehu Pridu, údajnej nenávistnej kampani proti nemu, ďalších príbuzných témach, ako aj rozhovor s organizátorkou Schlesingerovou.

V rubrike Názory v tomto vydaní vyšiel komentár Petra Javůreka „Áno Pride, nie nenávisť“, v ktorom autor jednoznačne podporuje Pride a jeho požiadavky a tvrdo kritizuje niektorých politikov Smeru (a ďalších), že nepresadzujú homosexuálnu agendu. V článku spomína aj Národný pochod za život, ktorý však nepravdivo označuje za „protiakciu“ Dúhového Pridu, hoci dátum konania Pochodu za život bol určený o niekoľko mesiacov skôr ako dátum Pridu. Padli tiež slová o „extrémnych a totalitných živloch“ (?), od ktorých sa majú organizátori dištancovať. V rubrike je aj karikatúra kritizujúca Figeľa s Čaplovičom, že nepodporujú požiadavky „LGBTI“.

V pondelkovom vydaní (23.9.) dosiahol informačný nepomer svoj pomyselný vrchol. Dúhovému Pridu boli venované 4 fotografie (z toho jedna na titulke) a oslavný reportážny článok Lucie Krbatovej (s. 4), ktorá síce cituje organizátorov hovoriacich o „najúspešnejšom ročníku“ a „neopakovateľnej atmosfére“, ale zároveň píše iba o 500 účastníkoch, teda štvrtine očakávaného počtu.

Košickému pochodu za život sa venuje kratší informačný článok bez fotografie, ktorý píše o 50 tisícoch účastníkov. V tomto čísle je aj značne absurdná karikatúra (s. 29) zobrazujúca diskrimináciu dieťaťa, ktoré nepochádza z muža a ženy (?). Jej cieľom, nevydareným, je karikovanie požiadaviek Národného pochodu za život. Podobný zámer sleduje aj karikatúra z piatka (27.9., s. 39), ktorá znázorňuje poslanca Kuffu ako označuje vlastné prejavy za „nenávisť“.

Zhodnotenie

Obsah sledovaného spravodajstva v oboch denníkoch počas predmetných dvoch týždňov vykázal rovnaké tendencie, ale rozdielnu intenzitu. Denník SME z porovnania vychádza ako umiernenejší denník, snažiaci sa o akú-takú neutralitu. Ale iba snažiaci.

V SME venovali Dúhovému Pridu väčšiu pozornosť pred a počas víkendu 21.-22. septembra 2013 ako Národnému pochodu za život. Reportážne bola o niečo väčšia pozornosť venovaná pochodu z Košíc v pondelkovom čísle z 23.9., ani to však nezodpovedalo jeho mnohonásobne vyššej aktívnej podpore zo strany verejnosti. Akcia Hrdí na rodinu, účasťou porovnateľná s Pridom, sa do novín dostala iba jedinou vetou.

Okrem toho v denníku SME boli aj informatívne články preukázateľne písané s naznačeným zaujatím v neprospech Národného pochodu za život. Komentáre pritom vyznievali jednoznačne v prospech Dúhového pochodu a jeho požiadaviek (najmä Hvorecký, ale čiastočne aj Gális) alebo kriticky voči pochodu za život (Hvorecký, Modrovichová a čiastočne Kocúr). Denník SME neuverejnil žiaden názor alebo komentár, ktorý by sa zastával košického pochodu alebo kritizoval Pride a jeho požiadavky.

Denník Pravda v tomto prípade odvrhol akékoľvek náznaky neutrality a postavil sa otvorene na stranu Dúhového pochodu. Pred konaním pochodov spomenul iba Pride, a to v štyroch číslach, s výnimkou nepravdivého tvrdenia komentátora Javůreka o protiakcii. V pondelkovom (23.9.) vydaní mal Pride neporovnateľne väčší priestor ako Pochod za život, hoci verejnosť preferovala práve akciu na východe asi osemdesiatnásobne viac. Bratislavské podujatie Hrdí na rodinu zo soboty Pravda úplne odignorovala.

Paradoxne, sa však v skúmanom období v denníku objavil aj článok sympatizujúci s požiadavkami Národného pochodu za život: reakcia Jána Figeľa na starší text Petra Javůreka, hoci ide o časovú náhodu, lebo článok s pochodmi vôbec nesúvisel. Pravda inak dokresľovala demagogické a jednostranné spravodajstvo (nezabudnime na oficiálnu podporu periodika pre Dúhový pochod) aj sériou karikatúr, ktoré mali zosmiešňovať výlučne oponentov liberálnych požiadaviek.

Súhrnom platí, že oba denníky informovali o udalostiach neobjektívne, nevyvážene, zaujato a aj nepravdivo. Neprimerane veľký priestor dostali informácie o Pride a jeho sympatizanti. Pomer informácií a spôsob spravodajstva vôbec nezodpovedal záujmu verejnosti a počtu účastníkov na oboch (všetkých troch) sledovaných akciách. Bola teda dokázaná významná (v Pravde výrazne intenzívnejšia) manipulácia slovenských mienkotvorných denníkov v prospech Dúhového Pridu i jeho požiadaviek a v neprospech Národného pochodu za život, respektíve podujatia Hrdí na rodinu.

Zábava