Novinár s dlhým nosomPodľa ankety Inštitútu pre výskum verejnej mienky IMAS v Rakúsku existujú veľké názorové rozdiely medzi novinármi a ostatnými občanmi krajiny. Predovšetkým v otázkach Európskej únie, národných tradícií a prisťahovalectva sa ich vnímanie zásadne líši. Akoby žurnalisti a zvyšní obyvatelia tvorili dva rozdielne názorové svety. Prečo je to tak a čo to znamená?

Prieskum preukázal, že 67 % Rakúšanov si želá zachovanie svojich národných tradícií, ale tento postoj s nimi zdieľa iba päť až sedem percent žurnalistov. Na druhej strane, až 86 % žurnalistov, ale iba 46 % opýtaných občanov, je za aktívnejšiu a silnejšiu EÚ. Názorové rozdiely sú výrazné aj pri prisťahovaleckej politike. V ankete sa 33 % Rakúšanov vyslovilo za obmedzenie príchodu imigrantov, z novinárskej obce by však také opatrenie podporili iba 3 % opýtaných.

Paradoxne, obe skupiny sa zhodujú v hodnotení multikulturalizmu. Iba 24 % občanov a 23 % novinárov by podporilo energickejšie budovanie „multikultúrnej spoločnosti“. Krach „multi-kulti“ projektov je už zrejme na západ od nás až príliš evidentný.

Výsledky tohto prieskumu sú pozoruhodné, ale nie prekvapivé. Je všeobecne známe, že presstitútky, ako sú u nás profesionálni žurnalisti čoraz častejšie nazývaní, sú spravidla liberálnejšie, osvietenejšie či pokrokovejšie ako zvyšok krajiny. Tentokrát máme v rukách empirické dáta zo susedného štátu, ktoré to jednoznačne potvrdzujú.

Otázka je, prečo to tak je? Novinári predsa pochádzajú zväčša z rovnakého prostredia ako zvyšok populácie, ale názorovo sa podstatne odlišujú. Niekto by to mohol zdôvodňovať tým, že medzi žurnalistami je vyššie percento ľudí s vysokoškolským vzdelaním a tí údajne majú tendenciu podporovať skôr liberálnu politiku. Avšak, takéto tvrdenia sú ľahko spochybniteľné a navyše, názorové diferencie podľa ankety sú príliš veľké.

Pravde bude preto asi najbližšie vysvetlenie, že majitelia masmédií, v ktorých pracuje veľká väčšina profesionálnych novinárov, uprednostňujú zamestnancov s ideovým zameraním, ktoré vyhovuje ich záujmom. Prirodzene, v praxi stačí výber vhodných šéfredaktorov a vedúcich spravodajcov, ktorí sa o tú „správnu“ selekciu správ a o výber tých „správnych“ komentárov postarajú.

Pozitívom na celom prieskume je však to, že novinárom sa ich mienkotvorná misia ešte ani zďaleka nepodarila úspešne dokončiť. Stále existuje mnoho ľudí, ktorí ich „rozumom“ viac či menej vzdorujú. A bude ich ešte viac, ak sa naďalej podarí budovať a rozširovať informačné alternatívy voči hlavnému prúdu. Na tom svete je to totiž tak, že všetko je len dočasné. Dnešný mediálno-mocenský systém nevynímajúc.

Zábava