Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico upravuje stužku na venci na pietnej spomienke pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia na Rybnom námestí v Bratislave 9. septembra 2007. Foto: TASRMinulý týždeň si najvyšší ústavní činitelia položením vencov k pamätníku na Rybnom námestí v (opäť) uctili „pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia“. Prítomní boli prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico, podpredseda parlamentu Milan Hort, poslanci NR SR a predstavitelia diplomatického zboru. Na akte sa zúčastnil aj predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda.

Robert Fico novinárom povedal, že on sám pochádza z prostredia, kde boli udalosti z obdobia Slovenského štátu vždy odsudzované. „Preto, len čo prezident Rudolf Schuster inicioval počas návštevy v Izraeli myšlienku pamätného dňa obetí holokaustu, som tento návrh zákona do parlamentu predložil,“ vysvetlil Fico.

Išlo najmenej o siedme verejné pripomenutie si holokaustu v tomto roku, na ktorom boli prítomní najvyšší predstavitelia štátu, nehovoriac o menších akciách miestneho významu. Podľa riaditeľa Židovského múzea Pavla Mešťana si však nestačí holokaust len pripomínať, veľmi dôležité je o tomto období učiť, vysvetľovať a vnášať ho do vedomia tej generácie, ktorá ho bude poznať už len z histórie.

Je rozumné položiť si otázku, prečo z desiatok skutočných či údajných genocíd a pokusov o genocídu, ktoré sa v histórii ľudstva odohrali, sa v masmédiách neustále omieľa práve jedna, ktorej sa pravidelne klaňajú čelní predstavitelia najmocnejších štátov sveta.

Akosi sa zabúda napríklad na to, že pri zrode najväčšej „demokracie“ sveta, Spojených štátov amerických, prebehla strašná genocída, ktorá stála vzhľadom na celkový počet indiánskeho obyvateľstva omnoho viac životov než prenasledovanie Židov nacistami počas druhej svetovej vojny. Domáca populácia bola násilím vytlačená, zničená a nahradená prisťahovalcami, čo spôsobilo zánik jedinečnej civilizácie. To isté sa dnes deje v Palestíne aj Európe. Odkaz tejto dejinnej udalosti je teda omnoho aktuálnejší a navyše o nej nikto historicky nepochybuje. Napriek tomuto všetkému sa nestavajú po celom svete pamätníky, nekonajú sa zhromaždenia, nezakladajú sa dejinné ústavy, študijné skupiny či múzeá indiánskeho prenasledovania, nezakazuje sa diskutovať o tejto historickej udalosti.

Prečo je tomu tak? Odpoveď je veľmi prozaická: židovská loby a vplyv v médiách sú neporovnateľne mocnejšie ako indiánske.

Zdroj: TASR

Zábava