Sú fašisti už všade?Aspoň to vyplýva z informácií, ktoré prináša Slovenská tlačová agentúra. Ukrajinské ministerstvo vnútra zverejnilo zoznam 18 osôb, ktoré sa zúčastnili spochybňovaných volieb v Doneckej a Luhanskej oblasti ako zahraniční pozorovatelia. Títo ľudia boli označení za zástupcov „najodpornejších protidemokratických politických síl vo svojich krajinách“, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich zaradilo do zoznamu neželaných osôb a ich „protiprávnu činnosť“ oznámi ich domovským krajinám. Zo Slovenska je na zozname jeden človek: Viliam Longauer, tajomník Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).

Longauer sa ocitol v zaujímavej spoločnosti, popri členoch rôznych komunistických strán sú tam aj zástupcovia maďarského Jobbiku, belgických (Vlaams Belang), bulharských (Ataka), ruských (Liberálno-demokratická strana Ruska) či českých (Ne Bruselu – Národná demokracia) nacionalistických strán. Sú tam však aj vládne strany z Ruska, Srbska a tiež Berlusconiho strana Forza Italia.

Aj tak je však podivné, že SZPB, ktorý zrejme túto aktivitu svojho tajomníka muselo odobriť, lebo tam išiel v jeho mene, nemá problém spojiť sa s nacionalistickými stranami z iných krajín. Na Slovensku sa však jeho predstavitelia neustále vyhraňujú voči akýmkoľvek prejavom slovenského národovectva. V samotných stanovách tejto organizácie sa ako jeden z cieľov uvádza verejné vystupovanie proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus alebo „neoľudáctvo“. Vo svojom tlačovom orgáne „Bojovník“ označovali napríklad Jobbik ešte v marci tohto roku za neonacistov, došlo nebodaj v ich zmýšľaní k zmene?

Celá vec má ale ešte jeden dôležitý rozmer. SZPB nie je obyčajným občianskym združením. Už nie. Minulý rok totiž slovenský parlament prijal zákon (č. 487/2013 Z. z.), ktorý inštitucionalizoval SZPB ako priamo štátom uznávanú a financovanú (s garantovaným príjmom zo štátneho rozpočtu, paradoxne, cez kapitolu ministerstva vnútra) „nezávislú právnickú osobu“. Dokonca v samotnom zákone je oná vetička o verejnom vystupovaní proti nacionalizmu.

Samotná vláda Slovenskej republiky by sa k tomu mala vyjadriť. Na jednej strane, spolu s EÚ a NATO, uznáva nové postmajdanovské poriadky na Ukrajine a odmieta proruské separatistické sily na východe štátu, ale zároveň tu zákonom uznáva a financuje akýsi spolok samozvaných protifašistov, ktorého vrcholný predstaviteľ na Ukrajine podľa kyjevskej vlády pácha trestnú činnosť a táto organizácia je teda najodpornejšou protidemokratickou silou v našej krajine. Ironické, všakže?

Pravdu mali tí, ktorí upozorňovali na to, že po tejto ukrajinskej kríze dôjde k nezvrátiteľnému zmäteniu, už i predtým obsahovo vyprázdnených, pojmov ako fašizmus, nacizmus, antifašizmus, protidemokratická sila atď. Tak prečo si neužiť aspoň to, keď sa tajomník organizácie, v povojnových rokoch známej ako ozbrojená päsť komunistickej strany, škvarí vo vlastnej šťave? Čo ste si navarili, milí antifašistickí protidemokrati, to si aj zjete.

Zábava