Martin LutherMartin Luther (1483 – 1546) je dnes vnímaný najmä ako reformátor kresťanstva a zakladateľ protestantizmu. V období, keď tvoril, ľudia nemohli mať doma Bibliu. Bola čítaná iba v kostoloch, a aj to po latinsky. Prakticky bežní ľudia nemali šajnu o tom, čo sa píše v Biblii, a kresťanstvo bolo tvorené najmä ľudovou tradíciou (často vychádzajúcou z pokresťanštených pohanských zvykov) a toho, čo vyhlásili pápeži. Luther tomuto oponoval, tvrdil že platí len to, čo je napísané v Biblii a že by ju mal mať právo čítať každý vo svojom jazyku. Nedávny vynález kníhtlače mu umožnil rozšíriť jeho výhrady voči katolíckej verzii kresťanstva, a takisto rozšíriť medzi ľudí preklady Biblie. Ešte dlho boli rôzne preklady biblie katolíckou cirkvou zakázané, konfiškované, majitelia prekladov a sami prekladatelia prenasledovaní (v niektorých prípadoch upálení), atď.

Takáto situácia zostala až do 19. storočia. Dokonca aj v 20. storočí katolícka cirkev ešte zakazovala preklady, ktoré sama „neodobrí“. Našťastie, za posledných pár desaťročí sa situácia výrazne zmenila, a dalo by sa povedať, že hlavné myšlienky reformácie už zvíťazili. Teraz sa situácia v niektorých prípadoch obrátila, a často sú katolíci pokrokovejší než niektorí protestanti.

Z tohoto pohľadu bol Martin Luther vo svojom období naozaj významným dejateľom fenoménu kresťanskej „reformácie“.

Existuje však aj jeho druhá stránka, dnes veľmi často zamlčiavaná alebo v lepšom prípade „len“ minimalizovaná. Táto stránka je spojená s kresťanskou protižidovskou tradíciou, začínajúc pasážami Nového Zákona, ktoré odmietajú niektoré židovské tradície a nazývajú židov „diabolská generácia zmijí“, končiac druhou svetovou vojnou a pogromom na Židov. Martin Luther bol veľmi silný antisemita, a v jeho polemike môžeme nájsť „recept na pogrom proti Židom“, ktorý neskôr doviedol do praxe nacistický režim na čele s Adolfom Hitlerom.

Toto by samo o sebe nebolo nič zarážajúce, keďže v stredoveku nebol takýto názor ničím výnimočným. Čo je však zarážajúce, je to, že dodnes sa k Lutherovmu odkazu hlási množstvo ľudí, ktorí poväčšine o tejto jeho stránke ani len netušia. Preto som sa rozhodol niečo o tejto téme napísať.

Lutherov antisemitizmus je vyjadrený najmä v jeho knihe O Židoch a ich klamstvách, ktorá vyšla v roku 1543. Začína ju slovami:

    „Bol som rozhodnutý už nič viac nepísať o Židoch alebo proti nim. Ale keď som zistil, že tí úbohí a prekliati ľudia neprestali k sebe vábiť ani nás, kresťanov, publikoval som túto krátku knihu, aby som sa zaradil medzi tých, čo oponovali jedovatým aktivitám Židov, a varovali kresťanov, nech sú voči nim na pozore.“

Text knihy v anglickom preklade nájdete na humanitas-international.org.

Bohužiaľ, nemecký originál ani slovenský preklad knihy som na internete nenašiel, preto tu prekladám aspoň Lutherov návod na „riešenie židovského problému“, ktorý nájdeme v 11. kapitole knihy:

    „Čo by sme mali my kresťania urobiť s týmito odmietnutými a odsúdenými ľuďmi, Židmi? Keďže žijú medzi nami, nesmieme si dovoliť tolerovať ich správanie, teraz, keď už vieme o ich klamaní, ohováraní, a rúhaní. Ak to budeme tolerovať, staneme sa súčasťou ich klamstiev, kliania a rúhania. Preto nesmieme uhasiť večný oheň svätého hnevu, o ktorom hovoria proroci, ani nemôžeme konvertovať Židov. S modlitbou a strachom z Boha musíme tvrdo vykonávať milosť, aby sme zistili či môžeme aspoň zopár z nich zachrániť pred blčiacimi plameňmi. Nesmieme sa im mstiť. Pomsta tisíckrát horšia ako by sme im vôbec mohli priať, ich už drží pod krkom. Dávam vám moju úprimnú radu:

    Za prvé, podpáľte ich synagógy alebo školy, a pochovajte alebo zakryte prachom všetko, čo nezhorí, aby z nich už žiadny človek nevidel ani len tehlu či popol. Toto treba vykonať v mene nášho Pána a nášho kresťanstva, aby Boh videl, že sme kresťania, a neprehliadame ani vedome netolerujeme také verejné klamanie, preklínania a rúhanie sa jeho Synovi a jeho kresťanom. Všetko, čo sme nevedome tolerovali v minulosti (a ani ja sám som si toho nebol vedomý), bude Bohom odpustené. Ale ak teraz, keď už sme informovaní, budeme chrániť a obraňovať také domy Židov rovno pod našimi nosmi, v ktorých o Kristovi a o nás klamú, rúhajú sa, preklínajú, urážajú, a hanobia (ako ste počuli vyššie), tak to bude ako keby sme my robili to isté, dokonca horšie.

    V piatej knihe Mojžišovej 13:12, Mojžiš píše, že každé mesto, ktoré prepadne modlárstvu, má byť úplne zničené ohňom, a nič po ňom nesmie zostať. Ak by bol dnes živý, bol by prvý, kto by zapálil domy a synagógy Židov. Pretože aj vo svojej piatej knihe 4:2 a 12:32 veľmi jasne rozkazuje, že k jeho zákonom nesmie byť nič pridané ani z nich nič odobrané. A Samuel hovorí vo svojej prvej knihe 15:23, že neposlušnosť Boha je modlárstvo. Terajšia doktrína Židov nie je nič než rabínske prídavky do Písma, a modlárstvo neposlušnosti, takže Mojžiš je už medzi nimi neznámy (ako sme už povedali), takisto ako je dnes Biblia neznáma v pápežstve. Takže aj kvôli Mojžišovi ich školy nemôžu byť tolerované, hanobia ho rovnako ako hanobia nás. Nie je potrebné, aby mali svoje vlastné slobodné kostoly pre také modlárstvo.

    Za druhé, tvrdím že ich domy tiež majú byť zrovnané so zemou a zničené. To preto, lebo v nich nasledujú rovnaké ciele ako vo svojich synagógach. Namiesto toho môžu bývať pod strechou alebo v maštaliach, ako Cigáni. Toto im pošle domov správu, že v našej krajine nie sú pánmi ako sa vystatujú, ale že žijú v exile a v zajatí, ako o nás sústavne nariekajú a lamentujú pred Bohom.

    Za tretie, radím zobrať im všetky ich modlitebné a Talmudické knihy, v ktorých učia toto modlárstvo, lži, kliatia a rúhanie.

    Za štvrté, radím, aby ich rabínom bolo zakázané učiť pod hrozbou straty života alebo končatiny. Pretože oni sa spravodlivo vzdali práva na taký úrad, držaním úbohých Židov v zajatí pomocou piatej knihy Mojžišovej 17:10, kde im rozkazuje poslúchať svojich učiteľov pod hrozbou smrti, a to aj napriek tomu, že Mojžiš jasne dodáva: „to, čo učia v súlade so zákonom Božím.“ Títo zločinci to ignorujú. Úmyselne zneužívajú poslušnosť úbohých ľudí v protiklade so zákonom Božím, a vštepujú do nich svoj jed, kliatie, a rúhanie. Rovnakým spôsobom tiež pápež držal nás v zajatí s vyhlásením v Matúšovi 16:18, „Ty si Peter“, atď, nútiac nás veriť všetkým klamstvám a podvodom, ktoré vyšli z jeho diabolskej mysle. Neučil v súlade so slovom Božím, a tým sa vzdal práva učiť.

    Za piate, radím pre Židov úplne zrušiť záruky bezpečnosti na cestách. Pretože nemajú čo hľadať v našich krajinách, nie sú páni, úradníci, obchodníci, ani nič podobné. Nech zostanú doma. Počul som rozprávanie, že bohatý Žid putuje krajinou s dvanástimi koňmi, jeho ambíciou je stať sa Kokhba, požierajúci princov, pánov, zeme, a ľudí svojou úžerou, tak aby na neho aj veľkí páni pozerali závistlivými očami. Ak vy, veľkí páni a princovia, nezakážete takých úžerníkov na našich cestách zákonom, tak jedného dňa sa voči nim môže postaviť ľud, ktorý sa z tejto knihy dozvedel skutočnú podstatu Židov, a to, ako s nimi treba zaobchádzať, namiesto ochraňovania ich aktivít.

    Za šieste, radím zakázať im úžerníctvo, vziať im všetku hotovosť a poklady striebra a zlata, a uschovať ich. Dôvod pre toto je, ako som už povedal, že nemajú iný spôsob obživy než úžeru, a tou nás obrali a okradli o všetko, čo teraz majú. Také peniaze by sa teraz mali použiť jedine takto: Kedykoľvek bude Žid úprimne konvertovaný, dostane sto, dvesto, alebo tristo zlatých, podľa toho ako napovedia osobné okolnosti. S týmto môže začať v zamestnaní, aby uživil svoju chudobnú ženu a deti, a aby sa postaral o starých a chorých. Pretože také diabolské zisky sú prekliate, ak sa nepoužijú s Božím požehnaním na dobrý a hodnotný účel.

    A keď sa budú vystatovať že Mojžiš im umožnil alebo rozkázal práve túto úžeru od cudzincov, citujúc jeho piatu knihu 23:20, napriek tomu, že tam nemajú ani len písmenko na svoju podporu, musíme im povedať že existujú dva typy Židov alebo Izraelitov. Prvý zahŕňa tých, ktorých Mojžiš podľa Božieho rozkazu vyviedol z Egypta do Kanánskych zemí. Im vydal zákon, ktorý mali dodržiavať v tejto zemi a nikde inde, aj to len do príchodu Mesiáša. Ďalší židia sú tí cisárovi, a nie Mojžišovi. Títo sa datujú do čias Piláta, prokurátora Judei. Lebo keď sa ich opýtal pred súdom: „Čo mám urobiť s Ježišom, zvaným Kristus?“, oni všetci povedali: „Ukrižuj ho, ukrižuj ho!“ a keď im povedal: „Mám ukrižovať vášho kráľa“, oni kričali: „Nemáme žiadneho kráľa okrem Cézara!“ Boh im nerozkázal také podriadenie sa cisárovi, sami si tak zvolili.

    Ale keď cisár od nich požadoval poslušnosť, vzopreli sa a povstali proti nemu. Už viac nechceli byť jeho poddanými. On potom prišiel navštíviť svojich poddaných, zhromaždil ich v Jeruzaleme, a potom ich rozohnal po celej ríši, aby boli nútení poslúchať ho. Z týchto vzišiel dnešný zvyšok Židov, o ktorých Mojžiš nič nevedel, a ani oni o ňom. Lebo títo si nezaslúžia ani jediný veršík od Mojžiša. Ak chcú znovu uplatňovať Mojžišov zákon, najprv sa musia vrátiť do Kanánskej zeme, stať sa Mojžišovými Židmi, a dodržiavať jeho zákony. Musia úžerníčiť presne toľko, koľko aj cudzinci budú na nich. Ale keďže žijú a neposlúchajú Mojžiša v cudzích krajinách pod cisárom, musia dodržiavať cisárove zákony, a zdržať sa úžery, až dokým nezačnú poslúchať Mojžiša. Pretože Mojžišov zákon nikdy neplatil ani krôčik preč z Kanánskej zeme, alebo z ľudu Izraela. Mojžiš nebol so svojimi zákonmi poslaný k Egypťanom, Babylončanom, alebo iným národom, ale len k ľuďom, ktorých sám vyviedol z Egypta do Kanánu, ako sám často dosvedčuje vo svojich knihách. Od nich sa čakalo, že budú dodržiavať jeho prikázania v zemi, ktorú dobijú za Jordánom.

    Navyše, keďže kňažstvo, viera a vláda, o ktorých pojednáva väčšina, dokonca vlastne všetky tieto zákony, skončili už pred 1400 rokmi, je jasné, že Mojžišov zákon už skončil a nemá viac autoritu. Preto ríšske zákony musia platiť aj pre ríšskych Židov. Ich túžbe byť Mojžišovskými Židmi nesmie byť vyhovené. V skutku, už 1400 rokov takým nebol žiaden Žid.

    Za siedme, radím dať mladým silným Židom a Židovkám do rúk cepy, sekery, motyky, rýle, vretená a ihlice, a nechať ich tak zarobiť si na chleba v pote vlastného čela, ako bolo prikázané deťom Adamovým (Genesis 3:19). Lebo sa nehodí, aby sme my, prekliate nežidovské národy, dreli v pote našich tvárí, kým oni, svätý ľud, posedávajú pred pecou, hodujú a prdia, a k tomu všetkému sa ešte hrešiaco vystatujú svojím panstvom nad kresťanmi. Nie, takých lenivých zlodejov by bolo treba vykopnúť preč.

    Ale ak sa bojíme, že by mohli ublížiť našim ženám, deťom, sluhom, dobytku, atď, pritom ako nám budú slúžiť a pracovať pre nás (lebo je rozumné predpokladať, že takí noblesní páni sveta a jedovatí, krutí červi nie sú zvyknutí na prácu, a nebude sa im chcieť tak hlboko ponížiť pred prekliatymi národmi), potom napodobnime zdravý rozum ostatných národov, napríklad Francúzov, Španielov, Bohemianov, atď., vyrátajme, o koľko nás svojou úžerou obrali, toto priateľsky rozdeľme, a potom ich z našej krajiny navždy vyžeňme. Lebo, ako sme počuli, Boží hnev nad nimi je taký intenzívny, že aj malý súcit nad nimi bude situáciu len a len zhoršovať, zatiaľčo veľký súcit ich reformuje len málo. Preto, v každom prípade, preč s nimi!

Ďalej text pokračuje argumentovaním, prečo sú židia ekonomicky aj nábožensky neprípustní pre krajinu, a apelovaním na rôzne skupiny ľudí (najmä na vyššie postavených zemepánov a kazateľov), aby uplatnili to, čo v predchádzajúcom texte napísal.

Zábava