20 Jula 1944 sa plukovnik Klaus Filip Schenk von Stauffenberg pokusil neuspesne o atentat na A. Hitlera v jeho hlavnom stane Wolfschanze (pri Rastenburgu vo vychodnom Prusku). Avsak Stauffenberg s jeho okruhom zradcov neboli ziadni 'anti-nacisti' ale presvedceni nacisti! Preco to teda urobili? Odpoved je znama kazdemu, kto sa trochu zaobera historiou.

Narodeny v roku 1907, Stauffenbeg pochadzal zo starej vyznacnej juho-nemeckej rodiny. Po matke, grofke von Uxkull-Gyllenbrand, bol pravnukom Gneisenaua, hrdinu z napoleonskych vojen a spolu so Scharnhorstom zakladatel pruskeho generalneho stabu a taktiez po matke bol potomkom Yorcka von Wartenburga, dalsieho slavneho generala z napoleonskej doby. Jeho otec bol privatny palatin posledneho Würtembergskeho krala. Rodina bola oddane katolicka. Jeho zena bola grofka Nina a mali styroch synov.

Ako mnoho inych nemeckych dostojnikov, tlieskal Hitlerovi, ked zacal s povinnymi odvodami (Nemecko malo zakaz budovat armadu), nadsene schvaloval "Anschluss" Rakuska ako aj okupaciu Ceskoslovenska a podielal sa na slave z vitazstiev v Holandsku a Francie. Z nepochopitelnych pricin, bola to Barbarossa, utok na bolsevicke Rusko, ktore znicilo jeho iluzie. Srdecne schvaloval Rosenbergove snahy oslobodit neruske mensiny v Sovietskom Svaze, ale ked tato politika bola na zaklade strasnych sposobov boja bolsevikov, (vypichovanie oci a odrezavanie pohlavnych organov a ine zverstva na nemeckych zajatcoch) nahradena krutymi opatreniami, z neznamych dovodov usudil, ze jedine riesenie pre Nemecko je zavrazdit Führera. Nahodou sa stretol s inymi clenmi odporu voci Hitlerovi, ktori nemali problem ho ziskat. Jeho uloha vsak netrvala dlho, nakolko jeho auto nabehlo na minu (v Tunise) a on stratil jedno oko, pravu ruku, a dva prsty na lavej ruke. Kazdy iny by sa vzdal vojenskej kariery (povodne chcel byt architektom), ale on bol presvedceny, ze len on dokaze vykonat atentat na Hitlera a v roku 1943 sa hlasil spat do sluzby.

Dalsi zradca, podplukovnik Caesar von Hofacker, stretol Stauffenbergera, svojho bratranca 11. jula, aby mu oznamil jeho "triumf", ze bol vybrany ako atentatnik a oznamil mu, ze zapadny front sa zruti behom siestich tyzdnov. Potom sa stretol s Carlom Gördelerom - ktoreho Hitler urobil dvakrat starostom Leipzigu s vyskokou penziou (!) - civilnym velitelom sprisahania a oznamil mu, ze ziskali Rommela.

Stauffenberg ziskal rychlo klucove postavy, ktore potreboval. Boli to, okrem generala Olbrichta, jeho nadriadeny, general Stieff, hlavny velitel Organizacneho oddelenia OK-H, general Eduard Wagner, prvy general pre zasobovanie armady, general Fritz Lindeman, nacelnik vojenskych skladov, general Paul von Hase, nacelnik berlinskeho velitelstva, a plukovnik Freiherr von Rönne, nacelnik Sekcie zahranicnych armad, s jeho nacelnikom stabu, kapitanom grofom von Matuschkom, general Oster, general-porucik Dr. Hans Speidel, general Karl Stülpnagel, vojensky guverner Francie, general Felix Steiner, sef Abwehru Admiral Canaris, predvojnovy guverner risskej banky, stary slobodomurar Dr. Hjalmar Schacht, general Erich Fellgiebel, nacelnik Signalneho Oddelenia OKW, o ktorom bol neskorsie Hitler presvedcany, ze odovzdava tajne informacie Anglicanom, dokonca aj sef oddelenia na Gestape (!) Arthur Nebe a mnoho inych.

16 jula Stauffenberg zvolal spiklencov, aby im oznamil, ze velitelia na zapadnom fronte "zastavia nepriatelstvo z vlastneho rozhodnutia" a "stiahnu nase jednotky k Zapadnej Stene a podniknu kroky na zahajenie spojenej ofenzivy - zapadnych mocnosti a Nemecka - proti Sovietskemu Svazu". (!) Sialenci v generalskych uniformach!

Stauffenberg vsak nebol prvy a ani jediny, ktory sa pokusil o atentat na Führera. Atentatnici, ktori uz predtym neuspesne skusali znicit Hitlerove lietadlo flasami naplnenymi vybusninami, alebo ho vyhodit do vzduchu bombami schovanymi v ich kabatoch neboli neuspechmi vobec odradeni. Medzi septembrom 1943 a 11-tym februarom 1944 sa pokusili o dalsie styri atentaty. Najprv general Helmuth Stieff sa pokusil podlozit nacasovanu bombu pocas obednajsej konferenci vo Wolfschanze, ale v poslednej minute stratil nervy. Mesiac neskorsie, kapitan pechoty, Bussche, suhlasil vyhodit do vzduchu seba a Hitlera pri predvadzani noveho vojenskeho kabata, ale zasiahol 'osud' v podobe nepriatelskeho bombardovania. Den pred predvadzanim, ukazkove modely kabatov boli znicene britskym naletom a Bussche bol poslany spat na front.

26 decembra 1943 Stauffenberg, zastupujuci generala Olbrichta sa objavil v Rastenburgu na konferenciu s Hitlerom s bombou v aktovke. Konferencia bola vsak zrusena, nakolko Hitler odisiel stravit Vianoce v Obersalzbergu. Toto bol prvy Stauffenbergov pokus, ale nie posledny.

O niekolko tyzdnov neskor dalsi pokus Ewalda Heinricha von Kleista, syna jedneho z prvych spiklencov, generala von Kleista, zlyhal, pretoze konferencia bola zrusena pre letecky poplach. Tentokrat to bola zasa RAF, ktora zachranila Hitlera.

Tieto neuspechy vsak neodradili Stauffenberga, ktory sa rozhodol pripravit atentat, ktory mal byt nasledovany presne naplanovanym vojenskym pucom v Berline, Parizi a Viedni.

Jeho prilezitost sa naskytla 11. jula, ked ho Hitler predvolal na dalsiu konferenciu, kde mal podat nejake hlasenie. Prisiel do Berghofu zase s aktovkou, v ktorej mal bombu anglickej vyroby, avsak na jeho sklamanie, Himmler nebol v miestnosti (plan bol zabit vsetkych troch, Hitlera, Göringa aj Himmlera). Odisiel k telefonu zatelefonovat do budovy generalneho stabu v ulici Bendlerstrasse blizko berlinskeho Tiergarten. "Mame to predsa urobit?" pytal sa dalsieho zradcu, generala Olbrichta. Bomba stale mohla zabit Hitlera a Göringa. Olbricht vsak radil pockat, kym bude mozne zabit vsetkych troch naraz.

Prilezitost sa zase naskytla o styri dni neskorsie, ked Stauffenberg bol znovu pozvany k Hitlerovi, ktory prestahoval svoj hlavny stan do Wolfschanze vo vychodnom Prusku. Prisiel zase s bombou v aktovke a tentokrat sprisahanci si boli tak isti uspechom, ze general Olbricht uz vydal dopoludnia o 11. hodine rozkaz na operaciu "Walküre", dve hodiny pred zacatim konferencie. Takto by bolo umoznene jednotkam Rezervnej Armady a tankom z blizkeho tankoveho ucilista pohnut sa na hlavne mesto vcas popoludni. Presne o 13:10 zacala konferencia a Stauffenberg podal Hitlerovi kratke hlasenie a zas odisiel zatelefonovat na Bendlerstrasse, ze Hitler je v miestnosti a ze ide naspat umiestnit bombu. Ked sa vsak vratil, zistil, ze Hitler z nejakeho dovodu opustil miestnost a uz sa nevrati! Znovu telefonoval do Berlina, Olbricht rychlo zrusil svoje prikazy a jednotky, uz na pochode, sa nenapadne vratili.

18. jula poobede Stauffenberg dostal predvolanie do Wolfschanze podat dalsie hlasenie. Devatnasteho stravil v Bendlerstrasse v poslednych pripravach.

O totalnej hluposti a naivite sprisahancov, napriek tomu ze vacsinou to boli vysoki dostojnici zastavajuci vysoke miesta v armade a mnoho generalov (dohromady klika okolo 600 sprisahnacov), svedcia ich snahy, podla slov generala Speidela, dalsieho zradcu, ze dvaja polni marsali, Kluge a Blumentritt by zahajili jednanie s nepriatelom, ponuknuc vytiahnutie nemeckych vojsk z Francie, Belgie a Holandska za okamzite zastavenie bombardovania nemeckeho civilneho obyvatelstva.

Skutocnost, ze taky prefikany general ako Speidel, seriozne ocakaval, ze Anglicania a Americania zanedbaju ich hlavne dovody vyvolat vojnu (nebezpecne Nemecko na medzinarodnych trhoch, pre ktore nebezpecie muselo byt znicene), a dokonca zanedbanie ich doktriny "bezpodmienecnej kapitulacie", nechajuc Hitlera porazit Rusov na vychode, dokazuje, v akom svete iluzii tito zradcovia zili.

20. jul 1944

Kratko po 6-tej hodine rannej Stauffenberg sa dal zaviest zo svojho domu do mesta. Tam sa k nemu pripojil jeho pobocnik. Na letisku Rangsdorf sa stretli s generalom Stieffom a vsetci nastupili na lietadlo. Pristali na leteckej zakladni pri Rastenburgu o 10:15 dopoludnia. Pilotovi bolo prikazane cakat do poludnia, aby ich vzal spat do Berlina.

Ako je zname, na konferencii Stauffenberg polozil aktovku s bombou, ktoru oprel o nohu tazkeho duboveho stola blizko k Hitlerovi, avsak zatial, co isiel zas von, vraj "k telefonu", niekto tuto prelozil na ine miesto a tak vybuch Hitlera len zranil a nic vazneho sa mu nestalo. Stauffenberg samozrejme nikam netelefonoval, ale mieril rovno von z budovy k autu a na letisko.

Najhorsie zraneni boli ti, ktori boli po pravej strane Hitlera. Plukovnik Heinz Brandt stratil nohu, zapisovatel Heinrich Berger stratil obidve nohy, Korten bol prepichnuty ulomkami dreva zo stola, Schmundt mal strasne zranenia nohy a vybite oko, nikdo neusiel popaleninam a vybuchu. Bergerov kolega este mohol s nim rozpravat - Berger dufal, ze prezije - a prosil ho, aby sa postaral o jeho zenu a deti v pripade, ze neprezije. Hitler ho ihned povysil do vysokej funkcie, aby jeho vdova dostala penziu (ake gesto), avsak Berger v agonii poobede zomrel. Günther Korten, nacelnik Leteckeho stabu zomrel na nasledky zranenia 22. jula a plukovnik Brandt - taktiez povyseny ihned na generala - taktiez zvyhodnit jeho zenu - zomrel toho isteho dna. Korten dostal statny pohreb, ale nie Brandt, ktory vraj v deliriu pri umierani si stazoval na Stauffenberga, ze umiestnil bombu k jeho noham, napriek tomu ze vedel, ze aj on je jednym zo spiklencov!

Bolo skoro 1:00 poobede, ked Stauffenberg a jeho pobocnik prisli spat ku ich Heinkelu 111. Moment neskorsie boli vo vzduchu. Mali pred sebou 3-hodinovy let. V hlavnom stane na Bendlerstrasse Stauffenberg robil vsetko mozne, aby ubezpecil generala Fromma - ktoreho Stauffenebrg chcel znovu zapliest do konspiracie - ze Hitler je mrtvy, avsak Fromm mu opakoval, co telefonoval general Keitel, ze Hitler je zivy a v poriadku. "Polny marsal Keitel klame ako vzdy" prehlasil Stauffenberg a pokusil sa o klam, "videl som sam, ako niesli von Hitlera mrtveho".

Konecne sa zjavil v plnej, paradnej uniforme, jeden z hlavnych konspiratorov, polny marsal von Witzleben, aby prevzal velenie ako novy hlavny velitel Wehrmachtu. Avsak vidiac zmatky na Bendlerstrasse, vypochodoval znechutene z budovy a odisiel autom na armadne velitelstvo v Zossen. Tam oznamil generalovi Wagnerovi, ze vsetko je stratene a pokracoval v ceste na svoje vidiecke sidlo.

Koniec bol neslavny, taky ako si tito zradcovia zasluhovali. General Beck sa pokusil, neuspesne, strelit si do hlavy, az na prikaz Generala Fromma slovami "pomozte staremu panovi", dvaja dostojnici sa snazili mu zbran odobrat. Odporoval, aby mohol skusit znovu, ale v polobezvedomi nevladal. Bol nechany v predsieni. Jeho tvar bola zakrvavena a prosil, aby mu bola dana zbran so slovami: "Ak sa mi to teraz nepodari, prosim, pomozte mi". Bolo pocut vystrel, avsak ked sa Fromm pozrel dovnutra, videl, ze jeho byvaly nacelnik stabu zas neuspel. Fromm poziadal nejakeho pritomneho dostojnika zase slovami "pomozte staremu panovi", ale ten odmietol. Napokon nejaky vojak v hodnosti catara ho vyvliekol bezvedomeho von a strelil ho do krku.

Fromm sa obratil k dalsim zradcom so slovami, ze maju par minut nieco napisat. Za pat minut sa vratil a oznamil im ze vojensky sud "v mene Führera" vyriekol rozsudok smrti nad Olbrichtom, Stauffenebrgom a ich pobocnikmi. Stauffenberg, ktory chcel ujst, ale bol na chodbe zastaveny strelbou, jeho lavy rukav premoceny krvou, strnulo stal a bol s jeho tromi kolegami vyvedeny na nadvorie budovy (Bendlerstrasse). Na nadvori bolo slabe svetlo z reflektorov vojenskeho auta. Bola polnoc. Styria odsudeni zradcovia boli postaveni pred kopu piesku, pouzivany proti leteckym naletom. Olbricht bol kludny. Pri povele "pal", Stauffenberg zakrical "Nech zije nase posvatne Nemecko"! a zomrel. (Bendlerstrasse sa toho casu menuje Stauffenbergstrasse).

Poprava niektorych ostatnych zradcov, vo vaznici Plötzensee, bola filmovana a z neznamych pricin Speer vraj vypovedal, ze Hitler sa s oblubou na tieto filmy pozeral a daval si ich znovu a znovu premietat. Je to loz a podla Hitlerovho adjutanta von Belowa, a inych z rodinneho kruhu, Hitler ich nikdy nevidel. Tak isto je zname, ze ked mu chcel Himmler ukazat nejake fotografie z tejto popravy, Hitler odmietol sa na ne pozriet.

Kto a aki vlastne boli niektori tito velezradcovia svojho vlastneho naroda, okolo Hitlera? Grof Wolf Heinrich von Helldorf neurvaly darebak a este spred roku 1933 clen "hnedych kosiel" a zidobijca, ktoreho Hitler urobil policajnym prezidentom Berlina, sa priznal, ze sa stal jednym zo Stauffenbergovych kreatur, nie preto, ze by bol proti narodnemu socializmu, ale preto, ze nenavidel a opovrhoval Hitlerovym povodom, ako aj jeho "plebejsku auru" vytvorenu z nie "aristokratickej elity". Pricinou bol tiez "triedny element", pretoze Hitler bol synom rakuskeho colneho uradnika, ku ktoremu 'dostojnicky zbor' sa necitil nicim zaviazany, ani krvou, ani ziadnymi inymi 'bratskymi' vztahmi. Ani jeden z tychto zlocincov samozrejme nemal ani potuchy, aky system by ponukli narodu, keby boli na Hitlerovom mieste.

Hitler davno olutoval a vedel ze neurobil dobre, ked nemecku armadu nevycistil od tejto pliagy - samy grof a slachtic - a nezlikvidoval ich presne tak, ako to urobil Stalin v Rusku! Tento podliak Helldorf dokonca v jeho vypovedi zvaloval vinu na Olbrichta, ktory mu vraj povedal, ze Hitlerom slubovane tajne zbrane, su mytom a raketa A-4 sa nedostane do pouzivania pred rokom 1945. "Kto by si bol pomyslel, ze Helldorf je taky potkan?", pytal sa Hitler. "Ze bol nezodpovedny, bolo jasne z jeho dlhov zapricinenych jeho hazarderstvom. Ako casto som mu ich ja musel vyrovnat - styri alebo patkrat - a nikdy nie menej ako 100,000 mariek! Hazarder ako on, musel skor-neskor padnut do ruk nepriatelskym agentom a britske tajne sluzby bezpochyby vyrovnali i jeho vacsie dlzoby. Lutujem jeho zenu a jeho mile deti", poznamenal, ked odlozil na stol jeho vypoved. "A tento zlty gang mi sem dokonca posle z Berlina este zltsieho Stauffenberga - keby mal aspon odvahu ostat vnutri s jeho aktovkou! Ale nie! Bolo dokonca skodou premarnit na nom gulku."

Vysetrovanie Gestapa jasne ukazalo moralnu hnilobu, do akej upadla vacsina armadnych generalov. Beck, priatelsky vahavec, olympionik, zahorkly; Witzleben, pesimista, ktoreho jedinym citanim boli dievcenske skolske knizky z kniznice jeho zeny: Eduard Wagner, byrokraticky budovatel imperia, patologicky obdivovatel sameho seba; Tresckow, z ktoreho sa stal rebelant, ked Schmundt zamietol jeho ambicie stat sa naslednikom Heusingera ako nacelnik operacii v generalnom stabe.

V Nemecku, vybombordovanom a zijucom na pridely, tito spiklenci si zili lahky zivot na fajnovych pochutkach a pijatykach. V Olbrichtovych pivniciach vysetrovatelia nasli tisic flias vina. Sampanske orgie, trvajuce hlboko do noci bolo ich reakciou na spravu o Hitlerovej smrti. Fromm pravidelne lietal lietadlom na polovacky, posluc dopredu po ceste jeho prazdny Mercedes. Zatial co na fronte bolo nedostatok vojakov, tito zradcovia pouzivali plno shopnych vojakov na rozne domace prace, alebo na strazenie svojich poskodenych domov. Kvoli nedostatku benzinu, volske zaprahy museli vytahovat na letiskach prve tryskove ME-262 (Messerschmid) na startovacie plochy. Ale Stauffenbergov sofer ho vozil denne 160 km alebo aj viac na privatne jazdy - a jeho dom bol plny alkoholu a inych uzkoprofilovych tovarov z cierneho trhu.

General Blumentritt - nacelnik stabu generala Rundstedta - napisal v roku 1947 jeho vlastne reakcie, ked sa dozvedel od Speidela. ze on bol vraj clenom Stauffenbergovej sprisahaneckej bandy. "Nemozem zmenit svoje presvedcenie", pise Blumentritt, "Prisaha je prisaha a ostava prisahou, zvlast v 'nemoznych' alebo 'beznadejnych' situaciach - vtedy je prisaha najpotrebnejsia... Vojaci bojujuci o svoje zivoty maju zakladne pravo ocakavat od svojich velitelov lojalitu, dokonca aj vtedy, ked vsetko sa stava tazkym."

Povodne Himmler hrozil vykantrenim nielen tychto zradcov, ale aj ich celych rodin (podla Stalinovho vzoru), k comu vsak nedoslo, pravdepodobne v dosledku Hitlerovho zakazu. Preto sa mohli Stauffenbergovi traja synovia, Franz-Ludwig, Heimerann a Berthold-Maria zivi a zdravi, 20. jula 1992 vo Wolfschanze zucastnit vzpomienky na "hrdinsky cin" ich otca.

Kazdym dnom boli odhalene nove a nove mena spiklencov. Himmler, ktory bol odhodlany zaistit aj tych, ktori boli len okrajovo zapojeni do spiknutia, s hrozou zistil, ze zoznam obsahuje okolo 6 000 mien! Hitler vedel, ze je podvadzany a zradeny... "Vidite, ako mi klamu a uz ako dlho!", povedal v rozhovore roku 1944 jednemu z najvacsich hrdinov Luftwaffe, Hans Ulrich Rudelovi, ktory mu podal spravny obraz situacie na useku frontu, na ktorom bojoval. Ale nevedel, az neskoro - prilis neskoro - do akej miery bol zradeny (priznal to aj v jeho poslednej reci). Neskoro sa dozvedel, ze napr. Tempelhoff, Rommelov nacelnik operacii, mal Anglicanku zenu. Taktiez Hans Lattmann, Rommelov delostrelecky dostojnik bol brat Martina Lattmanna, generala, ktory prebehol pri Stalingrade k Rusom a pravidelne vysielal z moskovskeho rozhlasu. Dovera, ktoru vlozil do kazdeho Nemca, ktory sa zdal uplne oddany idealu Narodneho Socializmu, bola uplna. A ZRADCI TOHO VYUZILI.

Zábava