Obete komunistického diktátora Pol PotaPred štyridsiatimi rokmi sa v Kambodži uchopil moci komunistický masový vrah Pol Pot a jeho organizácia Červení Kméri. Málokedy sa však dnes hovorí o tom, že ideologické základy pre jeho vražedný spoločenský experiment boli sformované v ľavicových kruhoch v Európe, kde Pol Pot a jeho najbližší ľudia študovali. Medzi jeho niekdajších podporovateľov patrili aj viacerí dodnes činní ľavicoví politici a intelektuáli.

Dňa 18. marca 1970 využil kambodžský predseda vlády a armádny veliteľ Lon Nol zahraničnú návštevu štátneho prezidenta a bývalého panovníka Norodoma Sihanouka, aby sa prostredníctvom prevratu v hlavnom meste Phnom Pénhe dostal k moci. Zvrhnutého prezidenta potom uchýlila Čína, aby si ho pochlebovaním získala pre realizáciu svojich zámerov. Politicky naivný Sihanouk bol takto získaný pre spoluprácu s Červenými Kmérmi a vytvorenie exilovej vlády.

Takýmto spôsobom získala táto malá maoistická skupinka, ktorá sa predtým odtrhla z Komunistickej strany Kambodže, značný rešpekt a zvláštne sympatie tradične orientovaného vidieckeho obyvateľstva, ktoré ešte stále videlo v Sihanoukovi svojho božského kráľa.

Naproti tomu očividne neschopný a zkorumpovaný Lon Nol postupne strácal vplyv. Preto sa Červeným Kmérom čoskoro podarilo dostať pod svoju kontrolu veľké časti krajiny. Medzičasom sa do popredia tejto opozičnej partizánskej armády dostávali stále radikálnejšie osobnosti ako najmä Pol Pot, vlastným menom Saloth Sar.

Pol Pot a jeho druhovia sa dostávajú k moci

Opozičné sily začali 1. januára 1975 s veľkou ofenzívou za účelom dobytia hlavného mesta Phnom Pénh, ktorého počet obyvateľov pre neustály prílev utečencov vzrástol z 600 000 na dva až tri milióny. A skutočne, do kambodžskej metropoly, ležiacej na prítoku rieky Mekong Tonlé Sap, po tri a pol mesiaci bojov 17. apríla 1975 vstúpilo asi 20 000 bojovníkov Červených Kmérov. Následne bola na troskách porazeného štátu vyhlásená tzv. Demokratická Kampučia.

Pred obyvateľmi Kambodže však spočiatku nová moc tento prevrat explicitne nevysvetľovala ako komunistický, poťažne maoistický, ale nové vedenie krajiny vystupovalo pod označením „Angka“, čo v preklade znamená „Organizácia“.

Rovnako ostávali Pol Pot a jeho najbližší spolupracovníci v anonymite, vystupovali ako „brat číslo jedna“, „brat číslo dva“ a tak ďalej. Za zmienku stojí, že nielen vodca Červených Kmérov, ale tiež jeho pravá ruka Knieu Samphan a „brat číslo tri“ Ieng Sary, ktorý neskôr pôsobil ako minister zahraničných vecí Kampučie, mali takmer rovnaký životný osud.

Ideologické korene Červených Kmérov a ich praktická politika

Traja najvyšší „bratia“ Červených Kmérov sa narodili medzi rokmi 1925 a 1931 v bohatších rodinách v kambodžskej časti Francúzskej Indočíny a koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov študovali na parížskej Sorbonne. V tamojších ľavicových študentských krúžkoch v parížskej Latinskej štvrti a v intelektuálskych kaviarňach v štvrti Saint-Germain-des-Prés sa mladí Aziati nadchli pre komunistické predstavy o spoločnosti a rýchlo sa dostali do vleku vtedy ešte silne stalinistickej Komunistickej strany Francúzska, ktorá bola od 40. rokov protežovaná ľavičiarmi ako Jean-Paul Sartre či Max Gallo a v ktorej spriaznených kruhoch sa pohybovali aj populárni umelci ako šansoniér Yves Montand alebo maliar Pablo Picasso.

Červení Kméri však svoju ideologickú výbavu nezískavali iba vo Francúzsku, ale orientovali sa aj na čínskeho diktátora Mao Ce-tunga. V jeho kultúrnej revolúcii videli nasledovaniahodný vzor pre prestavbu Kambodže. Z tohto dôvodu vycestoval Pol Pot už v máji 1975 do Pekingu, na čo Mao vyslal 20 000 „poradcov“ do panstva Červených Kmérov. Okrem toho lichotil týmto juhoázijským „komunistom z doby kamennej“ vetami ako: „Za každý krok, ktorý spraví Čina, urobia naši kambodžskí súdruhovia kroky dva.“

Tým vítal „veľký vodca“ Mao aj v masovej miere prebiehajúce nútené vyľudňovanie metropoly Phnom Pénh v dňoch po 17. apríli 1975: v ich snahe odstrániť „parazitickú buržoáziu“ a všetky rozdiely medzi triedami vysídlili Červení Kméri všetkých obyvateľov hlavného mesta, ako aj ďalších veľkých miest, na vidiek, kde mali pestovať ryžu – verní primitívnemu heslu: „keď máme ryžu, máme všetko.“

Európska ľavica a chvála na Pol Pota

Okrem toho sa Pol Potovi a jeho nasledovníkom podarilo presadiť aj odstránenie súkromného vlastníctva a zákaz akejkoľvek formy náboženstva. Týmito krokmi si kambodžský diktátor získal sympatie mnohých predstaviteľov západnej ľavice. Možno si spomenúť na nekritické slová chvály Birgitty Dahlovej, neskoršej predsedníčky švédskeho parlamentu (1994 – 2002), amerického jazykovedca a ľavicového prognostika Noama Chomského a najmä Hans-Gerharta Schmierera, predsedu Komunistickej ligy Západného Nemecka, ktorý neskôr získal uznanie v nemeckých diplomatických službách pod ministrami Jožkom Fischerom a Frank-Walterom Steinmeierom.

Títo Pol Potovi ctitelia zmĺkli, až keď po páde Červených Kmérov v roku 1978 nebolo možné ďalej popierať skutočnosť, že za ich vlády boli v Kambodži zverským spôsobom zavraždené milióny ľudí.


Článok je preložený z nemeckého týždenníka Junge Freiheit (17/15). Edične upravené.

Zábava