V roku 1892 sa miestnym farárom v Troch Sliačoch stal mladý, 28-ročný černovský rodák – Andrej Hlinka. Tento všestranný kňaz sa snažil zlepšiť sociálnu a spoločenskú situáciu v obci rôznymi spôsobmi. Veľkú životnú skúšku musel zložiť 2. novembra 1894, keď približne tretinu domov zničil rozsiahly požiar. Po tomto nešťastí sa mladý farár rozhodol zobrať osud dediny do vlastných rúk a začal konať.

Po požiari v roku 1894

Väčšina príbytkov a poľnohospodárskych budov bola zrenovovaná vďaka finančnej zbierke, ktorú po dedinách Liptova zorganizoval farár Hlinka. Mesiac po tragédii došlo k vytvoreniu Trojsliačanského gazdovsko-potravného a úverného spolku, ktorý vznikol podľa vzoru spolku z Liptovského Jána. Na začiatku mal Hlinkov spolok takmer 170 účastinárov, sám mladý farár vlastnil najviac účastín – bolo ich až 25. Cena jednej účastiny bola stanovená na 5 zlatých.

Pracovné a duchovné ciele spolku

Činnosť spolku bola skutočne rôznorodá. Za základný cieľ si kládol rozvoj osvety a družstevníctva samotného, ktoré bolo po rokoch krízy spôsobenej lacným obilím zo zámoria výrazne zanedbané. Spolok však plnil aj iné účely. V rámci organizácie vznikol spolok miernosti, orientujúci sa na boj s alkoholizmom. Na fare sa organizovali mnohé prednášky ,spoločenské posedenia, divadelné predstavenia, často spolok pozýval ľudí na výlety do prírody. Andrej Hlinka s obľubou hrával s ostatnými karty o peniaze a za výhru kupoval časopisy.

Svoje pôsobenie v Trojsliačanskom spolku ukončil v roku 1911, teda šesť rokov po svojom odchode na faru do Ružomberka. Samotný spolok síce zanikol, no za svojej sedemnásťročnej pôsobnosti pripravil priaznivé podmienky pre budovanie organizovaného družstevníctva.

Propagácia družstevníctva pomocou brožúr a novín

Andrej Hlinka bol mimoriadne aktívny aj na žurnalistickom poli. Svoje príspevky publikoval hlavne v Katolíckych novinách a Národnom hlásniku. Tu uverejnil aj sériu článkov o slovenskom družstevníctve, ktoré neskôr zozbieral a vydal Karol Sidor. Hlinka však prezentoval aj vlastnú pomocnú brožúru „Ako založíme gazdovsko-potravný a úverný spolok“, ktorá vyšla v roku 1895. Hlinka tak nadviazal na slovenskú družstevnícku tradíciu z doby Samuela Jurkoviča, Daniela Licharda a iných. Zapísal sa však svojimi prednáškami a osvetou po celom Liptove, Orave a okolí Banskej Bystrice. V roku 1897 existovalo na Orave a Liptove aj vďaka tomu 27 spolkov, v ktorých pracovalo takmer 4 000 ľudí.

Politický alebo ekonomický zápas?

Aj družstevníctvo sa stalo akýmsi nástrojom v boji za národné práva Slovákov. Predstavovalo boj nižšieho kléru a družstevníckych nadšencov s vládnucimi kruhmi. Miešali sa tu prvky ekonomického myslenia a zdravého nacionalizmu, čo spôsobovalo hlavne konflikty s maďarskou a židovskou časťou podnikateľského spektra. V niektorých vyjadreniach z tej doby sa preto môžeme stretnúť s protižidovským postojom. Ten vyplýval hlavne zo strachu podnikateľských elementov, voči ktorým bol namierený. Tieto kruhy sa snažili rôznymi spôsobmi zabrániť konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych družstiev. Najčastejšími obmedzeniami boli povinné účasti štátnych notárov pri správe spolku, pôžičkové embargá, zákazy predaja múky a iných dôležitých surovín na ďalšiu výrobu.

Istú nevraživosť spôsobovala aj Hlinkova politická aktivita v Katolíckej ľudovej strane – Neppárte.

Autor článku je členom o. z. Mea Patria

Zábava