Prinášame vám slovenské znenie pôvodného zákona Senátu Národného zhromaždenia demokratickej Československej republiky z roku 1927 „o potulných cigánoch a podobných tulákoch“. Dokument má rozšíriť historicko-právny obzor jednak laikom, ale i moderným právnikom. Redakcia Priezor.com vyznačila tučným písmom niektoré pasáže v texte preto, aby sme upozornili čitateľa na niekdajšie vnímanie cigánskej otázky demokratickým aparátom Československej republiky. Čitateľ tak získava jedinečnú možnosť konfrontovať niekdajšie so súčasným spoločenským a právnym vedomím.


Senát Národného zhromaždenia R. Čs. r. 1927.

II. volebné obdobie.

4. zasadanie.

Tlač 459.

Správa

výboru ústavno-právneho

k vládnemu návrhu zákona (tlač 415)

o potulných cigánoch a podobných tulákoch.

Ústavno-právny výbor jednal na schôdzi dňa 21., 22. a 23. júna 1927 o vyššie uvedenej osnove zákona a uzniesol sa, zmeniac a doplniac vládnu osnovu zákona v niektorých smeroch, doporučiť senátu Národného zhromaždenia prijatie zákona tohto v znení dole uvedenom.

Dôvodová správa

Vo všetkých častiach sveta stretávame sa s kočujúcim národom cigánskym, ktorého kolískou je pravdepodobne India. Odtiaľ rozšírili sa najprv do Európy a Afriky, a potom do celého sveta. Celkom počíta sa asi na 2 milióny cigánov, z ktorých polovica je v Európe, najviac v Rumunsku asi 350.000, v Uhrách asi 150.000, v Turecku 60.000 a v Rusku asi 50.000. Na Československú republiku pripadá asi 8000 cigánov rodom. Ich počet vo všetkých štátoch sa mení podľa toho, ako-ktorý štát proti nim postupuje. Ich sťahovaniu zo štátu do štátu nezabránili ani najprísnejšie opatrenia. V strednej Európe vyskytujú sa od počiatku pätnásteho storočia. V Čechách sú o nich prvé záznamy z roku 1416 a v Uhrách z r. 1417. Menšia časť cigánov živila a živí sa tu i tam tiež prácou, remeslom, hlavne kotlíkarstvom, obchodom, najviac koňmi, hudbou i tancom, avšak väčšina z nich sa práce štíti, túlajú sa svetom, nemajú žiadne bydlisko a živia sa žobraním, krádežami a hádaním. Žijú primitívne, neumývajú sa, chodia v handrách, spia pod šírym nebom voľne alebo pod chatrnými stanmi a ich potrava je veľmi skromná. Je známe, že vyhrabávajú na zdochliniskách i uhynuté zvieratá, aby si ich pripravili ako pokrm. Výhody kultúry a sociálnych vymožeností sú im neznáme. Zákony a úradné nariadenia nepoznajú ani ich nedodržiavajú a rovnako sa nesnažia priučiť sa čítaniu alebo písaniu. Neasimilujú sa preto a zostávajú pri všetkých národoch telesom cudzím, nevítaným, problémovým a navyše nebezpečným ako pre cudzí majetok, tak pre zdravie a život.

Vzhľadom k týmto ich nebezpečným vlastnostiam a nekultúrnemu životu snažili sa ich štáty zbaviť a to i prostriedkami krutými. V zemiach českých a rakúskych započalo ich prenasledovanie v polovici 16. storočia a sto rokov potom v r. 1688 nariadil cisár Leopold, aby boli vyhnaní zo zemí. Ale keďže ani rozkaz ten, ani neskoršie nepomohli, boli cisárskym reskriptom [listina panovníka určená širokej verejnosti – pozn. redakcie Priezor.com] z 11. júla 1697 prehlásení cigáni za štvancov, muži mali byť usmrcovaní a ženám a deťom mali sa urezať uši a nosy a následne mali byť títo vyhnaní za hranice. Cisár Karol VI. nariadil 20. júna 1721, že rovnako ženy ako muži majú byť na hrdle trestaní. Istých úľav dostalo sa cigánom v týchto zemiach za Márie Terézie a Jozefa II., ktorí pokúsili sa cigánov navyknúť na tunajší život. To podarilo sa čiastočne v zemiach bývalých Uhier. Inak potulujú sa cigáni väčšinou ako predtým, obťažujú náš vidiek, vyhýbajú sa riadnemu životu a práci a žijú z väčšej časti, ako sme už uviedli, rovnako ako predtým, zo žobrania, krádeže a podvodu. Nakoľko nie je dostatok bezpečnostných orgánov a cigáni uchyľujú sa radi do krajov menej obývaných a lesnatých, nemožno proti nim vždy zakročiť a ich zadržať, aby mohli byť odovzdaní súdom pre delikty, ktoré páchajú, a nepomáhajú proti nim ani zákony o tuláctve a žobraní, hlavne keď nie je pre nich dostatok miest v nútených pracovniach, kam majú byť po odpykaní trestu dodávaní. Nemalé obtiaže spôsobuje tiež zistenie ich totožnosti ako bezpečnostným orgánom, tak súdom. Jednak má mnoho cigánov rovnaké mená, jednak si ich stále menia, takže i keď boli súdom častejšie už potrestaní, vydávajú sa vždy za bezúhonných, ak ich súdi iný súd, než ktorým už boli potrestaní, a nemožno ich totožnosť ľahko zistiť.

Niektoré kraje síce dokázali sa prechodne tryzne cigánskej zbaviť tým, že sa im buď narobili obštrukcie pri táborení, alebo že boli zbavovaní z dôvodov zdravotných svojej ozdoby, dlhých vlasov a fúzov, alebo že pri zatknutí celej tlupy alebo viacerých z nich, bol každej osobe prisudzovaný iný trest, aby sa po odpykaní trestu tak ľahko zasa nezišli dohromady; avšak všetko toto nepomohlo, aby sa v týchto krajoch zase neobjavili iní potulní cigáni.

V poslednej dobe neobmedzil sa živel cigánsky na zneužívanie verejnej dobročinnosti, na drobné krádeže a podvody, ale naopak, začal sa dopúšťať tiež násilia, lúpeží a vrážd na vidieku a hlavne na samotách. Tieto ich a im podobné indivíduá násilnými a nebezpečnými činmi znekľudnili a ohrozili pokojných občanov nášho štátu a je prirodzené, že sa domáhajú zvýšenej ochrany a zakročenia proti nebezpečným potulným cigánom a im rovným záhaľčivým tulákom.

Preto bolo potrebné zvláštneho zákona, ktorý by pôsobil preventívne a represívne, ktorý by uľahčil zistenie totožnosti potulných cigánov a indivíduí, ich evidenciu, uľahčil im získať prácu v pracovných kolóniách, ktoré budú zriadené (zamestnanie im viac vyhovujúce v prírode, na stavbe ciest, železníc, priehrad, pri reguláciách, pri poľnohospodárstve aj inde) a ktorý by tiež ich deťom umožnil v riadnych rodinách a vo výchovných ústavoch pripraviť sa pre život tak, aby sa mohli stať užitočnými členmi ľudskej spoločnosti. Zákonom týmto má sa uviesť kočovanie do určitých medzí, musí k nemu byť povolenie, tvorenie tlúp je zakázané a sťaží sa ním sťahovanie sa potulných cigánov z cudzích štátov. Zákon netýka sa cigánov usadených, ktorí sa živia riadnou prácou, remeslom, obchodom alebo iným dovoleným spôsobom.

Zákon tento je síce výnimočný, avšak tiež potulní cigáni a im podobné indivíduá stavajú sa sami svojím životom mimo ostatné občianstvo a nariadenia štátu; vynucujú si teda týmto pre seba zákon singulárny, ktorý je opodstatnený tiež preto, že zvyšujú v súčasnosti nebezpečie pre život, zdravie a majetok iných štátnych občanov svojím zvláštnym, nezriadeným spôsobom života so sklonom k násilnostiam.

Pojem potulného cigána je ťažko presne definovateľný, avšak známkami vyššie uvedenými dostatočne je charakterizovaný, takže nebudú mať úrady v tomto smere pochybnosti a obtiaže.

Rovnako ako s potulnými cigánmi je nakladané s tulákmi-povaľačmi, ktorí práce sa štítia, nemajú prostriedkov k svojmu živobytiu, ani sa nesnažia ich získať, ktorí žijú ako potulní cigáni bez bydliska, nemajú zaopatrenia zdravotného, ani vymožeností sociálnych a kultúrnych, často sa k potulným cigánom pripájajú alebo tiež jednotlivo svetom sa potulujú. Takéto indivíduá sú rovnako životu a majetku cudziemu nebezpečné ako potulní cigáni a platí preto pre nich tiež právom ustanovenie tohoto zákona.

Nakoľko potulní cigáni používajú často prezývku a poznajú sa medzi sebou pod týmito názvami, doplnil v tom smere ústavno-právny výbor vládny návrh zákona (§ 2 a § 3).

Nebezpečné osoby, medzi ktoré väčšia časť potulných cigánov patrí, snaží sa úradné jednanie a evidenciu znemožňovať alebo sťažovať marením zisťovania ich totožnosti, menením mien, odstraňovaním rozlišujúcich známok aj inak. Preto pojal ústavno-právny výbor do zákona (§ 3 odst. 2) ustanovenie, že jednanie takéto sa zakazuje a pri prekročení stáva sa priestupkom; okrem toho oprávňuje v takýchto prípadoch bezpečnostné úrady a orgány, aby si mohli totožnosť tiež inak zaistiť.

Aby potulní cigáni neboli nútení dochádzať ďaleko k politickým úradom prvej inštancie, uzniesol sa ústavno-právny výbor pojať do zákona (§ 4), že rôzne hlásenia alebo vrátenia legitimácií môžu sa konať tiež na najbližších četníckych staniciach. Hlásiť je potrebné nielen všetky zmeny v osobných dátach už do legitimácie zanesených, ale tiež narodenie detí (§ 4).

V § 5 odstavec 5. bolo potrebné nahradiť slovo „povolení“ správne slovom „preukazov“, ktoré sú nutné k výkazu o oprávnení k prevádzaniu kočovných remesiel alebo živností.

Aby bolo možno uchrániť tiež deti staršie než štrnásť rokov pred spustnutím pri potulnom živote cigánskom, uzniesol sa ústavno-právny výbor (§ 12) zvýšiť túto hranici vekovú na 18 rokov, do ktorého veku môžu byť deti potulným cigánom a im na roveň postaveným tuláckym indivíduám odňaté, ak sa nestarajú o ne náležite alebo sa im nedostáva potrebnej výchovy, a dané na výchovu do riadnych rodín a výchovných ústavov, kde môžu zostať do svojej plnoletosti, to jest do 21 rokov. Ustanovenie to jest iste dobré a sociálne a môže najľahšie otázku potulných cigánov zlikvidovať. Výchova, škola a okolie robí vlastne človeka, akým je a ak budú takéto dietky zbavené neblahého prostredia, v akom žili, môžu sa z nich stať riadni občania. I keď toto opatrenie bude stáť sprvoti vyššie náklady, nahradí sa to potom tým, že zmenší sa výdaj na trestnice, polepšovne a robotárne.

Pre rozhodnutie otázky odňatia detí a ich umiestenia tvorí zákon v zájme urýchlenia a uľahčenia rozhodnutia novú príslušnosť v § 12. Príslušným bude okresný súd alebo poručnícky úrad prvej stolice, v ktorých obvode rodina (deti) bola pristihnutá.

Ďalšiu zmenu učinil ústavno-právny výbor čo sa dočasného umiestnenia týka (§ 12 odst. 6.), aby totiž odňaté deti vhodne boli zatiaľ umiestené, pretože provizórne umiestnenie v rodinách a v ústavoch by bolo obtiažne.

Nakoľko väčší počet obcí je už vysokými prirážkami a rôznymi dávkami značne zaťažený, obzvlášť obce chudobné horské, v ktorých so záľubou sa cigáni zdržujú, a ktoré sa navyše potom domovskými obcami cigánov stávajú a ďalej vzhľadom k stanovenému daňovou reformou limitu prirážok, uzniesol sa ústavno-právny výbor vylúčiť obce z povinnosti hradiť rôzne výdaje vzniknuté z umiestenia cigánskych a im podobných tuláckych detí (§ 12 odst. 7).

Zákonom týmto budú súdy znovu značne zaťažené (§ 13, 14, 15), i keď vlastne ide o delikt povahy administratívnej, kedy priestupok tuláctva a žobroty určitému druhu ľudí v istých medziach sa toleruje, a bolo by vhodné pri reforme trestného zákona na to vziať ohľad a prikázať tieto delikty, ako tomu je v Bavorsku, úradu správnemu. To predpokladá tiež úpravu trestného správneho práva, ktorá pri príležitosti reformy verejnej správy má sa tiež vykonať.

Odstavec 2. § 13 ústavno-právny výbor úplne zmenil a doplnil, aby ustanovenie jeho odpovedalo iným zákonom a ich duchu.

Táborenie vykladá ústavno-právny výbor v zmysle širšom, ponímajúc v ňom ako táborenie počas dňa, tak prenocovanie.

Inštitúcia policajného dozoru nie je na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi známa (§ 15) a má sa tam až zaviesť zákonom „o zriadení nútených pracovných kolónií a o zmene niektorých ustanovení trestného práva“, ktorej osnova zákona senátu tlačou 445 k prejednaniu bola predložená. Oba zákony preto by mali súčasne vstúpiť do platnosti.

Medzi § 18 a 19 vsunul ústavno-právny výbor nový §, takže § 19. stal sa § 20. a § 20., je § 21.

Vzhľadom k veľkým obtiažam, ktoré by mohli správnym úradom nastať pri rôznych správnych aktoch, týkajúcich sa potulných cigánov, uzniesol sa ústavno-právny výbor pojať do zákona (§ 19) zvláštne ustanovenie, ktorým sa stanoví, ktoré listiny sú oslobodené od kolkov, a ktoré úkony od dávok a splnomocnil správne úrady, aby v prípadoch pozornosti hodných, mohol bez rôznych obtiažnych formalít a preukazov, ktoré veľmi ťažko by bolo možné zjednať, sám právo chudobných priznať.

V Prahe, dňa 23. júna 1927.

Dr. L. Krupka v. r.,
predseda.

Jos. Lukeš v. r.,
spravodaj.


Znenie zákona z roku 1927 o potulných cigánoch

Národné zhromaždenie Republiky Československej uznieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Za potulných cigánov podľa tohoto zákona pokladajú sa cigáni z miesta na miesto sa potulujúci a iní tuláci práce sa štítiaci, ktorí po cigánsky žijú, a to i v tom prípade, ak majú po časť roku − hlavne v zime − stále bydlisko.

§ 2.

(1) Potulní cigáni sa spisujú a držia v dohľade ako určí vládne nariadenie.

(2) Potulní cigáni sú povinní na vyzvanie k súpisu takému sa dostaviť a udávať pri ňom správne osobné dáta (priezviská) svoje i osôb, s ktorými sa potulujú.

§ 3.

(1) Bezpečnostné úrady a orgány môžu k zisteniu totožnosti vykonávať u potulných cigánov kedykoľvek zišťovania anthropometrické, daktyloskopické i iné, hlavne zvláštnych známok (jaziev, vád, tetovaní a pod.) a prikázať im, aby po dobu, než ich totožnosť bude zistená, najdlhšie však po dobu 14 dní, nevzďaľovali sa z určitého miesta, a rovnako i vykonať vhodné opatrenia k zaisteniu tohoto príkazu.

(2) Konanie, ktorým zišťovanie totožnosti úmyselne sa marí, obzvlášť tiež odstraňovanie rozlišujúcich známok, sa zakazuje; v takýchto prípadoch môžu bezpečnostné úrady alebo orgány totožnosť tiež inak zaistiť.

§ 4.

(1) Každý potulný cigán starší než 14 rokov obdrží od politického úradu prvej stolice zvláštny preukaz totožnosti (legitimáciu cigánsku), v ktorom budú uvedené jeho osobné dáta (§ 2), popis osoby, a rovnako i pripojený odtlačok prstov. Ďalej budú tiež do tohoto preukazu zapísané obmedzenia, ktoré boli na cigána uvalené, ak bol daný pod policajný dohľad. Deti mladšie než 14 rokov budú tiež zapísané v preukaze osoby, s ktorou žijú.

(2) Každý potulný cigán je povinný nosiť cigánsku legitimáciu stále pri sebe a i na požiadanie ju predložiť bezpečnostnému úradu alebo orgánu. Tiež je povinný ohlásiť najbližšiemu politickému úradu alebo najbližšej četníckej stanici všetky zmeny v osobných dátach osôb v nej uvedených i narodenie detí najneskôr do ôsmich dní, stratu legitimácie do troch dní.

(3) Ak zomrie osoba, ktorej bola legitimácia cigánska vydaná, bude takáto legitimácia vrátená najbližšiemu politickému úradu prvej stolice alebo najbližšej četníckej stanici. Učiniť sú tak povinné osoby, ktoré so zomrelým žili.

§ 5.

(1) Cigáni môžu len, ak obdržia k tomu povolenie (list kočovnícky) politického úradu prvej stolice, kočovať v rodinách alebo s vozidlami, ako i so zvieratami určenými k ťahaniu alebo k noseniu nákladov.

(2) V liste kočovníckom bude udané, pre ktoré osoby platí, a ďalej koľko a aké vozidlá alebo zvieratá môžu byť so sebou zobrané. List je vystavený na meno hlavy rodiny.

(3) V liste kočovníckom môže byť v záujme verejnej bezpečnosti predpísaný tiež smer a druh cesty, môže byť určené územie, v ktorom kočovanie je dovolené alebo môžu byť uložené i iné obmedzenia. Ak tomu nie je inak, platí povolenie ku kočovaniu pre obvod celého štátu.

(4) Povolenie ku kočovaniu, na ktorého vydanie nemá nikto nárok, vydáva sa najdlhšie na dobu jedného roka a môže byť kedykoľvek politickým úradom prvej stolice odňaté alebo zmenené. Na požiadanie musí byť kočovnícky list predložený kedykoľvek bezpečnostnému úradu alebo orgánu k nahliadnutiu, a to od osoby, na ktorého meno je vystavený alebo ak nie je prítomná od najstaršieho člena rodiny.

(5) List tento nenahrádza preukazy, ktoré podľa zvláštnych predpisov sú potrebné k prevádzaniu kočovných remesiel alebo iných živností, rovnako ako i k prevádzaniu kočovných podnikov zábavných.

§ 6.

Prechovávanie akýchkoľvek zbraní, streliva a výbušných látok je potulným cigánom úplne zakázané.

§ 7.

Potulní cigáni nemôžu kočovať a táboriť v tlupách presahujúcich rámec rodiny (§ 5 odst. 1.).

§ 8.

(1) Táboriť v rodinách alebo i jednotlivo prenocovať smú potulní cigáni iba na miestach a po dobu, ktoré im určí do odvolania obecný starosta (štátny policajný úrad). Pri tom možno výnimkou z ustanovenia § 7 povoliť, aby po dobu nevyhnutnú a potrebnú táborilo viac rodín na jednom mieste.

(2) Po dobu táborenia budú tiež listy kočovnícke (§ 5) dané na potvrdenie obecnému starostovi (štátneho policajného úradu).

§ 9.

Cudzokrajným potulným cigánom je pobyt v Československej republike zakázaný, ak sa nepreukážu zvláštnym povolením ministerstva vnútra.

§ 10.

Politické úrady druhej stolice môžu určiť územie a obce, do ktorých je potulným cigánom prístup vôbec zakázaný, ak do nej neprislúchajú. Zákaz tento bude uverejnený v Úradných novinách a okrem toho vyznačený na tabuľkách popri cestách pri vstupe do takéhoto územia alebo obce. Náklady na tabuľky hradia obce, v ktorých sú tabuľky umiestené.

§ 11.

(1) Potulní cigáni môžu byť kedykoľvek podrobení k rozkazu politického úradu prvej stolice, v prípadoch nutných k rozkazu obecného starostu, lekárskej prehliadke a všetkým opatreniam alebo obmedzeniam, ktoré sú potrebné v zájmu zdravia ich alebo zdravotníctva verejného (tak napr. očkovanie, dezinfekcia, ostrihanie, izolácia, nútené dodanie do liečebných ústavov atď.).

(2) Vhodné opatrenia zdravotné a veterinárne môžu byť vykonané i na ich hnuteľnom majetku a zvieratách.

(3) Náklady opatrení týchto nesie štát, pokiaľ ich nemôžu hradiť cigáni sami alebo pokiaľ nie sú zaplatiť ich po práve povinné iné fyzické alebo právnické osoby.

§ 12.

(1) Deti mladšie než 18 rokov môžu byť potulným cigánom odňaté, ak sa o ne nemôžu náležite starať a zvlášť im poskytnúť potrebnú výchovu. V každom prípade možno im odňať deti cudzie.

(2) Deti cigánom odňaté alebo tiež dodané do starostlivosti riadnych rodín či výchovných ústavov, v ktorých by bolo postarané nielen o ich náležitú výchovu, ale aj o vhodnú prípravu pre praktický život. V ústavoch takých budú deti podržané tak dlho, až kým to bude potrebné, najdlhšie po dosiahnutie plnoletosti.

(3) Výchovnému ústavu príslušia nad deťmi takýmito všetky práva, ktoré náležia inak rodičom alebo poručníkom. Ak bol dieťaťu ustanovený pred odovzdaním do ústavu poručník, nebude tento vykonávať svoj úrad po dobu, po ktorú je dieťa zadržané v ústave.

(4) O odňatí detí potulným cigánom a odovzdaniu ich do starostilivosti rodinnej alebo do výchovného ústavu rozhoduje na oznámenie politického úradu prvej stolice poručenský (opatrovnícky) okresný súd, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi poručenský (sirotský) úrad prvej stolice, v ktorého obvode rodina (deti) bola prichytená. O jednaní pred týmito súdmi (úradmi) platia všeobecné ustanovenia o jednaní pred poručenskými (opatrovníckymi) súdmi a poručenskými (sirotskými) úradmi.

(5) Vládne nariadenie určia výchovné ústavy slúžiace k výchove takýchto detí.

(6) Politický úrad prvej stolice môže dočasne deti vhodne umiestniť. Z opatrenia takéhoto nemožno sa odvolať.

(7) Náklady vzniknuté predbežným umiestením alebo odovzdaním do starostlivosti rodinnej alebo zadržaním v ústave výchovnom, hradí štát, pokiaľ nie sú k tomu po práve povinné osoby tretie; obce tieto povinnosti nestíhajú.

§ 13.

(1) Pokiaľ nie je čin prísnejšie trestný, trestajú sa priestupky pri príkazoch a zákazoch uvedených v § 2 až v § 5, v § 7 až v § 10 alebo príkazov a zákazov podľa týchto ustanovení vydaných, ako priestupky väzením (uzamknutím) do jedného mesiaca, priestupky § 6 väzením (uzamknutím) do troch mesiacov.

(2) Pri odsúdení pre priestupky podľa § 5 odst. 1., predá predstavenstvo obce, v ktorej vozidlá a zvieratá sú uschované, tieto verejnou dražbou, ak s nimi inak nenaloží odsúdený sám alebo ak sa mu nevráti strhnutá čiastka, uschovajú ich pre neho na obecnom úrade; pri odsúdení podľa § 6 prehlásia sa zbrane, strelivo a výbušné látky za prepadnuté v prospech štátu.

Ak sa preukáže v oboch prípadoch, že veci boli odcudzené, vrátia sa poškodenému, a ak boli medzitým predané, vyplatí sa mu strhnutá čiastka za ne v hotovosti.

§ 14.

Stíhať a trestať priestupky uvedené v § 13 prísluší politickým úradom prvej stolice, ak sa však prelínajú s inými činmi súdne trestnými, potom ich súdiť prísluší súdom.

§ 15.

(1) Súd má v odsudzujúcom rozsudku pre priestupky uvedené v § 13 vždy vysloviť, že možno odsúdeného dať pod policajný dozor.

(2) Ak prísluší potrestanie úradu politickému, môže tento úrad v trestnom náleze zároveň vysloviť, že odsúdený sa dáva pod policajný dozor.

§ 16.

(1) Ak sa v tomto zákone hovorí o politických úradoch prvej stolice, rozumejú sa tým v miestach, kde sú štátne policajné úrady, tieto úrady.

(2) Príslušnosť úradom riadi sa podľa miesta dočasného pobytu potulných cigánov, v konaní trestnom podľa miesta pristihnutia.

§ 17.

Obce sú povinné pri vykonávaní tohoto zákona spolupôsobiť. Obzvlášť náleží im vykonávať hlásenia o potulných cigánoch a vykonávať zaisťovacie opatrenia podľa § 3. Podrobnosti určí vládne nariadenie.

§ 18.

(1) Ustanovenia tohoto zákona nedotýkajú sa platnosti všeobecných predpisov rázu policajného (napr. o hláseniach, o výpovediach a vyhosťovaní, o cestovných pasoch atď.), a tiež i predpisov o prevádzaní kočovných remesiel alebo iných živností, podomového obchodu a kočovných podnikov zábavných.

(2) Platnosť strácajú všetky doterajšie ustanovenia týkajúce sa potulných cigánov.

§ 19.

Cigánske legitimácie (§ 4) sú zbavené kolkov a všetky úradné úkony podľa tohoto zákona sú oslobodené od dávok za úradné úkony. V prípadoch ohľadu hodných môže úrad priznať právo chudobných.

§ 20.

Zákon tento nadobúda účinnosť 8 dní po vyhlásení, okrom § 4 a § 5, pri ktorých začiatok účinnosti ustanoví vládne nariadenie.

§ 21.

Zákon tento vykoná minister vnútra po dohode s ministrami financií, spravedlnosti, sociálnej starostlivosti, školstva a národnej osvety, verejného zdravotníctva a telesnej výchovy a poľnohospodárstva.

Zábava