Dovolíme si Vám sprostredkovať vstupný príspevok od neznámeho autora na konferencii Rómagenda 21 z 2. marca 2004. Rómagenda 21 je „integrovaným modelom na emancipáciu cigánskych komunít, vzdelávanie, vytváranie pracovných príležitostí a novú kultúru bývania pre Cigánov“. Medzi hlavných iniciátorov tohto projektu patrí Michal Kravčík, vedúci predstaviteľ mimovládnej organizácie majúci blízko k slobodomurárskym kruhom – Ľudia a voda a za zástupcov sponzorov sa tiež ako projektový partner konferencie zúčastnil Menno Houtstra z Holandska.

Príspevok neznámeho autora uvádza čitateľa do problematiky sociálnej práce s Cigánmi, pričom autor dejinným exkurzom dokladuje, že správanie sa k Cigánom ovplyvňuje jednak kultúrne prostredie majoritného obyvateľstva, a rovnako aj miera súčasného poznania, ale popritom autor správne usudzuje, že jestvuje zároveň cigánsky naturel, s ktorého zmenou nemožno rátať, ale skôr je ho potrebné považovať v sociálnych interakciách Cigánov s majoritným obyvateľstvom za cigánsku konštantu. Podobné príspevky však, bohužiaľ, na verejnosti neodznievajú bežne.


„Vážení prítomní,

všetkých Vás srdečne vítam na dnešnej konferencii RÓMAGENDA 21. Jej cieľom je predstaviť určité výsledky z procesu tvorby ROP okresu Sabinov a Levoča v oblasti riešenia problémov Rómov v našich okresoch. Je to proces veľmi náročný, nenamýšľajme si, že sme ho vyriešili, len sa pokúšame odlíšiť sa od tých, ktorí len kritizujú, a pokúšame sa pokročiť dopredu.

Dovoľte mi problematiku trocha zaradiť do kontextu. Pomohol som si historickou literatúrou, hlavne rómskym dejepisom. Myslím si, že nám to pomôže lepšie pochopiť danú problematiku.

V Európe v súčasnosti žije viac ako 6 miliónov Rómov. Je to veľká skupina ľudí, ktorí sa líšia tmavšou farbou pleti, svojou kultúrou a jazykom. Svojím spôsobom života sa zväčša výrazne odlišujú od majoritného obyvateľstva. Málokto vie, že Rómovia sú v našich končinách prisťahovalcami už 800 rokov. Dlho sa tvrdilo, že pochádzajú z Egypta, čo aj sami o sebe šírili. Z toho aj názov Egyptions, anglicky Gypsies, maďarsky Phárao-népe (faraónov ľud), u nás hanlivo Farahúni. Názov Cigáni zase majú podľa náboženskej sekty z Grécka – Atsiganos, ktorá sa zaoberala veštením, hádaním a mágiou. No už sa nepochybuje, že pochádzajú z chudobnej skupiny obyvateľov Indie. Prišiel na to jeden kalvínsky kňaz, ktorý porovnával rómsky jazyk s jazykmi Indie. Porovnal viac ako 1000 slov, ktorým Rómovia rozumeli. Indiu opustili v priebehu 9. a 10. storočia, cez Európu prechádzali v 12. a 13. storočí.

Na Slovensku sa prvýkrát spomínajú v roku 1322, kedy ich spiškonovoveský richtár spomína pri opise majerov. Boli kočovníci a predstavovali sa ako pútnici z Malého Egypta, ktorí ako kajúcni hriešnici musia putovať po svete. Spočiatku ich preto obyvateľstvo prijímalo pohostinne, dokonca panovníci aj pápež im vydávali ochranné listiny – glejty. Napríklad, citujem listinu Žigmunda Luxemburského zo dňa 17. 4. 1423, kde cisár pre všetky svoje dŕžavy žiada: „...dôrazne Vám prikazujem, aby ste tohto cigánskeho vojvodu Ladislava a jemu podriadených Cigánov nijakým spôsobom neobmedzovali, ale všestranne ho podporovali a ochraňovali! Ak však vznikne nejaká nezhoda, nie Vy, ani žiaden z Vás, lež iba ten istý vojvoda Ladislav má dovolené previnilcov súdiť alebo oslobodiť.“

Pôvodná pohostinnosť sa začala meniť na nedôveru od polovice 15. storočia. Dôvodom bolo odlišné správanie, ako sa od „pútnikov“ a „kajúcnikov“ očakávalo. Išlo o nedodržiavanie pôstu, veštenie, hádanie z ruky a krádeže. Začalo otvorené nepriateľstvo, z niektorých krajín ich vyháňali, niekde boli postavení mimo zákon. Na hraniciach boli postavené stĺpy s veľkými tabuľami, na ktorých bolo zobrazené, čo čaká Rómov pri prekročení hraníc. Väčšinou išlo o palicovanie, pri druhom dolapení zmrzačenie, pri treťom smrť. Vražda Cigána sa až do polovice 18. storočia nepovažovala za zločin. V Čechách boli Rómovia v 15. storočí ešte tolerovaní, no od 16. storočia ich vypovedávali. Postoj ešte zostril dekrét Leopolda 1. z roku 1697, kde Rómov vyhlásil za štvancov a postavil ich mimo zákon. Mužov ak ktokoľvek prichytil, mohol ich zabiť. V priebehu 16. a 17. storočia začali preto na naše územie prichádzať Rómovia zo západnej Európy, voči čomu sa jednotlivé uhorské stolice bránili obmedzeniami.

O trvalé usadenie a zaradenie k majoritnému obyvateľstvu sa pokúsili Mária Terézia a Jozef II. Ich nariadenia boli zamerané na asimiláciu. Podľa nariadení z rokov 1761 a 1773 Cigánom mala byť pridelená pôda, mali prijať kresťanské meno, nemali sa volať Cigánmi, ale Novosedliakmi (Neubauer, Új-Magyar). Pod trestom nesmeli používať svoj vlastný odev, jazyk, nesmeli medzi sebou uzatvárať manželstvá, deti z takýchto manželstiev mali im byť odnímané a dávané na výchovu sedliakom. V nariadeniach z roku 1782 Jozef II. kládol dôraz na školskú dochádzku, vyučovanie sa remeslu, povinnú návštevu kostola a zlepšenie hygienických návykov. V tom čase boli tieto nariadenia vzorom pre krajiny Európy, no napriek tomu sa ojedinele vyskytovali na Slovensku zinscenované procesy, kde Rómovia boli obviňovaní z ľudožrútstva a vrážd a boli popravení (Hontiansky proces – 1782: 40 popravených, neskôr dokázaná nevina).

V 18. storočí už Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska. V súpisoch sa už objavujú mená Čonka, Žiga, Farkaš, Horváth, Šipoš, Kotlár, Gábor, Pompa. Pôvodné zamestnanie boli kováčstvo, obchod s koňmi, podomový predaj, hudba, komediantstvo, nádennícka práca. Vedeli páliť vápno, pliesť košíky, rohože, vyrezávať obecné pečate, páliť drevené uhlie, vyrábať valky. Rómske osady na okraji miest začali vznikať v priebehu 19. storočia. Obce potrebovali náradie, ktoré vyrábali rómski kováči.

Počas vojny boli Rómovia z Čiech transportovaní do koncentračných táborov, zo Slovenska spočiatku neboli transportovaní, ale mali zákaz cestovať verejnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do verejných parkov, do miest a obcí mohli vstupovať len vo vyhradenom čase, atď. Neskôr boli pre nich zriadené pracovné tábory, napríklad v Hanušovciach, Bystrom, Nižnom Hrabovci, pod Petičom a ďalšie.

Prišiel socializmus – povinnosť pracovať, povinnosť školskej dochádzky aj predškolskej výchovy, Rómom sa prideľovali štátne byty aj vyššieho štandardu, no na životnej úrovni sa to neprejavilo. Po novembri 1989 prišla ďalšia etapa v živote Rómov. Myslím si, že v mnohom situáciu Rómov ešte zhoršila. Menej sa dbalo na povinnosti, viac nezaslúžene sa prideľovali nemalé finančné prostriedky, čo komunitu Rómov ešte viac zdegenerovalo.

Exkurziu do minulosti som použil naschvál preto, aby som naznačil, o aký problém ide, akými spôsobmi sa ho pokúšali v minulosti riešiť aj osvietení, ale aj neosvietení panovníci, čo ovplyvňuje kultúra, čo súčasné poznanie a s čím sa musíme vyrovnať. Osobne však verím, že žiadna námaha vynaložená v dobrej viere, s dobrým úmyslom pomôcť tejto komunite, nie je zbytočná.“


  • http://www.sme.sk/c/1284675/pilotny-projekt-romagenda-21-sa-osvedcil.html
  • http://www.ludiaavoda.sk/

Zábava