Lucia KollárováÚstredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike patrí medzi organizácie, ktoré s veľkou obľubou a veľmi často glosujú spoločenský život na Slovensku, hoci aj pri témach, ktoré sa židovstva netýkajú. Aj z tohto dôvodu je osoba hovorcu ÚZŽNO relatívne všeobecne známa. Preto nepochybne viacerí postrehli, že pred časom došlo na tomto poste k zmene, skúseného a dlhoročného hovorcu Jaroslava Franeka nahradila o pár desaťročí mladšia Lucia Kollárová. Ukazuje sa však, že to pre ÚZŽNO nemusela byť najrozumnejšia personálna voľba.

Lucia Kollárová je mnohým známa ako komentátorka najnovších udalostí a „pikošiek“ zo šoubiznisu v relácii Teleráno televízie Markíza. Okrem toho si privyrába ako autorka, povedzme, brakovej literatúry (posúďte sami). Tieto jej povrchnejšie záujmy dopĺňa interes o pomerne serióznejšiu tému: dejiny židovskej žurnalistiky na Slovensku.

Na novej hovorcovskej pozícii sa jej však dobre nedarí. Asi najväčší škandál spôsobilo vydanie brožúry Židia na Slovensku 2013, ktorú údajne aj sama zostavila. K čitateľskej verejnosti sa táto publikácia nakoniec asi nedostane, a to kvôli ohradeniu viacerých v nej uvedených osôb, ktorých židovský pôvod Kollárová takto netakticky vyzradila.

Kollárovej článokZačiatkom tohto roku však Lucia Kollárová uverejnila na oficiálnej stránke ÚZŽNO text, nad ktorého obsahom zostáva rozum stáť (aj preto bola zrejme veľmi rýchlo jeho prístupnosť obmedzená len pre registrovaných čitateľov).

V oslavne ladenom článku Liga na ochranu Židov: bitkou na antisemitov informuje o rovnomennej francúzskej organizácii Ligue de Defense Juive (LDJ), ktorá združuje mladých židovských militantov. V skutočnosti ide o francúzsku pobočku teroristickej židovskej organizácie Jewish Defense League (JDL). Kollárová zrejme považuje aktivity LDJ za oprávnený „boj proti antisemitom“, ktorého predobraz vidí v postave „The Bear Jew“ z filmu Nehanební bastardi režiséra Quentina Tarantina.

Nehanební bastardi: vhodná inšpirácia pre militantne ladených Židov?

Tento film, ktorý je podľa Kollárovej dobrým filmom, zobrazuje mimo iného mučenie, skalpovanie a vraždenie zajatých nemeckých vojakov vymyslenou skupinkou amerických Židov, ktorí nakoniec, na záver filmu zabijú aj samotného Hitlera a predčasne tak ukončia druhú svetovú vojnu.

Postava „The Bear Jew“ je najznámejšia pre scénu, v ktorej bejzbalovou palicou rozmláti hlavu zajatého vojaka Wehrmachtu. Hercom, ktorý tohto medvedieho Žida s veľkou chuťou stvárnil, je židovský režisér Eli Roth, rád režírujúci obscénne a násilné hororové filmy. Zhodou náhod natočil aj filmy Hostel a Hostel II, ktoré sú u nás známe najmä pre ich nelichotivé vykreslenie Slovenska a Bratislavy.

Zmyslom filmu Nehanební bastardi je zobrazenie alternatívnych dejín, v ktorých Židia nie sú iba obeťami holokaustu, ale vytvorili špeciálne, vo filme mimoriadne pozitívne vykreslené, komando židovských pomstiteľov, ktoré úspešne a so superhrdinským nádychom zabíja nemeckých vojakov, aby nakoniec zabitím samotného Hitlera a nacistickej elity v parížskom kine rozhodli predčasne druhú svetovú vojnu.

Film bol ocenený mimoriadne pozitívne, získal 8 oskarových nominácií a dodnes patrí medzi veľmi obľúbené filmy. Takmer nikto v masmédiách nepoukázal na skutočnosť, že film vlastne zvelebuje vojnové zločiny (mučenie a vraždenie vojnových zajatcov). Akoby reagovali médiá na film, ktorí by zobrazoval podobné komando palestínskych pomstiteľov vraždiace a skalpujúce zajatých izraelských vojakov?

Ako vnímali tento film samotní Židia? Odmietli jeho násilný charakter alebo sa im naopak páčil? Isto ho vnímali rôzne, podstatné je, ako ho vnímala aspoň časť židovských elít. Eli Roth sa nechal počuť, že tento film spadá do špeciálnej kategórie „kóšer porna“. Tarantinov producent Lawrence Bender sa už po prečítaní prvej verzie scenára vyjadril: „Ako tvoj producent ti ďakujem, a ako člen židovského kmeňa, ti ďakujem, „motherfucker“, pretože tento film je židovský mokrý sen (fucking Jewish wet dream).

Lucii Kollárovej sa tento film taktiež mimoriadne páčil, vo svojej recenzii napísala, že na ňom bola trikrát v kine, podľa nej má „terapeutické účinky“, jeho pozeranie je „v prevažnej väčšine euforickým, možno až katarzným zážitkom“. Je v zákutiach židovskej psyché schovaná túžba po násilnom zúčtovaní s ich skutočnými a domnelými nepriateľmi? Citované vyjadrenia to naznačujú, ale isto by bola potrebná podrobnejšia analýza.

Liga na obranu Židov: obrana či útok?

Francúzska liga na obranu ŽidovAby sme sa vrátili k téme samotného článku, Kollárová píše o francúzskej LDJ, že „je odnožou militantnej „Jewish Defense League“, ktorá sa svojho času sformovala okolo dnes už nebohého rabína Meira Kahana.“ Ani slovo o tom, že JDL sa dopustila mnohých bombových útokov, pre ktoré ju aj FBI považuje za teroristickú organizáciu.

Najbeštiálnejšieho zločinu sa dopustil v USA narodený izraelský člen JDL Baruch Goldstein, ktorý 25. februára 1994 streľbou zo samopalu zaútočil na modliacich sa moslimov v Jaskyni patriarchov, za obeť mu padlo 29 ľudí, ďalších 125 bolo zranených, preživší následne útočníka ubili na smrť. Šokujúce je, že JDL sama neodsúdila Goldsteinov čin, označila ho za mučeníka judaizmu (jeho náhrobok slúžil do roku 1999 ako pútnické miesto židovských extrémistov) a jeho čin za „preventívne opatrenie“.

Pozoruhodné je, že JDL je zakázaná pre svoj terorizmus v mnohých krajinách, avšak práve vo Francúzsku môže ich pobočka stále legálne pôsobiť, napriek tomu, že od ich registrácie z roku 2001 im v krajine pripisujú vyvolanie 115 násilných incidentov. Vo svojom propagačnom videu vyhlasujú: „päť policajtov za každého Žida, 10 Arabov za každého rabína“. Francúzske úrady vytrvale ignorujú volania po zákaze LDJ, zjavne im imponuje rovnako ako organizácia FEMEN. Ťažko odolať otázke, či sa aj LDJ dostane na francúzsku známku?

Kollárova v článku informuje o najnovších skupinových útokoch LDJ na „antisemitov“, ktorých identifikujú podľa gesta „guenelle“ známeho komika Dieudonného. Ten však popiera, že by malo gesto vyjadrovať odpor k Židom, podľa neho znázorňuje odpor k systému a establišmentu (ibaže by sa s ním Židia stotožňovali?).

Dieudonné o sebe navyše vyhlasuje, že nie je proti Židom, ale proti sionistom, organizoval totiž napríklad diskusiu so štyrmi židovskými rabínmi z antisionistickej organizácie Neturei Karta. Napriek tomu, pre Kollárovú je LDJ naďalej „stále aktívnejšia partia dobre zorganizovaných židovských pomstiteľov, ktorí quenellistov vyhľadávajú a mlátia ako žito.

Hrozí radikalizácia ÚZŽNO?

Ako som uviedol v úvode, na celom texte Lucie Kollárovej je povážlivý jeho priam oslavný charakter. Násilné útoky na antisemitov vyznievajú pozitívne ako pokračovanie „hrdinského“ boja Eliho Rotha z filmového plátna. Nikde v článku Kollárová neodsudzuje tieto útoky, naopak na záver článku sa pýta, či sa „chlapci z LDJ“ nechystajú navštívi aj toho komika, „ktorý vymyslel quenelle...“?

O JDL a Kahanovi takisto píše úplne neutrálne, ako keby neišlo o teroristickú organizáciu, ktorá ma na svedomí desiatky ľudských životov. Nepredznačuje tento text radikalizáciu časti slovenského židovstva? Za seba uvediem, že dúfam, že čo najviac Židov odmietne tieto násilné a teroristické praktiky, ako aj ich pozitívne ladené vykreslenie.

Na záver ponúknem čitateľom jedno zamyslenie. Ako by podľa vás reagovali masmédia, na Slovensku pôsobiace, a rôzne ľudskoprávne, „antirasistické“ skupinky, ak by napríklad Konferencia biskupov Slovenska umiestnila na svojej stránke rovnako pozitívne ladený článok o nejakej skupine katolíckych teroristov, ktorí fyzicky a v presile napádajú antikatolíkov? Verím, že každý z vás si odpovie sám.

Zábava