Dnes sa v diskusii na Rádiu Slovensko stretli europoslanci Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (SMER-SD). Keďže hlasovali za kvóty, prišli tieto svoje nezmyselné postoje obhajovať. A ako to neraz býva v „pluralitnej“ diskusii zvykom, osoba s opačným názorom nebola prítomná.

Záborská sa zakryla slovami profesora Krčméryho, ktorý rozprával, ako strašne sú ženy v týchto krajinách znásilňované a predávané na dražbách. Povedal, že to nie sú ľudia, ale zvieratá, v ktorých je diabol.

Akosi im ale uniklo, že imigranti prichádzajúci po tisíckach sú väčšinou mladí muži. Asi takto má podľa nich fungovať tá solidarita: ich ženy si vydýchnu, že ich muži opustili a naše európske ženy prevezmú túto štafetu obetí znásilňovania a predaja.

Zala sa zas snažil upokojovať, že panika nie je na mieste. Lebo naša azylová politika je veľmi striktná a Slovensko udeľuje azyly rádovo v jednotkách ročne.

Dosť úbohá demagógia, keď si uvedomíme, že práve podstata tohto prerozdeľovania podľa kvót tkvie v tom, že nárazové krajiny ako Grécko či Taliansko potrebujú uvoľniť svoje azylové tábory a rozdistribuovať týchto imigrantov do iných krajín, pričom tí by už mali putovať do integračných bytov ako azylanti v procese integrácie. Práve v tom momente nám naša unikátna azylová politika v podobe striktnosti bude na dve veci.

Podľa Zalu nie je vraj na mieste ani strach, že by sa medzi imigrantmi prešmykli do Európy aj nejakí teroristi. Ako podotkol, veď aj útočníci na redakciu pamfletu Charlie Hebdo boli moslimovia narodení v Európe. Inými slovami: ak posvätím príchod imigrantov, u ktorých je možnosť, že ich deti budú militantní islamisti, za to nenesiem žiadnu zodpovednosť.

Presne takíto politici, ktorí prijali rodičov militantných islamistov či iba obyčajných primitívnych čiernych znásilňovačov žien, sú zodpovední za to peklo, ktoré v západnej Európe vzniká. Máme sa hanbiť, že na túto hlúpu cestu nechceme tiež nastúpiť? Je snáď pre nás rómsky problém málo?

Potom sa nájdu takí pisálkovia, ktorí predpovedajú, ako by sa Slovensko zmenilo, keby sme prijali zopár stoviek imigrantov, ako nám podľa predkladaných plánov malo pripadnúť. Vychádza im, že Slovensko by sa v podstate nijako nezmenilo – obavy teda nie sú namieste.

Kto si dnes uvedomuje, že mnohé rómske osady zakladali pred pár desiatkami rokov dve až tri rodiny? Že tá populačná explózia je prisilná? Ale v prvom rade, ak pristaneme na systém kvót, ktorý nám chcú vnútiť, tak pár stovák imigrantov by bol len skromný začiatok. Každý, kto navštívil mestá ako Rím, Paríž či Londýn, bol šokovaný rasovou skladbou, akoby ani už nešlo o európske mesto.

Problém, ktorý si západná Európa vyrobila, je mimoriadne vážny. Ak však nepôjde Európska únia vo svojej imigrantskej politike aspoň po vzore tej slovenskej, za pár desiatok rokov bude raritou stretnúť bieleho človeka.

Západná upadajúca civilizácia si v minulosti kládla otázku, ako sa zmení môj život, keď naberieme nejakých imigrantov. Budú za lacno robiť to, čo by sme nerobili, priemerný západniar bude môcť mať lacnejšie služby, čím im vzrastie blahobyt. Tak super, išlo sa do toho. A tak v minulosti bola pre západ imigrácia aj vítaná. Hoci dnes už mnohí z „vítačov“ precitli.

Pre nás ako národne zmýšľajúcich ľudí je národ hodnotou. Nie na dnes, nie na zajtra, ale na veky. My chceme, aby tu nielen o 100 rokov, ale aj o tisíc či viac rokov bol národ lepší a nie národ neexistujúci a nahradený imigrantami zo všetkých možných kútov sveta.

Naši oponenti ale zmýšľajú inak. Kalkulujú s nezmyselnými číslami tak do 50 rokov, Boris Zala svojím príkladom o Charlie Hebdo ukázal, že kalkuluje do jednej generácie. A potom sú takí, ktorí robia závery z počtov imigrantskej vlny, ktorá pretečie za jeden víkend.

Krátkozraké nazeranie do budúcnosti bolo vždy výsadou tých hlúpejších, a z tohto pohľadu ich názory aj musíme hodnotiť.

Zábava