Sankcie proti Rusku

Európska únia vstúpila (zatiaľ len) do ekonomickej vojny proti Rusku. Dnes vstúpila do platnosti III. vlna ekonomických sankcií zo strany EÚ, zatiaľ najextenzívnejšia. Najprv to išlo pekne po masle. Prvá vlna sankcií bola schválená ľahko a rýchlo. Vybrané firmy na Slovensku sa nechali počuť, ako im to nevadí. No neskôr nielen na Slovensku, v Česku, ale i inde sa začali ozývať hlasy, že „odveta“ zo strany Ruska poškodí vážne ich biznis, a teda nech sú nejako odškodnení.

Ak by došlo k nejakému odškodneniu, myslíte, že to zaplatia západní vojnoví štváči, alebo daňoví poplatníci EÚ?

Jednotlivé vlády SR družne rozvíjali ekonomické i politické vzťahy so všetkými susedmi, prakticky s celým svetom, vrátane Ruska, ktoré je významným exportným odbytiskom, a zároveň strategickým importérom plynu. Naša vláda si túto situáciu uvedomuje, a tak sa snaží v rámci sankcií dojednávať určité výnimky. Podobne postupuje viacero štátov.

Niektorí opoziční poslanci vo svojej bezhlavej nenávisti voči Rusku kritizujú, že v sankciách by sme mali byť jednotní a priamočiari, hoci analýzy jasne ukazujú, že najviac poškodené z toho vyjdú najmä štáty na východe Európskej únie.

Ide o ďalšiu ukážku toho, ako nízko siahajú „suverenity“ národných „štátov“ EÚ či NATO. Pričom na zadné sa nestavali iba štáty bývalého východného bloku, ako Slovensko, Česko, Maďarsko, ale aj západné „veľmoci“ Nemecko a Francúzsko, čiže významná časť EÚ.

Ak v tejto sankčnej vojne hľadáme nejaké racionálne jadro, alebo nebodaj nejakú spravodlivosť, narazíme horšie ako kosa na kameň. Na východnej Ukrajine už zhruba pol roka prebieha občianska vojna. Medzi ruskými separatistami a ukrajinskou vládou, resp. jej armádou a dobrovoľníkmi.

Je veľmi ťažké hodnotiť, kto v tomto konflikte za čo môže, komu to poslúži, ktorá strana by mala byť podporená ap. Osobne si netrúfam byť sudcom v tak zložitej a navonok absurdnej situácii. Logicky mi z toho vychádza byť neutrálny v celej veci, prípadne usilovať sa o mediáciu, ako sa pokúša bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

Holé fakty sú totiž také, že Rusko viditeľne daných separatistov nepodporuje a zostrelené lietadlo s civilistami nemá doteraz svojho jasného vinníka. A aj keby ho zostrelili separatisti, je nonsens na základe toho vystupovať proti konkrétnemu štátu.

Je to uplatnenie kolektívnej viny v dosť absurdnom rozsahu.

Táto ekonomická vojna zo strany EÚ začína byť desivou, keďže to môže byť predzvesť nábehu na vojnu vážnejšiu. Z dejín vojnových konfliktov totiž vieme, že to začína často práve pretrhnutím ekonomickej spolupráce.

Čo je ale zarážajúce, nás hodili na konkrétnu stranu barikády bez toho, že by sa nás pýtali, či na nej chceme byť.

Je tiež prekvapujúce, ako sa „Dobrý anjel“ Andrej Kiska zmenil v člena mašinérie vojnového štvania. To, že mu v tejto veci dáva rozumy protiruský a proamerický Žid Bútora, nie je žiadnym ospravedlnením. Kiska najnovšie prisľúbil na Slovensku základňu pre NATO.

Osobne si viem predstaviť veľmi málo ľudí, ktorí by tieto sankcie voči Rusku podporovali. Našli by sme ich medzi vygumovanými čitateľmi SME a .týždňa. To je však v rámci celkovej populácie veľmi okrajová menšina.

Kto dal teda našej vláde a kto dal Európskej únii mandát k tomu, aby nás uvrhla do tejto vojny, ktorá sa nás vôbec netýka?

Zábava