Prezidenti Číny a RuskaRusko a Čína včera na Konferencii o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii (CICA) v Šanghaji podpísali dohodu o dodávkach plynu, podľa ktorých od roku 2018 do roku 2048 bude Rusko svojmu najväčšiemu susedovi dodávať 38 miliárd kubických metrov plynu ročne. Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že tento kontrakt má hodnotu 400 miliárd dolárov. Rusko sa obracia na východ, čo to znamená pre Európu?

Túto dohodu o gigantických dodávkach plynu medzi ruským Gazpromom a čínskym ropným a plynovým koncernom CNPC označil ruský prezident ako historickú. Je to totiž najväčšia zmluva svojho druhu v ruských a sovietskych dejinách. Zároveň je výhodná pre obe strany, Čína potrebuje dodávky energií pre svoje rastúce hospodárstvo a Rusko získalo nové odbytné trhy pre svoj plyn práve v čase zhoršených vzťahov s USA a EÚ pre ukrajinskú krízu.

Od konca roku 2014 Rusko začne s výstavbou vyše tisíc kilometrov dlhého plynovodu, prostredníctvom ktorého bude dohodnutý kontrakt realizovaný. Stalo sa tak presne to, čo viacerí predpokladali, napríklad aj ekonóm Slovenskej akadémie vied prof. Peter Staněk.

Čo to znamená pre Európu? Je to ďalší z mnohých náznakov, že napriek tomu, čo si ešte mnohí zo zotrvačnosti myslíme, Európa znamená vo svete stále menej. Aj to je dôsledok politiky jej predstaviteľov v 20. storočí. O tom ale niekedy inokedy.

Dnešní predstavitelia EÚ a jej členských štátov túto jej situáciu ešte zhoršujú. Najnovšie tým, že pri ukrajinskej kríze zastupujú záujmy USA s takým fanatizmom, že stále viac oprávnenou sa stáva otázka, či nie je celá EÚ iba americký satelit. Fakt, že dnes je v ôsmich krajinách EÚ rozmiestnených približne 65 tisíc amerických vojakov na niekoľkých desiatkach základní, tomu iba nasvedčuje.

Hrozenie sankciami, neschopnosť ponúknuť akúkoľvek pozitívnu stratégiu voči Rusku a prapodivná podpora ešte prapodivnejšej „kyjevskej“ vláde Ukrajiny nútia Rusko, aby prehĺbilo svoje vzťahy s inými partnermi. Napríklad Čínou.

Rusko sa môže rozhodnúť, že s tak nedôveryhodnými partnermi ako EÚ nebude naďalej v dnešnom rozsahu obchodovať. Môže sa stať, že EÚ bude nakoniec v značnej miere odkázaná na dodávky omnoho drahšieho bridlicového plynu z USA. Pre chradnúcu americkú ekonomiku by to bola obrovská vzpruha, pre Európu však cenová katastrofa. Podľa niektorých odborníkov bol práve toto dôvod pre eskaláciu ukrajinskej krízy ako nástroja na zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a EÚ.

Ekonomické údaje sú neúprosné. Rusko nemusí byť odkázané na dodávky do EÚ, rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva mnohých ázijských krajín poskytnú nové odbytné možnosti. Len pre porovnanie, zatiaľ čo hrubý domáci produkt EÚ od roku 2008 stagnuje (za roky 2008 – 2013 dokonca poklesol o 0,7 %), HDP Číny narastá ročne o 8 %, HDP Indie o 5 %, HDP Kazachstanu o 5 % atď.

Na konferencii CICA, ktorá včera skončila, sa začala rysovať aj ďalšia dohoda, ktorá môže doslova zmeniť svet, ako ho dnes poznáme. Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval prítomné partnerské krajiny na založenie ázijskej bezpečnostnej organizácie, orientálnej obdoby Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá by sa s prítomnosťou Ruska, Číny, Indie, Iránu a ďalších krajín mohla stať najsilnejšou vojensko-politickou organizáciou v ľudských dejinách. Súhlasne sa zatiaľ vyjadrilo Rusko a Kazachstan.

Je teda len na EÚ, či bude svojou zahraničnou politikou Rusko nútiť k stále väčšej orientácii na východ alebo pochopí, že Rusko je pre Európu geograficky, hospodársky a dnes aj kultúrno-civilizačne bližším partnerom ako Spojené štáty americké. Voľby do európskeho parlamentu snáď poslúžia ako budíček pre jej predstaviteľov, že nezastupuje skutočné záujmy obyvateľov starého kontinentu.

Zábava