Európsky parlamentV druhej polovici mája tohto roku čakajú Európsku úniu voľby do Európskeho parlamentu, jediného unijného orgánu priamo voleného občanmi. Po piatich rokoch majú Európania opäť možnosť vyjadriť svoj názor na EÚ, jej politiku a európsku integráciu. Podľa prieskumov a odhadov vyzerá, že nás čakajú veľké zmeny a bezprecedentné výsledky v mnohých členských štátoch. Bude to predzvesť fundamentálnych zmien či dokonca zániku EÚ? A čo Slovensko?

Realisti si už dlhšie uvedomujú, že EÚ asi nie je zrovna to najlepšie, čo Európu mohlo postretnúť, napriek nekonečnej propagande politicko-mediálnych kádrov vládnuceho systému. K nej sa skryte pridávajú aj mnohí údajní euroskeptici, ktorí nezavrhujú EÚ ako takú, ale chcú iba rôzne menšie či väčšie kozmetické zmeny.

Na vec sa však treba pozerať s chladnou hlavou. EÚ tu nie je od včera, existuje už vyše 20 rokov, ak rátame aj jej predchodcov, tak vyše 60 rokov, preto je možné vystaviť jej vysvedčenie. Dnes sa totiž ukazuje, že výsledky európskej integrácie sú katastrofálne.

Z hospodárskeho hľadiska, pre európsku integráciu najdôležitejšieho, sa preukázalo, že EÚ nedokázala svoj trh ochrániť pred hospodárskou krízou a jej ekonomika za posledné roky stagnuje. Nezamestnanosť mladých dosahuje rekordné výšky a nezabúdajme aj na to, že zamestnaní mladí často poberajú platy na úrovni minimálnej mzdy. Óda na radosť, hymna EÚ, vôbec nevystihuje to, čo súčasné generácie mladých Európanov čaká.

Grantová politika Únie vytvorila v jednotlivých krajinách nevídaný priestor pre korupciu, účelové obstarávania a zbytočné projekty. Ani sa nemusím zmieňovať o takmer nekonečnej armáde nadštandardne platených unijných úradníkov, ktorá v spojení s priam nezastaviteľnou produkciou smerníc a nariadení, regulujúcich stále ďalšie a ďalšie sféry života, pripomína Zámok z rovnomenného románu Franza Kafky.

K tomu všetkému treba pripočítať aj čoraz intenzívnejšie pretláčanie homoagendy a ďalších rozvratných politík zo strany eurobyrokratov. Výsledky ich dlhoročného bačovania vidíme po celej Európe: vymieranie pôvodných národov a narastajúce masy neintegrovateľných imigrantov. Áno, aj preto sa už EÚ nedá reformovať, EÚ musí zaniknúť. Čím skôr, tým lepšie.

Európa: posilnenie nacionalistov a euroskeptikov?

Prieskumy dlhodobo ukazujú, že z týchto eurovolieb vzíde Európsky parlament so silným zastúpením nacionalistických a euroskeptických strán. Očakáva sa, že do poslaneckých lavíc v Bruseli a Štrasburgu po máji zasadne aspoň sto skutočne opozičných poslancov.

Francúzski národovci z Front National by mali podľa prieskumov získať okolo 20 kresiel (dnes majú 3) a dokonca je veľmi pravdepodobné, že voľby aj vyhrajú. V Holandsku bude mať šancu zvíťaziť strana Geerta Wildersa, ktorý sa preslávil odporom voči moslimskej imigrácii, a získať 4 alebo 5 mandátov oproti trom dnešným. Strana asi najznámejšieho euroskeptika Nigela Faragea – britský UKIP má tiež šancu na víťazstvo a takmer s istotou môže rátať so ziskom približne 20 poslancov oproti 13 z volieb 2009. 20 postov získa pravdepodobne aj talianske hnutie populistu Beppe Grilleho (MoVimento Cinque Stelle) známe svojím euroskepticizmom.

V Rakúsku sa očakáva, že nacionalistická Strana slobody Hansa Christiana Stracheho získa aspoň 4 mandáty, čím zdvojnásobí svoj počet europoslancov. Posilňovať by mal aj maďarský Jobbik so ziskom 5 kresiel. Fínski národniari zo strany Fínska strana (predtým Praví Fíni) majú veľké šance na víťazstvo a zisk štyroch poslancov (dnes majú jedného).

Predpokladá sa aj zvolenie nových strán. Prvýkrát by mali začať drať europarlamentné lavice poslanci Švédskych demokratov (asi 1), gréckeho Zlatého úsvitu (2), Alternatívy pre Nemecko (6), Chorvátskej aliancie (1) alebo poľskej Novej pravice (2). Svoje pozície z roku 2009 môže obhájiť aj Flámsky záujem z Belgicka, Strana veľkého Rumunska či bulharská Ataka.

Máme sa na čo tešiť. Európsky parlament sa môže postupne zmeniť z poslušného hlasovacieho automatu na koordinačné centrum rozpadu EÚ a obnovenia suverenity štátov Európy.

Ako dopadnú eurovoľby na Slovensku?

Po rekordoch z nedávnych prezidentských volieb sú tu ďalšie. Do europarlamentu kandiduje historicky najviac strán – 29. Samotné kandidačné listiny naznačujú pri niektorých stranách ich sebavedomie alebo plány do budúcnosti. Predsedovia strán SNS a SaS (aj s polovicou poslancov NR SR, ktorí v SaS ešte ostali) kandidujú do europarlamentu, čím dokazujú, že v ďalší úspech svojich strán už neveria a snažia sa zachrániť na 5 rokov zvolením do europarlamentu, kde stačí tradične omnoho menej hlasov kvôli veľmi nízkej účasti.

Po zbežnom prezretí kandidujúcich strán, ich programov a kandidátok vyzerajú zaujímavo najmä dve strany: Národ a spravodlivosť – naša strana, ktorej kandidátku vedie Sergej Chelemendik a uzatvára Oskar Dobrovodský; a Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu s menej prominentnou kandidačnou listinou.

Strana NaS by presadzovala vyváženie slovenskej geopolitickej orientácie vystúpením z NATO a prehĺbením kontaktov so slovanskými štátmi na východ od nás. Tieto ciele sú ale ťažko uskutočniteľné cez Európsky parlament, tam by bolo potrebné zvoliť poslancov, ktorí budú schopní konštruktívnej spolupráce so silnejúcimi nacionalistickými a euroskeptickými hnutiami zo všetkých končín kontinentu. Je otázne, či tento cieľ vie ĽS NS splniť (z jej programu však vyplýva), aj keď je v slovenskej verejnosti nepochybne omnoho známejšia ako strana NaS a ďalšie pronárodné subjekty.

Aby sme sa vyhli prepadnutiu pronárodných hlasov, čo pri kandidatúre toľkých strán reálne hrozí, treba zvažovať, komu dať svoj hlas. Je tu aj možnosť volieb sa nezúčastniť a takým spôsobom demonštrovať odpor k systému a jeho demokratickým kulisám. Rozhodnutie je na Vás.

Zábava