Martin SchulzDnes som narazil na komentár, ktorý vyzeral ako PR článok Richarda Sulíka. Prekvapila ma tam ale informácia, že predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nemá ani maturitu a je vyučený predavač kníh. Nechce sa mi tomu veriť, preto sa snažím v rýchlosti túto informáciu overiť.

Dostávam sa na Wikipediu, ktorá to potvrdzuje a dostávam sa aj na oficiálnu stránku novodobého Lenina Martina Schulza a som prekvapený. Je to pravda.

Jeden z najvyšších predstaviteľov najvyspelejších národov sveta je osoba, ktorá vo vzdelaní nedosiahla ani maturitu.

Nehodnotím ľudí podľa vzdelania. Dokonca aj ľudia na významných štátnických postoch dokážu často spravovať spoločnosť kvalitne, aj keď zrovna nedisponujú univerzitnými titulmi. Dejiny ponúkajú dosť príkladov bez ohľadu na ideológiu.

Martin Schulz – plešatý a socialistický ako Lenin

Ale čo dokáže vlastne Martin Schulz? Plešatý je ako Lenin. Socialista je ako Lenin. Možno aj lásku ku knihám majú spoločnú. Treba ale povedať, že akademické prostredie, nech je akokoľvek skazené či prehnité, dáva človeku lepšiu možnosť metodologicky a epistemologicky vyzrieť, čo živelné hltanie kníh väčšinou s takým efektom neposkytuje.

Martin Schulz sa preslavuje tým, že je zástancom trvalého eurovalu, čo v praxi znamená asi toľko, aby bankári a najsilnejší kapitalisti pri ekonomických výkyvoch nepociťovali stres a na zmeny sa pohodlne adaptovali s vykazovaním stáleho zisku. Náklady majú znášať výlučne pracujúci Európania.

Náš prevažne červený parlament túto absurdnosť dnes odobril. Za hlasovali SMER-SD, MOST-HÍD, SDKÚ-DS a väčšina poslancov KDH. Parlament dnes predviedol diskusiu medzi viac a menej ohnutými servilnými lokajmi EÚ.

Ale vráťme sa k nášmu kníhkupcovi Martinovi Schulzovi. V jednej diskusii so Sulíkom po páde predošlej vlády označil za hanebné, že keď sme čerpali eurofondy, solidarita nám vyhovovala a keď máme byť zrazu my solidárni (s Gréckom), tak sa chceme z toho vyzuť.

Naozaj však s nami bola Európska únia taká solidárna?

Podľa analýz INESS Slovensko získalo v rámci čerpania eurofondov a členstva v Európskej únii (EÚ) o 11 % finančných prostriedkov viac, ako odviedlo. Za obdobie medzi rokmi 2004 a 2010 tak bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov zo slovenských zdrojov.

Skutočne veľmi solidárne. Ešte si odpovedzme, na koho tie eurofodny išli. V nemalej miere sa to prelieva do rôznych projektov súvisiacich s Cigánmi a to najmä preto, aby ostali na Slovensku a neroztrúsili sa po celej EÚ. No a na celej tej mašinérii s prelievaním fondov sa priživuje byrokratickí paraziti. Pričom celý mechanizmus fungovania eurofondov takéto správanie iba podnecuje.

Odvádzame peniaze do Európskej únie, aby tá to následne na Slovensku prerozdelila s vysokou neefektivitou na nezmysly bez akýchkoľvek ľudom odobrených priorít. K tomu ešte krok za krokom prichádzame o rôzne formy suverenity. Človek iba žasne, čo všetko sa dá ešte stratiť.

A na vrchole tohto novodobého socialistického Sovietskeho zväzu v modrom prevedení je osoba, ktorá si ani neráčila urobiť „skúšku dospelosti“, a ide nás poučovať o solidarite.

Zábava