Európsky parlament

Nikdy by mi nenapadlo, že Lisabonská zmluva prejde tak hladko. Vedel som, že Klausove obštrukcie nie sú také pevné, ako sa mnohí sebaklamne nádejali. Po vyriešení problému s Benešovými dekrétmi, Lisabonskej zmluve už nič nestojí v ceste a ľudia v Európskej únii tak vojdú do ďalšej etapy. Ako bude táto etapa vyzerať?

Povedomie o tom, čo sa deje, je nulové

Považujem za veľmi nebezpečný fenomén, že ľudia ani netušia, kam sa Európska únia uberá a vôbec im to nevadí. V tejto veci maximálne zlyhali médiá. Pokiaľ na Googli zadáte frázu lisabonská zmluva, vyhodí vám to vyše 350 000 odkazov – zdroje sú rôzne typy médií. O Lisabonskej zmluve hovorí denno-denne takmer každá televízia, každé rádio a píšu o nej všetky noviny. Ale iba ako o fráze. O fráze bez obsahu.

Najviac správ bolo venovaných jej postupnému presadzovaniu sa v jednotlivých kvázištátoch. Namiesto toho, aby ľudia boli informovaní o jej výhodách a nevýhodách, čiže o jej obsahu, z médií sme mali možnosť počuť iba strohé demagógie sovietskeho typu od jej presadzovateľov o tom, kto je ako proeurópsky...

Aj napriek tomu, že ľudia z 95 % nemajú ani len tušenia, o čom Lisabonská zmluva je, väčšina parlamentov jednotlivých štátov jej dala zelenú bez toho, aby im to odobrili občania.

Ako tak je známe, že Lisabonská zmluva je len rozšírený text demokraticky nepriechodnej „Euroústavy“. Tá stroskotala v rôznych referendách. Eurobyrokrati teda konajú protidemokraticky – šalamúnsky a sofistikovane nanútili prakticky to isté celej Európskej únii bez odobrenia ľudí. Niekto by mohol argumentovať tým, že to odobrili demokraticky zvolené parlamenty, ale mám dve námietky:

  1. túto spornú tému nemal nikto vo volebnom programe, ktorým si do parlamentu dral cestu;
  2. vo väčšine krajín neexistuje relevantná politická sila, ktorá by bola reálne protiunionisticky orientovaná, čo znamená, že ľudia majú oklieštenú možnosť pri výbere svojich zástupcov. Práve referendá o euroústave svedčia o tom, že súčasné vlády sú nedemokratické a existujú len vďaka nedostatku alternatívy.

O čom Lisabonská zmluva vlastne je?

Tak na to pozná odpoveď málokto. Poďme si spomenúť niekoľko hlavných zmien:

  • Európska únia dostane právnu subjektivitu – na medzinárodnom poli bude rovnocenným partnerom iných štátov. Európska únia vo vzťahu k členským štátom bude veľmi podobná tomu, ako je americká federálna vláda a jej jednotliví členovia. Takže v mnohých zahranično-politických témach nebude dôležitý názor väčšiny verejnej mienky obyvateľstva Európskej únie, ale rozhodovať bude hŕstka samozvancov.
  • Európsky parlament a Rada Európy budú plniť úlohu kabinetnej vlády federálneho štátu. Charta základných práv sa stane pre členské štáty záväzná, pričom ide o ideologicky kontroverzný dokument.
  • Ako upozorňuje Krivošík: „Lisabonská zmluva má o 7229 slov viac ako euroústava. Aby sekretariát EK mohol novú zmluvu prezentovať ako úsporu, zmenili úradníci formátovanie textu a tak sa viac slov zmestilo do knihy, ktorá mala o 55 strán menej ako euroústava. Zavádzanie verejnosti, hodné školákov.“
  • Lisabonská zmluva zavádza systém presadzovania na klasickej báze – to jest odobrení väčšiny – pričom počet hlasov závisí od počtu obyvateľov členov. Takže dominantné pozície budú mať najväčší členovia ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Španielsko, Rumunsko. Malé krajiny budú úplne na okraji. Dá sa skonštatovať, že parlamenty všetkých malých členských štátov odobrením Lisabonskej zmluvy vydali svoje obyvateľstvo napospas do žalára národov v podobe kreujúcej sa Európskej únie do superštátu.

Sú účastníci írskeho referenda vôbec svojprávni?

Ako je známe, Íri si museli zopakovať referendum. Pred tým bol na nich vyvinutý silný nátlak, aby sa rozhodli inak, ako už raz rozhodli. Odhliadnuc od tohto všetkého, keď sa niekto opýtal človeka v Írsku, ktorý sa chystal k urne, jeho zdôvodnenia boli rovnako strohé ako médiá. Takmer z každého bolo jasné, že o obsahu Lisabonskej zmluvy nemali ani potuchy.

Pokiaľ vám niekto predostrie zmluvu na podpis, prečítate si jej obsah, aby ste vedeli, k čomu sa prípadne zaväzujete a podľa toho svoj podpis pridáte. Ak si zmluvu neprečítate a podpíšete niečo, čo vám následne znepríjemní život – stanete sa terčom výsmechu: iba blbec podpisuje veci, ktoré si predtým neprečíta.

Avšak Íri nerozhodli len o sebe, ale zhruba o sto násobne väčšom množstve ľudí a to takto laxne. Pripomína mi to stádo hlúpych oviec.

Odobrenie Gašparoviča Turecku

Práve nedávno šokoval prezident Gašparovič vyhlásením, že Slovensko je za vstup Turecka do Európskej únie, čo je samozrejme úplne neprijateľné uzurpovanie si verejnej mienky obyvateľstva a navyše absolútne protichodné s realitou. Podľa prieskumov verejnej mienky sú ľudia na Slovensku proti vstupu Turecka do EÚ.

Aký bude ďalší vývoj?

To, aký bude ďalší vývoj, je celkom zrejmé. Snaha prenášať čoraz viac kompetencií do Bruselu. Je to ale veľmi paradoxné. Napr. Dzurindova vláda sa veľmi zasadzovala za nutnú decentralizáciu štátnej moci, vďaka čomu vznikli napr. vyššie územné celky (VÚC) a celkovo je tendencia presúvať na samosprávu stále viac kompetencií a popri tom tie zvyšné štátne kompetencie sa odovzdávajú do Bruselu. Je logické, že štát ako subjekt moci stráca opodstatnenie a delenie bude iba: Brusel – regióny – obce.

Priestor pre garanciu národných záujmov nemá existovať, keďže štáty, ktoré tieto záujmy majú napĺňať, sú postupne zbavované svojich kompetencií. Najviac ma sklamáva, že prostredníctvom pomalého varenia žaby v hrnci a nie prostredníctvom boja na život a na smrť.

Zábava