Z každého dychu človeka, z každého živého tvora a rastlinky, z potokov, riek, morí a oceánov sa neustále vyparuje voda. Vysoko nad zemou sa vodná para ochladzuje a mení sa na kvapky, ktoré znovu následne padajú k zemi. Vodná kvapka padá vzduchom aj niekoľko kilometrov a obohacuje sa o oxid uhličitý. Stáva sa z nej vodná kvapka obsahujúca veľmi slabú kyselinu uhličitú. Pre tvorbu jaskýň je dôležité podložie z vápencov a dolomitov.

Predpokladajme, že prší napríklad v Slovenskom Krase alebo v Belianskych Tatrách, ktoré sú na vápenaté podložie bohaté. Voda sa cez pôdu dostane až k vápenatému podložiu a cez štrbiny v ňom po ňom steká. Tento proces netrvá rok, ani desať, ale sto, tisíc, ba aj stotisíc rokov. Zo štrbiny sa pomaly formuje dutinka, ktorá sa neustále zväčšuje. Niekde je množstvo vody veľké a môže sa vytvoriť podzemná riečka, ktorá formuje vápenec s oveľa väčšou silou.

Hlavnú výzdobu jaskýň tvoria stalaktity, stalagmity a stalagnáty.

  • Stalaktit – visí zo stropu
  • Stalagmit – rastie zo zeme
  • Stalagnát – spojenie stalagmitu a stalaktitu

A celé sa to deje týmito dejmi:

H2O + CO2 = H2CO3 (voda padajúca z mračna sa obohacuje o oxid uhličitý)

H2CO3 + CACO3 = Ca (HCO3)2 (slabý kyslí dážď pôsobí na vápenec a vzniká pevný uhličitan vápenatý)

Ca (HCO3)2 = CaCO3 + H2O + CO2 (pevný uhličitan vápenatý sa v období sucha rozkladá na vyzrážaný vápenec a voda a oxid uhličitý sa vyparia do vzduchu)

Stalagmit, stalaktit, kaskádovité jazierka, hlboké priepasti sú záznamom vody, ktorý napísala do kameňa. Stovky ľudí prichádzajú do jaskýň obdivovať krásu, ktorú formovala príroda v úplnej tme. Zo stien padajú biele, žlté a červenavé drapérie, z povál svietia kamenné slnká, nemé postavy sa na vás pozerajú ako svedkovia toku času, ľadová krištáľová voda vo farebných jazierkach vás láka na dúšok a biele lustre visia zo stropu ako v kráľovských sálach.

Aké pocity mali naši predkovia, keď po prvýkrát vstúpili do podzemných priestorov jaskýň? Báli sa, alebo ich tam stále viac a viac priťahovalo to tajomné, alebo našli konečne ochranu pred búrkou a divými zvieratami? Ešte aj dnes majú ľudia pred silou prírody rešpekt, ešte aj dnes obdivne krútime hlavami nad krásou podzemného pokladu – jaskýň.

Mnohé jaskyne sú doslova obrami, ktorých si nevieme ani predstaviť.

Napr.:

Naša Domica má spolu s maďarskou stranou podzemné priestory dlhé 19 kilometrov. Karbalská jaskyňa v Novom Mexiku v USA má 50 kilometrov, jaskynná sústava Holloch vo Švajčiarsku má 61 kilometrov. Jaskyňa Yandott v štáte Indiana meria 85 kilometrov a Mamutia jaskyňa v USA, štát Kentucky má 170 kilometrové cesty podzemím.

Vyhĺbenie týchto jaskýň muselo trvať nespočetne veľa stoviek až niekoľko státisícov rokov. No vo svete jaskýň je stovka rokov ako náš jeden rok. Každé umelecké dielo musí dozrieť, tak ako musí dozrieť aj sám umelec. Sila vody a nápaditosť prírody už dozreli, je načase odhaľovať ďalšie poklady ešte stále skryté našim pohľadom.

Zábava