Čierne zlato v NigériiNafta v oblasti Nigérie bola považovaná za zdroj bohatstva. Obyvatelia očakávali príchod lepších časov, vzrast ekonomiky, úrovne obyvateľstva... Po polstoročí však Nigérijčania vyhlasujú, že bez nálezísk ropy by sa im žilo lepšie. Prečo je tomu tak? Kto je na vine ich biede a nekončiaceho zúfalstva? Kto bohatne na ich úkor a berie im aj to, čo pred 50 rokmi bolo zdrojom ich obživy? Aké následky má ťažba nafty nielen na životné prostredie?

Nigéria mala vysoké predpoklady na to, aby sa z chudobnej africkej krajiny stala krajina blahobytu. Bola totiž obdarená obrovským bohatstvom – naftou. V roku 1956 prvýkrát vystrekla v tejto oblasti ropa nazývaná Bonny Light. Amerika i Európa túžili získať túto veľmi kvalitnú surovinu pre seba. Obyvatelia Nigérie žili vo vidine rýchleho zbohatnutia. Ich sny sa však rýchlo rozplynuli. Pre ťažbu nafty bolo potrebné „upraviť“ krajinu. Mnoho obyvateľov tak prišlo o domov i o všetok skromný majetok . Nad ich chudobnými chatrčami je neustále možné sledovať hustý čierny dym, ktorého následkom vznikajú kyslé dažde a korózia. Infraštruktúra bola úplne pozmenená. mangrovníky (vzácne stromy) boli na mnohých miestach vyrúbané. V rokoch 1976 – 2001 vláda zdokumentovala 6 817 únikov ropy – t. j. takmer jeden na deň.

Tieto úniky ropy do prostredia celkom znečistili vodu aj pôdu. Rybolov v takýchto vodách nie je viac možný; tento bol však základom obživy mnohých rodín. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia ostávajú taktiež bez práce. Deti hladujú, rodičia nemajú zamestnanie. Školy, lieky, elektrina či čistá voda ostali len vrúcnou túžbou pre väčšinu obyvateľov Nigérie.

V roku 1960 sa z tejto krajiny vyvážal palmový olej a kakaové bôby. Vtedy bola ešte potravinovo sebestačná. Dnes dováža viac ako vyprodukuje. Paradoxom je, že i keď je bohatá na ropu, pohonné látky z väčšej časti musí tiež dovážať. Je to spôsobené častými poruchami rafinérie. Ročný príjem na obyvateľa je v priemere 1 400 amerických dolárov. Únosy a vraždy zahraničných pracovníkov, vojakov či útoky na vrtné plošiny sú úplne bežné. Nigéria sa stala krajinou závislou na rope, pre ktorú sú ľudia ochotní vraždiť, konať sabotáže, dopúšťať sa korupcie... Každý totiž túži mať podiel na ohromnom bohatstve. Štát už nepotrebuje dane svojich občanov, stačí mu príjem z ropy. Kapitálom sa stáva čierne zlato, ľudia sú skôr na ťarchu.

Obyvatelia čakajú, kedy si svet všimne ich utrpenie. Spojené štáty a západná Európa sa však len prizerajú. Noví investori začínajú kupovať podiely. Kam však putujú obrovské peniaze získané z predaja týchto podielov a ropy? Príjmy z predaja stúpli z 250 miliónov dolárov ročne na 60 miliárd v roku 2005. V roku 2003 bolo odhadom 70% príjmov ukradnutých či premrhaných. Tieto peniaze sa však nerozdeľujú medzi nižšie vrstvy obyvateľstva. Zhruba polovicu si necháva samotná vláda. Druhú polovicu si z veľkej časti rozdelia vysokí úradníci či vojenskí pracovníci. Najchudobnejšia vrstva dostane najmenej cca 1 dolár denne na obyvateľa.

Ropa patrí medzi vyčerpateľné zdroje. Aj s týmto faktom sa počíta do budúcna. Nigéria má veľké bohatstvo i zemného plynu, ktoré vystačí pri súčasnej úrovni ťažby zhruba na ďalších 240 rokov. Kam budú smerovať tieto príjmy, je asi všetkým zrejmé. Chudobní sa stanú ešte chudobnejšími a bohatí bohatšími. Tento príbeh je len jedným z mnohých, kedy sa krásna vidina zmenila na nočnú moru. Ropa je síce nesmiernym bohatstvom a zdrojom veľkých príjmov, no určite nie pre chudobnú väčšinu. Je len otázkou času, kedy sa domorodí obyvatelia vzbúria do takej miery, že nebude možné čeliť ich tlaku. Už teraz sú nazývaní „militantnou časovanou bombou“, ktorej výbuch sa zo dňa na deň blíži.

Zábava