Guy Kawasaki

Pojem start-up sa pre súčasnú mladú generáciu stal náhradou za výraz „americký sen“. Pod startupom si dnešní mladí predstavujú, že dostanú zaujímavý nápad, získajú pre to nadšených investorov a z večera do rána sa stanú multimilionármi, ak nie rovno miliardármi.

Prísť s niečím inovatívnym a zarobiť na tom rozprávkové sumy sa však podarí málokomu. Vyše 90 % startupov úplne zlyhá. A ten zvyšok sa prediera veľmi prácne a pomaly. Takmer zanedbateľný zlomok môže osláviť raketový úspech. A samozrejme, orientovať sa na koncepciu startupov kvôli rozprávkovému zbohatnutiu je príliš prízemná motivácia, aby priniesla nejaké ovocie.

Naša vláda sa chce tváriť, že drží s dobou krok, a tak deklaruje, že startupy podporuje. Koncom minulého týždňa sa však prevalil škandál okolo nákladov na pripravovanú týždennú konferenciu TechMatch Slovakia 2015, ktorú organizuje agentúra Ministerstva hospodárstva Slovak Business Agency. Podľa zverejnenej rámcovej zmluvy bol rozpočet pripravený na čerpanie 1,5 milióna eur. Za týždennú konferenciu. Organizáciu podľa zmluvy zabezpčuje eseročka Adom. M Studio.

Generálny riaditeľ SBA Branislav Šafárik sa bránil tým, že ide o rámcovú zmluvu a skutočné náklady budú oveľa nižšie. Rozpočet šíriaci sa internetom však šokoval i bavil slovenskú verejnosť. A ako ináč, nechýba ani nefalšovaný na všetko odhodlaný pravý facebookový bojkot.

Na druhej strane sa tým otvorilo aj niekoľko tém, pri ktorých by som sa rád pozastavil.

Ceny z krajiny divov

Káva za 12 000 eur, oškvarkové pagáče za 10 000 eur, wifi pripojenie za 12 000 eur atď. Všetko sa javí premrštene. A aj naozaj je. Človek so zdravým rozumom by za takéto veci zaplatil zlomok danej sumy.

Transparency International ako pokrytecký politický sluha?

V snahe tlmiť napätie verejnosti vyzval generálny riaditeľ SBA Šafárik niekoľko subjektov na kontrolný audit financovania i verejnú kontrolu každého jedného centu. Verejne vyzval SAPIE, Transparency International i Alianciu Fair-Play.

Za Transparency International, ktorá účasť na audite odmietla, sa k výzve vyjadril jej riaditeľ Gabriel Šípoš, ktorý odmietnutie odôvodnil tým, že nevie položky objektívne posúdiť a nezabudol zapolitikárčiť, keď povedal, že by startupistom možno viac pomohlo, aby úrady boli flexibilnejšie a dane nižšie.

Zaujímavé priznanie od Transparency International, že nevedia posúdiť cenu pagáčov, kávy či wifi pripojenia. Čo potom posúdiť vedia? O úrovni demokracie alebo o kvalite života väzňov kdekoľvek vo svete sa mudruje zjavne ľahšie ako o hodnote pagáča či kávy.

Ak skutočné náklady budú vďaka verejnému drobnohľadu naozaj nižšie a medzi objednávateľmi a dodávateľmi nebude odhaliteľný klientelizmus, organizácie ako Aliancia Fair-Play či Transparency International by museli skonštatovať, že týždňovú konferenciu za milión eur štát vlastne zabezpečil vcelku ekonomicky a čisto. To by bolo snáď ešte šokujúcejšie a zvlášť z úst takýchto kritikov hospodárenia štátu.

Prejav za 60 000 eur? Niekto toľko nezarobí za celý život

Len samotné vystúpenia prednášateľov či mentorov tvoria v rozpočte zhruba 600 000 €. Z toho hlavný prednášateľ Guy Kawasaki zhrabne za svoju účasť 60 000 eur. Svoje vyšťavené údy nechá odležať v „Ultra VIP“ apartmáne 2 noci, pričom cena za jednu noc je 3500 eur. Nehovoriac ešte o lietadlách v biznis triede a dopravou, akoby išlo o kráľa z cudzej planéty.

Tu sa ukazuje už samotná absurdnosť systému či spoločnosti ako takej. Ako môže mať nejaký škeriaci sa aziat honorár za prednášku 60 000 eur? Čo povie také cenné? Zopár motivačných žvástov a abstraktných rád, akých sú plné 10-eurové knihy či zdarma dostupné videá na youtube? Vrátane videí samotného Kawasakiho?

Vysoká cena za vystúpenie vyvoláva u publika neopodstatnený obdiv mysliac si, že asi ide o hodnotnú záležitosť. Takýto nezmyselný obdiv vyvoláva ešte väčší nárast ceny za vystúpenie. Tento jav je iba nechutne nafúknutá bublina, ktorú je potrebné prasknúť.

Keď konferencia o startupe porodí úspešný startup

Ako sa vyjadril aj šéf slovenského Googlu Rastislav Kulich, takýto typ konferencie patrí do súkromnej sféry, ktorá to dokáže zorganizovať oveľa efektívnejšie. Čiže za zlomok peňazí toho, čo štát.

A skutočne, ak je súkromná sféra ochotná zaplatiť 60 000 eur človeku za zopár postrehov z pozorovania veľkých firiem, nech sa tak deje. Avšak takéto zvrhlé sumy nemajú byť čo vynakladané z verejných, čiže našich ťažko zarobených peňazí.

Nakoniec však týždňová konferencia TechMatch predsa prinesie svoje ovocie. Zopár smradov bez chrbtovej kosti si riadne napakuje vrecká. Nejde síce o nič inovatívne, typické pre startupy, ale len klasické zlodejstvo našich peňazí. Rozprávkové zbohatnutie však nastalo a o tom predsa startupy majú byť.

Zábava