Cigáni v StrážskomMinulý týždeň bola časť spoločnosti šokovaná „štúdiou“ z dielne INESS a na ňu nadväzujúcim videom, z ktorého sa divák dozvedá informáciu, ktorá mu chce vsugerovať, že cigáni stoja verejné financie menej než 0,3 %. V propagačnom videu sa malé cigánča kŕmi rezňom, pričom je naň hľadené ako na príživníka. Zároveň sa vo videu vymenúvajú ďalšie profesie a spoločenské skupiny, ktoré sú hradené z verejných zdrojov, pričom je na záver dodané, aby ľudia v sebe neživili predstavu, že živia iba Rómov.

Dané malé dievča má na pomery Slovenska výzorom asi aj bližšie k bielemu obyvateľstvu, ako samotným cigánom, no to už je jedna z metód manipulácie. Video si môžete pozrieť tu:

Ako základný parameter pre tvorbu spomínaného záveru sa zobrala dávka v hmotnej núdzi pre mnohopočetné rodiny (to je 5 a viac detí) a výdavky štátneho rozpočtu na túto dávku, čo činí menej než 0,3 %.

Ide o tak silné zjednodušenie, že takúto konštatáciu nemožno vnímať inak, ako plytkú demagógiu. Dávka v hmotnej núdzi pre mnohopočetné rodiny totiž s nákladmi štátu na cigánov súvisí veľmi málo, lebo napr.:

  • Aj napriek predstave, že jedna cigánka má aspoň 10 detí, v skutočnosti väčšina cigánskych rodín nemá 5 a viac „nezaopatrených“ detí.
  • Daná dávka je často iba zlomkom celkových sociálnych dávok, ktoré na danú rodinu idú.
  • Sú prípady, kedy cigánska mnohopočetná rodina túto dávku ani nedostáva. Napr. žena poberá rodičovský príspevok, muž poberá invalidný dôchodok, na deti idú prídavky na dieťa, a tieto dávky presiahnu to, na čo by mali nárok v rámci pomoci v hmotnej núdzi, a tak dávku v hmotnej núdzi nedostanú – hoci celá rodina poberá peniaze výlučne z verejných financií.

Vybrať takýto parameter je preto veľmi skresľujúce.

Zle položená otázka

Zásadný problém však spočíva v otázke, ktorú sa štúdia pokúšala zodpovedať. A to: koľko by sa dalo ušetriť na verejných výdavkoch, keby sa zoškrtali sociálne dávky cigánom. Odpoveď však presahuje bežné matematické operácie. Lebo do hry by vstúpili javy, ako nárast kriminality, nárast výdavkov na políciu, zdravotníctvo, súdy, väzenstvo ap. v prípade, že by sa sociálne odkázaným cigánom sociálne dávky skrátka odobrali. Čiže nakoniec by samostatné zrušenie sociálnych dávok mohlo vyjsť drahšie ako ich súčasné vyplácanie.

Slovenskú spoločnosť však často trápi iná otázka. A to: koľko by sa dalo ušetriť, keby cigáni na Slovensku neexistovali alebo by nepredstavovali ako celok ekonomické i sociálne bremeno spoločnosti.

Širší kontext problému

Ľudia v zásade nemajú problém platiť zdravotníctvo, políciu, hasičov ap., ak im slúžia. Ak chránia ich majetok a zdravie.

Ľudia tiež nemajú problém platiť prenatálnu, postnatálnu zdravotnú starostlivosť, predškolskú starostlivosť, základné školy, stredné školy, vysoké školy, lebo vedia, že zmyslom toho je, aby sa štát spolupodieľal na vychovaní ľudí, ktorí budú následne prispievať spoločnosti a celkové náklady a zisky budú tak pozitívne. U cigánov je ten problém, že produktívnou je iba menšia časť, a preto cigánov vníma značná časť spoločnosti ako parazitov.

Potom sú celé tieto výdavky brané ako zbytočné a nespravodlivo zaťažujúce spoločnosť, lebo niektoré generácie cigánov sú na štáte závislé počas celej svojej existencie. A tak fakt, že cigánka, ktorá porodí, zhrabne zhruba 980 eur vďaka príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku, je len jedna strana mince, lebo zdravotná prevencia v čase jej tehotenstva a po pôrode, ako aj pôrod samotný, stoja štát zhruba rovnako ako tieto jednorázové štátne sociálne dávky.

Takisto prídavok na dieťa je iba drobným zlomkom toho, čo dané deti bez perspektívy odčerpajú štátu ako žiaci základných škôl. A to ešte pripomeňme, že špeciálne základné školy, kam práve tieto cigánske deti musia byť často zaraďované, majú vyšší normatív na žiaka ako bežné školy – sú teda drahšie.

Tým, že cigáni páchajú disproporčne viac kriminality, je kvôli nim potrebných viac policajtov a viac kapacít vo väzniciach. Odhaduje sa, že medzi väzňami je 40 až 50 % cigánov. Jeden väzeň stojí verejné financie cca. 1000 eur mesačne.

Ďalej si zoberme tie nezmyselné a povytunelovávané projekty pod záštitou Európskej únie. To sú peniaze, ktoré najprv odišli z našich verejných financií, aby ich následne hlúpa Európska únia poslala takto neefektívne a márnotratne naspäť. Bez toho, žeby niečo vyriešili.

A tiež si môžeme spomenúť na výstavbu domov či bytov pre cigánske rodiny. So sociálnymi dávkami to nemá nič spoločné, verejné financie takáto výstavba zaťažuje taktiež.

Mohli by sme ešte zájsť aj do menej jednoznačných vecí a uvedomiť si, ako zvýšená koncentrácia cigánov v nejakom regióne spôsobuje devalváciu jeho potenciálu a odchod ľudí do zahraničia z týchto regiónov, ako aj nevyužitý potenciál v cestovnom ruchu.

Záver

Prínos štúdie INESS je v tom, že mohla u mnohých naštrbiť skreslenú predstavu o tom, koľko cigáni stoja štát na sociálnych dávkach. Jediný problém slovenskej spoločnosti nie sú cigáni. Ak by zrazu zmizli, nenastal by tu automaticky raj, akoby sa mohol niekto nazdávať. Máme aj kopu iných problémov, ktoré si vyžadujú svoju pozornosť.

Štúdia je však nezmyselná v tom, že daný problém vytrháva z kontextu a problematiku spracováva mimoriadne povrchne, čím chce celý problém bagatelizovať. Takéto „štúdie“ vznikajú skôr na politickú objednávku ako z úprimného záujmu o hľadanie pravdy. Nečudo. Danú vec podporila Open Society Foundations, pre ktorú presadzovanie otvorenosti Európanov voči všetkému cudziemu je hlavnou mantrou.

Odsávanie verejných financií zo strany občanov (teda aj cigánov) je príliš komplexné. Zároveň tieto sumy nie sú prepojené s etnicitou, ale miešajú sa dokopy. Odvedené sumy v rámci odvodov a daní nemajú etnické spárovanie. Rovnako tak ani poberanie sociálnych dávok či využívanie diaľníc ap. Preto nie je možné stanoviť napr. percento z verejných financií, ktoré cigáni náš štát stoja.

Zároveň by sa musela zohľadňovať aj tá časť cigánskeho etnika, ktorá je produktívna, a teda bremeno v podobe cigánov s čistou stratou nesie na sebe tiež.

Číslo 0,3 % by si však vyžadovalo výraznú korekciu nie iba v podobe nárastu cifry tri, ale aj v posune desatinnej čiarky smerom doprava.

Zábava