KóreaV riadkoch nižšie prinášame výpoveď o pracovných podmienkach vo fabrike spoločnosti Mobis v Tepličke nad Váhom pri Žiline, ktorá je súčasťou automobilového koncertu Hyundai Mobis. „Firma Mobis prišla do Žiliny súčasne s automobilkou KIA Motors asi pred siedmimi rokmi,“ začína svoj príbeh jeden zo zamestnancov: „Vyrába diely na automobily KIA a čiastočne aj HYUNDAI. Momentálne sa tu pracuje na 3 zmeny. Rozhodol som sa napísať svoje 1,5 ročné skúsenosti s prácou v tejto firme.“ Toto Svedectvo sa ku mne dostalo elektronickou poštou, avšak pre dodržanie pravidiel diskrétnosti meno odosielateľa zostane známe iba adresátovi.

Cieľom predostrenia výpovede pred čitateľa nie je mýtizovať pomery v spoločnosti kórejského zamestnávateľa ani mu iným spôsobom škodiť – to v konečnom dôsledku ani vôbec netreba... Nasledovné riadky majú byť skôr tým povestným „nastavením zrkadla“ obnovenému dvadsaťročnému slovenskému štátu – pre ktorý bije hodina dvanásta v zložení svojej skúšky dospelosti pred slovenským národom...

Do pôvodnej výpovede som štylisticky zasiahol, v istých miestach som dokonca tvrdenia zmiernil avšak vždy dbajúc na to, aby zmysel odkazu bol verný originálu. V tomto zmysle tvrdenie, že „na pracovníka sa naloží, koľko vládze“ nahrádza pôvodnú štylizáciu, v ktorej sa naráža na odpadávanie zamestnancov v dôsledku fyzickej vyčerpanosti. Zlyhania srdca „za pásom“ či „v dieľčej bunke“, kolabovanie v sparných dňoch kvôli nedostatočnej ventilácii, ap. však – bohužiaľ – nie sú v súvislosti s týmto typom „manufaktúry“ na Slovensku neznáme...

Tejto výpovedi predchádzala spoveď dvoch Sloveniek o práci v „manufaktúre“ rovnako pre kórejského zamestnávateľa. K týmto už spolu trom náčrtom pracovných podmienok, dovolím si reagovať v sumáre jedným svojím článkom, ktorý vychádza samostatne tu. Čitateľ nech naďalej, pokiaľ sa stretáva s obdobnými pracovnými podmienkami, posiela ich spracované na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., aby sme tak za jeho pomoci mohli zostaviť kroniku zúfalstva slovenskej spoločnosti ako výčitku svedomia tých, ktorí sa na súčasnom stave spolupodieľajú – a obávam sa, že tými spoluvinníkmi sme my všetci, bažiaci po nesplniteľných vidinách tzv. modernej doby...

A teraz nech už rozprávajú iní:


Práca

Väčšinou manuálna a veľmi jednotvárna. Manipulácia s výrobkami, montovanie, kontrola kvality, práca na jednoúčelových strojoch. Na túto prácu nie je potrebná žiadna kvalifikácia, zaučenie je otázkou niekoľkých minút. Problém však spočíva v tom, ako je práca rozdelená, resp. znormovaná. Na pracovníka sa „naloží, koľko vládze“. S výnimkou jednej 20 a druhej 10 minútovej prestávky sa človek nezastaví; ak napr. stojíte 15-20 sekúnd bez pohybu a niekto z nadriadených vás uvidí, nasleduje okamžite vyhrážka alebo nadávka. Problém je nájsť si čas na to, aby sa človek napil z fľašky, pokiaľ chce napr. na WC, musí si zohnať za seba náhradu. Ďalej tu funguje systém finančných pokút. Pracovník môže napríklad dostať pokutu 33 € za to, že sa pozrel na mobil, aby zistil koľko je hodín, alebo 66 € za zo, že prišiel do roboty o hodinu neskôr.

Agentúrni zamestnanci

Asi 20% zamestnancov tvoria agentúrni zamestnanci zamestnaní cez spoločnosť Trenkwalder. Na rozdiel od tzv. kmeňových zamestnancov majú práva zredukované prakticky na nulu, ostali im iba povinnosti. Dostávajú základný plat podľa odpracovaných hodín, čo predstavuje asi 420 – 450 € mesačne v čistom. Časť platu dostávajú v stravných lístkoch, nakoľko im firma nezabezpečuje stravu. Pri zanedbaní pracovného poriadku (čo môže byť napr. ohryzok z jablka na zemi alebo štuplové slúchadla v ušiach) im je oznámené, že „zajtra už nemusia chodiť“. Fluktuácia je tu obrovská, nové tváre vidno skoro každý deň. Agentúrni zamestnanec má minimálnu šancu sa zamestnať ako kmeňový zamestnanec, pretože oddelenie ľudských zdrojov uprednostňuje svojich známych, kamarátov alebo rodinu. Vyššie spomenuté finančné pokuty agentúrni zamestnanci nemajú – namiesto toho sa im oznámi, že zajtra už nemusia prísť do roboty.

Nadriadení

Kórejci uprednostňujú čo najmladších nadriadených. Môžeme tu stretnúť napr. 19-ročného team-leadera, alebo 22-ročného supervízora. Takíto mladí chlapci (s nagelovanými vlasmi a potetovanými rukami) nemajú, bohužiaľ, žiadne predchádzajúce pracovné skúsenosti (obyčajne prišli priamo zo školy) a vôbec nevedia ako jednať s podriadenými. Najfrekventovanejšie slová sú všeobecne známe vulgarizmy v slovesnom či mennom tvare. Problém sa rieši zvýšením hlasu a vyhrážkou. Pracovné zmluvy na krátku určitú dobu alebo iba dohody sú najsilnejšími nástrojmi na udržanie poriadku a disciplíny. Často je tu možné vidieť smutný jav, ako sa títo „chlapci“ zabávajú na úkor nejakého staršieho človeka, častokrát živiteľa rodiny (ktorý je, mimochodom, rád že si našiel aspoň nejakú robotu), keď sa postavia okolo neho, kričia, aby robil rýchlejšie a dobre sa pri tom bavia. Prirovnal by som to k týraniu z pozície moci, keď obrana dotyčného by znamenala jeho prepustenie pod pracovnou zámienkou.

Kariérny postup

Veľmi ťažký; kto by chcel „kariérne rásť“, musí byť v prvom rade mladý, musí dobre vychádzať so svojím nadriadeným („podkladať sa mu“ a donášať na kolegov), aby ho odporučil. Skúsenosti, vzdelanie alebo dobré výsledky v práci Vám nepomôžu. Niekoľkokrát sa stalo, že na pozíciu team-leadera alebo supervízora sa dostal človek vďaka tomu, že chodil s nadriadeným na pivo. Ten ho potom zaradil na pracovisko, kde predtým dokonca ani nerobil – takže sa tam napr. týždeň zaúčal a nový supervízor bol zrazu na svete!

Záver

Mobis Žilina je smutným príkladom toho, kam sme sa to na Slovensku dopracovali. Čaká vás tu namáhavá jednotvárna práca, ktorá vás vyťaží na 100%, každodenné šliapanie po ľudskej dôstojnosti a priemerne platy. Nemáte žiadnu istotu, čo bude zajtra. Pokiaľ niečo poviete manažérovi, ktorý sa zle vyspal – skončili ste. Mobis je posledná možnosť ako zarobiť peniaze na prežitie. Pokiaľ by boli v Žiline pracovné príležitosti, tak o túto „firmu“ by nikto ani len neoprel bicykel...

Zábava